Oceán a jeho obyvatelia

Svetový Oceán

Oceán
Viac ako dve tretiny zeme pokrýva voda. Vďaka tomu má naša planéta pri pohľade z vesmíru modrú farbu. Svetový oceán tvoria oceány a moria a je to 71% zemské povrchu. Voda v nich je slaná. Stalo sa tak obehom vody v prírode. Rieky prinášajú do svetového oceánu malé množstvo solí, ktoré sa uvoľnili zo zvetralín. Voda sa odparuje, soľ zostáva a neustále sa prostredníctvom riek dopĺňa.

Oceán - je súčasť svetového oceánu nachádzajúca sa medzi kontinentmi
• Tichý oceán – nachádzajú sa tu priekopy s najväčšími hĺbkami – Mariánska priekopa s hĺbkou 11 034m a Filipínska priekopa s hĺbkou 10 540m
• Atlantický oceán – má najväčšiu intenzitu námornej dopravy
• Indický oceán – má najvyššiu priemernú teplotu
• Severný ľadový oceán – veľkú časť tvoria ľadové kryhy, ktoré sa oddeľujú z ľadovcov v Arktíde

More – je časť oceánu, poznáme okrajové (Arabské more), vnútrozemské (Čierne more), medziostrovné (Filipínske, Jávske more)

Oceánske dno – nie je jednotvárne, rozkladajú sa roviny, pohoria (vrchol hôr niekedy vystupujú nad vodnú hladinu ako ostrovy), priekopy, útesy. Priekopy s najväčšími hĺbkami sa nachádzajú v Tichom oceáne.
Reliéf oceánov – podmorské okraje pevnín - šelf, svah, úpätie
Vlastné oceánske dno – tvoria ho panvy a stredooceánske chrbty, prechodné oblasti, hlbokomorské priekopy.

Vlastnosti morskej vody:
Teplota - hlavný zdroj je slnko prejavuje sa pásmovitosť. Najvyššie priemerné teploty sú na sever od rovníka je to 26 stupňov C.
Salinita - je množstvo soli rozpustenej v jednom litre vody. Ovplyvňujú ju morské prúdy, výpar, zrážky, prítoky riek.
Vlnenie - čerenie vody spôsobené vetrom.
Príliv - hladina mora (vody) sa dvíha a zaplavuje pobrežie, 2-krát denne
Odliv - hladina mora (vody) ustupuje, 2-krát denne
Príliv 6 hodín, odliv 6 hodín, príliv 6 hodín, odliv 6 hodín. Spôsobuje ich príťažlivosť mesiaca, slnka, otáčanie Zeme okolo osi.
Príboj - vlnenie, ktoré naráža na pobrežie a formuje tvary skál

Morské prúdy - vznikajú v dôsledku rôznej teploty a slanosti vody
- Teplé morské prúdy - smerujú od rovníka k pólom
- Studené morské prúdy - smerujú od pólov k rovníku

Neustály pohyb spôsobujú tri vplyvy: kozmický (príťažlivosť slnka a mesiaca), fyzikálno - mechanické (vietor, slnko, zrážky, výpar), Geodynamické - vyvolávajú vlny tsunami
Morská bríza - cez slnečný deň vanie bríza s chladnejšieho mora na vyhriate pobrežie ako morský vánok. Opakom morskej brízy je pevninská bríza, má opačný smer.

Cyklóny - vznikajú nad oceánmi v oblasti medzi obratníkmi, kde teplota vody dosahuje aspoň 26°C,. Ľahký a vlhký teplý vzduch stúpa nad oceán a vytvára veľké oblaky. Uprostred nich sa zráža vlhkosť a energia, ktorá sa pri tom uvoľňuje ich špirálovito ťahá do výšky. Vzniká cyklón, ktorý sa na južnej pologuli točí v smere hodinových ručičiek. Na severnej pologuli vplyvom Coriolisovej sily (pri rotácii Zeme okolo vlastnej osi vzniká sila, ktorá odchyľuje smer pohybujúcej sa masy vzduchu) naopak. Tieto vzdušné víry majú priemer 300-800 km. Sprevádzajú ich prudké vetry a výdatné zrážky.

Záliv - časť mora alebo oceánu, ktorý zasahuje do pevniny (Mexický záliv, Perszký záliv)
Prieliv - prepojenie morí a oceánov medzi ostrovmi a pevninami (Gibraltársky prieliv spája Tichý oceán a Stredozemné more, Európu a Afriku)
Prieplav - prepojenie, ktoré vybudoval človek (Panamský prieplav spája Tichý oceán a Karibské more, Suezský prieplav spája Červené a Stredozemné more)
Hospodárske využívanie svetového oceánu:
- loviská rýb
- zdroj nerastných surovín
- prostredie pre námornú dopravu
- možnosti pre cestovný ruch
- získavanie soli
- získavanie pitnej vody
- nevyčerpateľný zdroj energie

Mäkkýše

Telo mäkkýšov je nečlánkované, skladá sa obyčajne z hlavy, vnútornostného vaku (na chrbtovej strane s plášťom) a svalnatej nohy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra). Cievna sústava je dobre vyvinutá, otvorená. Centrom je srdce s dvoma predsieňami. Krv sa voľne vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Dýchacím ústrojom vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Nervová sústava je uzlová.
Pôvodných 5 párov (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny "mozog". Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité). Mäkkýše sú aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).
Mäkkýše obývajú suchú zem a rôzne typy vôd. Sú bylinožravce i dravce. Mnohé druhy sú hospodársky veľmi významné. Tvoria potravu pre ľudí, pestujú sa pre perly a iné.

Ulitníky

Majú vyvinuté všetky tri časti tela. K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí: slimák záhradný – je jedlý, chová sa aj umele. Telo slimáka nesie pravotočivú ulitu. Je pokryté slizom, ktorý je produktom slizových žliaz. Sliz uľahčuje slimákom pohyb. Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina. Za ústnou dutinou nasleduje hltan, pažerák a žalúdok obklopený lalokami pečene. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom. Ako dýchací ústroj slúži vnútorná strana plášťa, v ktorej je bohatá sieť ciev a vlásočníc označovaná ako pľúcny vak. Na stenách pľúcneho vaku dochádza k výmene dýchacích plynov. Cievna sústava je otvorená srdce je tvorené jednou predsieňou a jednou komorou. Odpadové látky ukladá v sebe ako kôpky vápenatých solí kyseliny močovej. Žľaza sa vyprázdňuje raz za 2 – 3 týždne. Jej vyústenie je vedľa análneho otvoru. Nervová sústava je tvorená pármi navzájom pospájaných nervových uzlov v hlave, vaku a v nohe. Na hlave na dlhších tykadlách sú oči, kratšie tykadlá sú sídlom hmatu. Slimák je hermafrodit. Pohlavná sústava: Spermie dozrievajú skôr ako vajíčka. V pohlavnej dutine sa každý rok vytvorí asi 1 cm dlhý kopulačný orgán. Pri kopulácii je zavedený do pohlavného otvoru druhého jedinca a tak dôjde k vzájomnej výmene spermii. Slimák kladie oplodnené vajíčka do jamky v zemi. Vývoj je priamy, z vajíčok sa liahnu mladé jedince.

Lastúrniky

Sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku tvorí dvojdielna lastúra. Plášť je v tvare dvoch lupeňov, hlava nie je vyvinutá. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Okraje plášťa k sebe tesne priliehajú a sú medzi nimi len tri otvory. V prednej časti tela je otvor na vysúvanie nohy a dva otvory v zadnej časti tela slúžia na prívod a odvod vody. Spodný otvor je prívodný, ním vniká voda do tela lastúrnika. Na jeho okraji je množstvo zmyslových buniek. Voda preniká do tela, obmýva žiabre, čím dochádza k okysličeniu. S vodou prichádza do tela aj potrava (planktón). Horný otvor je vývodný a obklopuje koniec tráviacej trubice. Odkysličená voda ním opúšťa telo a vynáša so sebou výkaly a v čase rozmnožovania aj pohlavné bunky. Žiabre sú uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, polhavné žľazy vyúsťujú do plášťovej dutiny. Vyvíjajú sa cez larvu. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko rybničné. Z morských druhov t.j. ústrica jedlá žijúca v pobrežných vodách prichytená na skalnom podklade. V prímorských krajinách je obľúbenou potravou podobne ako slávka jedlá. Perlotvorka morská žije v subtropických a tropických moriach. Ak sa jej medzi telo a plášť dostane cudzí predmet (zrnko piesku, cudzopasník), obalí ho rôsolovitou hmotou, do ktorej vylučuje kryštáliky uhličitanu vápenatého obalené perleťou. Takto vytvorí niekoľko vrstiev až vznikne perla. Perlorodka riečna sa v našich vodách vyskytuje len veľmi vzácne. Vytvára perly podobne ako perlotvorka morská.
Hlavonožce

Sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8, 10 i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky. Noha nie je vyvinutá, je premenená na lievikovitý útvar. Vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená veľkou párovou chrbtovou uzlinou. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy. Hlavonožce sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na kopulačný orgán. Vývin je priamy. K známym zástupcom patria: sépia obyčajná a osmonoh pobrežný.

Kalmary

Vyznačujú sa prúdnicovitým telom a patria medzi najrýchlejšie zvieratá oceánov. Kalmary sú okrem toho spolu s príbuznými chobotnicami jednými z najinteligentnejších bezstavovcov, pretože majú dobre vyvinutý mozog a nervovú sústavu. Zaujímavé pritom je, že tieto rýchlo plávajúce dravce sú pomerne blízkymi príbuznými takých pomalých živočíchov, akými sú slimáky. Kalmary, chobotnice, sépie a lodienky tvoria triedu mäkkýšov, ktorá sa nazýva hlavonožce. Zahŕňa asi 600 druhov, ktoré môžu merať od 2cm (kalmar antarktický do 20 m). Viaceré hlavonožce sa cez deň ukrývajú v jaskyniach alebo puklinách a v noci vychádzajú na lov.

Oceánsky lovci – Chobotnice aj kalmary sú obdivuhodní lovci. Na chytanie koristi – rýb, mäkkýšov či kôrovcov - používajú dlhé chápadlá. Niektoré druhy kalmarov plávajú rýchlosťou až 35 km za hodinu a pri unikaní pred nebezpečenstvom vyskakujú až 4 m nad hladinu.

Čeľuste a príjem potravy – Chobotnice a kalmary majú ostré zobákovité čeľuste, ktoré im slúžia na obranu a kúskovanie potravy. Niektoré druhy vstrekujú do koristi jedovaté látky, ktoré sa im tvoria v slinných žľazách.

Svetielkovanie - Mnohé hlavonožce dokážu vydávať svetlo, čo sa nazýva bioluminiscencia. Svetielkovanie im slúži na dorozumievanie so súkmeňovcami alebo na lákanie koristi. Kalmary dokážu vydávať záblesky bieleho, modrého, žltého a červeného svetla.

Ramená a prísavky - Chobotnice majú osem ramien, ktoré sú na spodnej strane vyzbrojené prísavkami. Kalmary majú okrem toho aj dve dlhé chápadlá, ktorými lovia potravu, pričom ich bleskurýchlo vymršťujú za korisťou – čo trvá menej než jednu stotinu sekundy.

Ekosystém

Oceány netvoria jednotné prostredie, ako by sa mohlo zdať. Ich chemické a fyzikálne vlastnosti sa značne menia v závistlosti od hĺbky a zemepisnej šírky. So zmenou hĺbky sa mení svetlo, tlak, teplota a dostupnosť živín, čo ovplyvňuje výskyt oceánskych organizmov. Vo vzťahu k zemepisnej šírke rozmanitosť druhov postupne klesá so vzdialenosťou od rovníka: indicko-západná časť Tichého oceánu je biologicky najpestrejšia morská oblasť na svete. Zemepisná šírka veľmi ovplivňuje aj povrchovú teplotu - a pretože oceány sú v stálom pohybe, teplo a soľ sa presúvajú v oceánskom povodí. Prirodzené vlnenie spôsobuje zmiešavanie na hladine a absorbované teplo sa dostáva do hĺbky, takže v dôsledku toho je celkový rozsah teplôt v oceánskom prostredí oveľa menší ako na súši.

V závistlosti od hĺbky sa vari najvýznamnejšie mení rozptyl svetla. Zóna, kde je možná fotosyntéza, sa obmedzuje na vrstvu blízko pri hladine. Do hĺbky vyše 100 m aj v najčistejšej vode preniká iba modré svetlo, a hlbšie ako do 250 m nepreniká takmer nijaké svetlo. Primárna produkcia však nie je jednotná v hladinových vodách všetkých oceánov. Napríklad väčšina otvorených oceánov je pre obmedzenú prítomnosť živín na hladine morským ekvivalentom púšte. Dusík a fosfor sa môžu dostať na hladinu v zónach, kde s hĺbkou stúpajú spodné vody, takže v oblastiach najproduktívnejších lovísk rýb je vysoká produktivita. Prítomnosť alebo neprítomnosť živín má pre produktivitu oceána v povrchových vodách rozhodujúci význam. Pobrežné a priľahlé oblasti, v ktorých sa usádzajú živiny zo súše, sú zvyčajne aj produktívne: odhaduje sa, že asi 75 percent svetových úlovkov rýb na komerčné účely pochádza z pásma vzdialeného do 9 km od pobrežia. Nie všetky pobrežné vody však obsahujú rovnaké množstvo živín. Ich úroveň sa môže meniť podľa miestneho úhrnu zrážok, objemu odplavovania zo súše a charakteru pôdy a geologického podložia. Pre produkciu fytoplanktónu je veľmi významná aj teplota vody.
Z tohto dôvodu sa zóny produktivity presúvajú podľa ročných období, pričom reagujú na teplotu vodnej hladiny a uhol - a teda intenzitu - slnečného žiarenia. V miernych pásmach pojarnom rozmachu fytoplanktónu nasleduje pokles produktivity, pretože vo vode ubúda živín. V zime sa produkcia zastaví alebo sa podstatne obmedzí, miera prísunu živín a ich uvoľňovanie do vody je väčšia ako miera ich príjmu fytoplanktónom. Produkcia fytoplanktónu narastá, keď na jar zas stúpne teplota, a znovu dochádza k jeho rozmachu, pretože má dostatok živín.
Teplota vody zohráva dôležitú funkciu aj v určovaní rozšírenia niektorých typov morských a pobrežných ekosystémov, napr. korálových útesov a mangrovov.

Soľ v mori
Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom zrážok. Napríklad hladinové vody Bengálskeho zálivu, ktoré ovplivňuje mohutný prítok vody z riek Ganga a Brahmaputra, obsahujú asi 34 tisícin soli v porovnaní s 36 tisícinami v hladinových vodách Arabského mora. Karibské more je oblasť s veľkou slanosťou napriek prívodu vody z riek Orinoko a Mississippi, pretože vyparovanie je veľmi intenzívne. Oceánska oblasť pri juhovýchodnej Ázii sa, naopak, vyznačuje hodnotami menšími ako 33 tisícin vďaka obrovskému prívodu vody z riek v tejto časti sveta. Také rozdiely v slanosti - a v prívode sladkej vody - ovplivňujú aj rozšírenie živočíchov a rastlín v oceánoch.

Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov značne odlišujú. S ochladzovaním vody stúpa jej hustota a voda začne klesať - to sa stáva s veľmi slanou vodou Golfského prúdu, keď dosiahne okraj Atlantického oceánu. Táto studená hustá voda potom tečie pod hladinou na juh. V rôznych oceánu možno rozlišovať vodné masy podľa ich fyzikálno-chemických vlastností a podľa rýchlostí a smeru toku, pričom každá z nich zjavne podporuje odlišné spoločenstvá oceánskych organizmov.

Rôznorodosť oceánov
Niektoré oblasti alebo zóny oceánskeho systému sa vyslovene odlišujú od ostatných, čo ich obklopujú. Jednou z nich je Sargasove more, oblasť s pomerne malým pohybom vody, pre ktoré sú charakteristické plávajúce chaluhy rodu Sargassum a s nimi spojené spoločenstvo fascinujúcich živočíchov, ktoré sa maskujú tak, aby sa podobali na riasy, medzi ktorými sa skrývajú. Nielen hladina oceánov je charakteristická mozaikou rôznych habitatov a spoločenstiev. Je známe, že hlboký oceán podporuje vlastné oblasti s vysokou produktivitou, obklopené menej produktívnymi systémami s menšou diverzitou. Takýto hlbokomorský systém sa vyskytuje napríklad okolo hlbokých oceánskych sopúchov, kde podmorské sopky vylievajú prehriatu vodu a lávu na dno oceánu. Podobné sopúchy sa hojne vyskytujú pozdĺž línií zlomu a poklesu skalných chrbtov uprostred oceánu, kde žijú jedinečné spoločenstvá organizmov závislých na chemotrofických baktériách.

Namiesto viazania slnečného žiarenia fotosyntézou tieto baktérie získavajú energiu zo zdrojov síry a vytvárajú základ zložitého potravového reťazca vrátane spoločenstva filtrujúcich mäkkýšov, červov a ostnatokožcov.
Rovnako nezvyčajné spoločenstvá živočíchov žijú aj v okolí podmorských pohorí, ktoré môžu byť dosť vysoké, aby siahali tesne pod hladinu a aby v okolitom oceáne vytvorili izolované oblasti s vysokou produktivitou. Novozélandský výlov rýb druhu Orange Roughie nanešťastie takmer vyhladil populácie tejto ryby v oblasti niektorých miestnych podmorských hôr nekontrolovaným prirýchlym priemyselným zúžitkovaním v oblastiach, ktoré už boli malé a zraniteľné.

Vplyv človeka
Prírodné zmeny pobrežia čoraz viac umožňujú aj zásahy človeka. Na pobrežiach sa začala intenzívna priemyselná výstavba, pretože jadrové elektrárne a rafinérie je výhodné stavať na brehoch pre ľahký prístup k vode. Celkom nedávno sa na celom svete rozbehla výstavbe hotelov, promenád a príslušenstva prímorských stredísk pre dovolenkárov, pričom breh sa zalieval betónom. Táto výstavba mala na pobrežný život vážne dôsledky, najmä na piesočnatých brehoch. Živočíchy, ktoré hniezdia na plážach - ostrochvosty a vtáky, napríklad bahniaky a rybár malý, ako aj morské korytnačky takmer vyhynuli, keď sa im zničili hniezda. Iné vtáky sú vystavené útokom rastúceho počtu čajok, ktorým sa vo svete dovolenkárov,plnom odpadkov dobre darí. Inžinierske práce na ochranu pobrežia vytláčajú mnohé organizmy z ich prirodzeného habitatu.

Navyše ochrana pobrežia na jednom mieste môže poškodiť inde. Také hrádze ako je Spurn Head v anglickom Yorkshire, sa udržiavajú stálym dovážaním nového piesku a siltu, ktorý sa ťaží neďaleko na pobreží. Keď je pobrežie chránené, ťažba piesku sa preruší, hrádza sa rýchle odplaví a zmizne tak dôležitý pobrežný habitat. Mnohé časti pobrežia, najmä pri svetových veľkých priemyselných strediskách, ohrozuje aj rastúce znečistenie, najmä ropou a odpadovými vodami. Dôsledky úniku ropy pre vtáky sú zrejmé, no trpí tým celý pobrežný ekosystém. Napríklad brežniaky a ulitníky sa nemôžu na mastných skalách uchytiť, takže sa rozmnožia riasy, ktoré odpadnú až vtedy, keď nasiaknu ropou. Následky devastácie kôrovcov a rias sa rýchlo šíria po celom potravinovom reťazci.
Vydry morské a riasy
Mnohé morské živočíchy boli vystavené ničivej činnosti ľudí. Rôzne ryby, napríklad jesetery, rybolov takmer vyhubil, zatiaľ čo také morské cicavce, ako sú tulene a vydry, zdecimovali lovci kožušín. Pozoruhodnú vydru morskú takmer vyhubili nielen pre jej kožušinu, no rybáry sa nazdávali, že ohrozuje stavy rýb. Jej odstránenie by však mohlo ohroziť prežitie jedného z najbohatšík morských spoločenstiev, podmorského lesa rias.

Pri mnohých skalnatých brehoch, najmä pri západnom pobreží Severnej Ameriky, rastú rozsiahle trsy obrovskej morskej riasy a tvoria jedinečné prostredie, ktoré mnohé druhy rýb využívajú ako neresisko a liaheň. Táto riasa poskytuje domov aj vydre morskej, ktorá pri jej udržiavaní hraje dôležitú úlohu, ako aj obrovskej vydre morskej, ktorá pomáha udržiavať počet ježoviek, pretože tie by svojou nenásytnosťou mohli riasy zničiť. Vydra zoberie z morského dna kameň, pláva sním na hladine, pritláčajúc si ho k hrudi, a používa ho ako nákovu, na ktorej otvára pevné ulity ježoviek a morských úch. Vydra je jedným z mála účinných lovcov ježoviek, ktoré v niektorých oblastiach zničili porasty rias. Morské riasy patria už medzi chránené druhy, no ich počet sa tak znížil, že sú ešte vždy nesmierne zraniteľné.

Nepredvídané formy znečistenia
Pobrežné oblasti sú čoraz viac využívané pre potreby priemyslu. Množia sa odsoľovacie nádrže, huty, jadrové elektrárne, veľké ropné terminály atď. Havárie tankerov prevážajúcich ropu spôsobujú nenapraviteľné rozsiahle škody. Neslobodno však zabudnúť ani na niektoré zákerné formy znečistenia, ktoré síce nie sú hneď zjavné, ale spôsobujú, že príbrežná zóna sa pomaly mení na púšť, a následne môžu zapríčiniť nebezpečné otravy aj u ľudí. Zvlášť škodlivé je znečistenie chemické. Nedávne výskumy napríklad odhalili, že len vzdušnou cestou sa do mora dostáva ročne až 10 000 ton olova. Odhaduje sa, že ročne vytečie do mora 12 000 ton ortuti. Silný insekticíd DDT sa dostal do mora tiež vo veľkých množstvách. O jeho škodlivosti svedčí skutočnosť, že na zastavenie rastu fytoplanktónu, ktorý je základom celého potravovinového reťazca, stačí jeden miligram tohto prípravku na jeden liter vody. Okrem toho rieky do mora ustavične prinášajú priemyselný odpad.

Zasiahnutá dnes už nie je iba litorálna zóna, ale aj otvorené more a na niektorých miestach aj hlbiny oceánov. Letná sezóna každoročne znamená preplnené pláže a obrovský tlak na okolitú prírodu. Následky bývajú vážne. Návštevníci často doslova pustošia pobrežné prostredie, aj keď len z nevedomosti. Klčujú rastlinstvo, aby si mohli postaviť stany, uvoľňujú kamene a hádžu ich len tak pre zábavu. Hromadenie drobných zásahov sa potom končí ťažkými dôsledkami. Pri zdokonaľovaní jadrových zbraní sa robili pokusné výbuchy v oblasti Tichého oceánu. V ich dôsledku bola na týchto miestach úplne zničená pôvodná fauna a flóra. Ďalšie oblasti, ležiace mimo pokusné územie, ohrozuje rádioaktívny prach prenesený vzdušnými prúdmi.