Hlavonožce

Sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8, 10 i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky. Noha nie je vyvinutá, je premenená na lievikovitý útvar. Vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená veľkou párovou chrbtovou uzlinou. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy. Hlavonožce sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na kopulačný orgán. Vývin je priamy. K známym zástupcom patria: sépia obyčajná a osmonoh pobrežný.

Kalmary

Vyznačujú sa prúdnicovitým telom a patria medzi najrýchlejšie zvieratá oceánov. Kalmary sú okrem toho spolu s príbuznými chobotnicami jednými z najinteligentnejších bezstavovcov, pretože majú dobre vyvinutý mozog a nervovú sústavu. Zaujímavé pritom je, že tieto rýchlo plávajúce dravce sú pomerne blízkymi príbuznými takých pomalých živočíchov, akými sú slimáky. Kalmary, chobotnice, sépie a lodienky tvoria triedu mäkkýšov, ktorá sa nazýva hlavonožce. Zahŕňa asi 600 druhov, ktoré môžu merať od 2cm (kalmar antarktický do 20 m). Viaceré hlavonožce sa cez deň ukrývajú v jaskyniach alebo puklinách a v noci vychádzajú na lov.

Oceánsky lovci – Chobotnice aj kalmary sú obdivuhodní lovci. Na chytanie koristi – rýb, mäkkýšov či kôrovcov - používajú dlhé chápadlá. Niektoré druhy kalmarov plávajú rýchlosťou až 35 km za hodinu a pri unikaní pred nebezpečenstvom vyskakujú až 4 m nad hladinu.

Čeľuste a príjem potravy – Chobotnice a kalmary majú ostré zobákovité čeľuste, ktoré im slúžia na obranu a kúskovanie potravy. Niektoré druhy vstrekujú do koristi jedovaté látky, ktoré sa im tvoria v slinných žľazách.

Svetielkovanie - Mnohé hlavonožce dokážu vydávať svetlo, čo sa nazýva bioluminiscencia. Svetielkovanie im slúži na dorozumievanie so súkmeňovcami alebo na lákanie koristi. Kalmary dokážu vydávať záblesky bieleho, modrého, žltého a červeného svetla.

Ramená a prísavky - Chobotnice majú osem ramien, ktoré sú na spodnej strane vyzbrojené prísavkami. Kalmary majú okrem toho aj dve dlhé chápadlá, ktorými lovia potravu, pričom ich bleskurýchlo vymršťujú za korisťou – čo trvá menej než jednu stotinu sekundy.

Ekosystém

Oceány netvoria jednotné prostredie, ako by sa mohlo zdať. Ich chemické a fyzikálne vlastnosti sa značne menia v závistlosti od hĺbky a zemepisnej šírky. So zmenou hĺbky sa mení svetlo, tlak, teplota a dostupnosť živín, čo ovplyvňuje výskyt oceánskych organizmov. Vo vzťahu k zemepisnej šírke rozmanitosť druhov postupne klesá so vzdialenosťou od rovníka: indicko-západná časť Tichého oceánu je biologicky najpestrejšia morská oblasť na svete. Zemepisná šírka veľmi ovplivňuje aj povrchovú teplotu - a pretože oceány sú v stálom pohybe, teplo a soľ sa presúvajú v oceánskom povodí. Prirodzené vlnenie spôsobuje zmiešavanie na hladine a absorbované teplo sa dostáva do hĺbky, takže v dôsledku toho je celkový rozsah teplôt v oceánskom prostredí oveľa menší ako na súši.

V závistlosti od hĺbky sa vari najvýznamnejšie mení rozptyl svetla. Zóna, kde je možná fotosyntéza, sa obmedzuje na vrstvu blízko pri hladine. Do hĺbky vyše 100 m aj v najčistejšej vode preniká iba modré svetlo, a hlbšie ako do 250 m nepreniká takmer nijaké svetlo. Primárna produkcia však nie je jednotná v hladinových vodách všetkých oceánov. Napríklad väčšina otvorených oceánov je pre obmedzenú prítomnosť živín na hladine morským ekvivalentom púšte. Dusík a fosfor sa môžu dostať na hladinu v zónach, kde s hĺbkou stúpajú spodné vody, takže v oblastiach najproduktívnejších lovísk rýb je vysoká produktivita. Prítomnosť alebo neprítomnosť živín má pre produktivitu oceána v povrchových vodách rozhodujúci význam. Pobrežné a priľahlé oblasti, v ktorých sa usádzajú živiny zo súše, sú zvyčajne aj produktívne: odhaduje sa, že asi 75 percent svetových úlovkov rýb na komerčné účely pochádza z pásma vzdialeného do 9 km od pobrežia. Nie všetky pobrežné vody však obsahujú rovnaké množstvo živín. Ich úroveň sa môže meniť podľa miestneho úhrnu zrážok, objemu odplavovania zo súše a charakteru pôdy a geologického podložia. Pre produkciu fytoplanktónu je veľmi významná aj teplota vody.