Svetový Oceán

Oceán
Viac ako dve tretiny zeme pokrýva voda. Vďaka tomu má naša planéta pri pohľade z vesmíru modrú farbu. Svetový oceán tvoria oceány a moria a je to 71% zemské povrchu. Voda v nich je slaná. Stalo sa tak obehom vody v prírode. Rieky prinášajú do svetového oceánu malé množstvo solí, ktoré sa uvoľnili zo zvetralín. Voda sa odparuje, soľ zostáva a neustále sa prostredníctvom riek dopĺňa.

Oceán - je súčasť svetového oceánu nachádzajúca sa medzi kontinentmi
• Tichý oceán – nachádzajú sa tu priekopy s najväčšími hĺbkami – Mariánska priekopa s hĺbkou 11 034m a Filipínska priekopa s hĺbkou 10 540m
• Atlantický oceán – má najväčšiu intenzitu námornej dopravy
• Indický oceán – má najvyššiu priemernú teplotu
• Severný ľadový oceán – veľkú časť tvoria ľadové kryhy, ktoré sa oddeľujú z ľadovcov v Arktíde

More – je časť oceánu, poznáme okrajové (Arabské more), vnútrozemské (Čierne more), medziostrovné (Filipínske, Jávske more)

Oceánske dno – nie je jednotvárne, rozkladajú sa roviny, pohoria (vrchol hôr niekedy vystupujú nad vodnú hladinu ako ostrovy), priekopy, útesy. Priekopy s najväčšími hĺbkami sa nachádzajú v Tichom oceáne.
Reliéf oceánov – podmorské okraje pevnín - šelf, svah, úpätie
Vlastné oceánske dno – tvoria ho panvy a stredooceánske chrbty, prechodné oblasti, hlbokomorské priekopy.

Vlastnosti morskej vody:
Teplota - hlavný zdroj je slnko prejavuje sa pásmovitosť. Najvyššie priemerné teploty sú na sever od rovníka je to 26 stupňov C.
Salinita - je množstvo soli rozpustenej v jednom litre vody. Ovplyvňujú ju morské prúdy, výpar, zrážky, prítoky riek.
Vlnenie - čerenie vody spôsobené vetrom.
Príliv - hladina mora (vody) sa dvíha a zaplavuje pobrežie, 2-krát denne
Odliv - hladina mora (vody) ustupuje, 2-krát denne
Príliv 6 hodín, odliv 6 hodín, príliv 6 hodín, odliv 6 hodín. Spôsobuje ich príťažlivosť mesiaca, slnka, otáčanie Zeme okolo osi.
Príboj - vlnenie, ktoré naráža na pobrežie a formuje tvary skál

Morské prúdy - vznikajú v dôsledku rôznej teploty a slanosti vody
- Teplé morské prúdy - smerujú od rovníka k pólom
- Studené morské prúdy - smerujú od pólov k rovníku

Neustály pohyb spôsobujú tri vplyvy: kozmický (príťažlivosť slnka a mesiaca), fyzikálno - mechanické (vietor, slnko, zrážky, výpar), Geodynamické - vyvolávajú vlny tsunami
Morská bríza - cez slnečný deň vanie bríza s chladnejšieho mora na vyhriate pobrežie ako morský vánok. Opakom morskej brízy je pevninská bríza, má opačný smer.

Cyklóny - vznikajú nad oceánmi v oblasti medzi obratníkmi, kde teplota vody dosahuje aspoň 26°C,. Ľahký a vlhký teplý vzduch stúpa nad oceán a vytvára veľké oblaky. Uprostred nich sa zráža vlhkosť a energia, ktorá sa pri tom uvoľňuje ich špirálovito ťahá do výšky. Vzniká cyklón, ktorý sa na južnej pologuli točí v smere hodinových ručičiek. Na severnej pologuli vplyvom Coriolisovej sily (pri rotácii Zeme okolo vlastnej osi vzniká sila, ktorá odchyľuje smer pohybujúcej sa masy vzduchu) naopak. Tieto vzdušné víry majú priemer 300-800 km. Sprevádzajú ich prudké vetry a výdatné zrážky.

Záliv - časť mora alebo oceánu, ktorý zasahuje do pevniny (Mexický záliv, Perszký záliv)
Prieliv - prepojenie morí a oceánov medzi ostrovmi a pevninami (Gibraltársky prieliv spája Tichý oceán a Stredozemné more, Európu a Afriku)
Prieplav - prepojenie, ktoré vybudoval človek (Panamský prieplav spája Tichý oceán a Karibské more, Suezský prieplav spája Červené a Stredozemné more)