Sťahovanie vtákov
Migráciou vtákov nazývame jesenný odlet vtákov z ich letných (hniezdnych) sídlisk do južnejších (južných) krajov a jarný návrat nazad do bývalých hniezdísk. Väčšina druhov vtákov sa takto vyhne nepriaznivým zimným podmienkam našich zemepisných šírok, tobôž drsným zimám severnejších alebo severných oblastí. Veľa druhov vtákov má totiž svoje hniezdiská až za severným polárnym kruhom. Vtáky, ktoré sa takto každoročne sťahujú, nazývame sťahovavými a tie, ktoré ostávajú zimovať na miestach, kde sa rozmnožovali, nesťahovavými. Existujú však aj prechodné formy. Pri niektorých druhoch v našich zemepisných šírkach sa sťahuje iba časť populácie (napr. králik zlatohlavý, zelienky, stehlíky konôpkáre, glezgy), pri iných – vyslovene migrujúcich- malé percento prezimuje v našich zemepisných šírkach(napr. drozd trkotavý, lesné populácie drozda čierneho, škovránok poľný, pinka obyčajná a pod.). Niektoré nesťahovavé v niektorých rokoch priletujú vo forme ťahu(invázne prílety) k nám i do južnejších a západnejších oblastí Európy (pri zlej úrode semien , ktorými sa živia). V súvislosti s vysvetlením migračných pohybov sa uvádzajú dve teórie. Prvá vysvetľuje vznik migrácie ústupom vtáctva v glaciáli zo severných zemepisných šírok na juh. Po ústupe ľadovcov na sever postupne znovu prenikali na toto územie uchyľujúc sa v studenej časti roka na mieste, odkiaľ prišli. Druhá tvrdí, že pôvod ťahu vtáctva treba hľadať v teplých zónach, s kadiaľ druhotne prenikali na sever. Na zimu sa vracajú nazad.
Ani jedna, ani druhá teória nevysvetľuje celkom vznik migrácie vtákov. Prvá
Obchádza skutočnosť, že medzi migrantmi nie sú iba druhy patriace tej zložke, ktorá ustúpila v glaciáli na juh, aj mnohé také, ktorých pôvod treba hľadať v trópoch alebo v subtrópoch. Druhá zatvára oči pred skutočnosťou, že napríklad Európu a západnú časť Sibírie obývalo vtáctvo aj pred glaciálom a že pri postupnom ochladzovaní týchto kontinentov ustupovali nielen teplomilnejšie,
Ale aj chladnomilné druhy na juh a tie sa tu udržali vo vysokých zónach stredoeurópskych a juhoeurópskych vrchov (Alpy, Karpaty, Pyreneje) až do
dnešných čias. Napokon nové druhy prenikajú do stredných šírok Európy aj v súčasnosti, a to tak z teplejších (zo subtrópoch), ako aj z chladnejších zón(sibírske alebo iné boreálne druhy). Ibaže teraz v niektorých prípadoch charakter ich pobytu určuje človek.
Iba pri niektorých druhov vtákov sťahovanie prebehne jednotlivo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie