Pohybová a oporná sústava
Rýchly beh umožňujú koňom najmä dlhé nohy, odolné kĺby a silné vrstvy svalov po celom tele. Základné chody sú krok, klus a cval. Za najrýchlejší chod koňa sa považuje rýchly cval, alebo trysk. Krok je štvordobý chod, klus dvojdobý s krátkou fázou kmitu. Cval má trojdobý takt a pre dobrú rovnováhu v obratoch môže kôň cválať na pravú, alebo ľavú nohu.

Telo koňa môžeme rozdeliť na 3 časti:
Prednou časťou nazývame tú časť koňa, ktorá sa nachádza pred jazdcom. Tvorí ju prevažne hlava, krk tvorený krčnými stavcami a predné končatiny, ktoré sú spojené s hrudnou kosťou ramenným kĺbom. Samotná končatina sa skladá z vretenej kosti, kolenného kĺbu, prednej holene, sponky, korunky a kopyta. Pri pohľade na kopyto zospodu rozlišujeme kopytné pätky, stredné a vonkajšie kopytné ryhy tvoriace strelku, ktorá tlmí nárazy a zabraňuje pošmyknutiu koňa, kopytnú rohovinu, nosný okraj, ktorý tvorí anorganická časť kopyta a bielu čiaru. Táto čiara je dobre viditeľná najmä pri koňoch s čerstvo ostrúhanými kopytami, oddeľuje organickú časť rohoviny od anorganickej a je miestom, kde sa upevňujú podkovy. Stredná časť je tvorená chrbtom s hrudnými a bedrovými stavcami, hrudným košom a bruchom. Rebrá sú mohutné a široké, pretože sa v hrudnom koši nachádza veľa dôležitých orgánov. Zadná časť sa zvykne nazývať aj „motorom koňa“, pretože sa v nej nachádzajú najdôležitejšie svaly, ktoré sa podieľajú na pohybe. Prevažnú časť tvoria zadné končatiny. Chrbtica ďalej pokračuje chvostovými stavcami.

Dýchacia sústava
Kôň v pokojnom stave sa za minútu nadýchne približne 9-15 krát. Stiahnutím vdychových svalov a pohybom bránice kaudálnym smerom (smerom ku chvostu) dôjde k zväčšeniu objemu hrudníkovej dutiny a tým dochádza k nasávaniu vzduchu do pľúc, kde na vnútornej stene dochádza k výmene plynov medzi vzduchom a krvou. Vzduch vdýchnutý nozdrami má dosť času ohriať sa v dlhej hlave predtým, ako sa cez hrtan a priedušnicu dostane do pľúc. Konské pľúca sú veľké a vhodné na dlhý a rýchly beh.

Zmyslová sústava
Zrak: Kôň má komorové oči umiestnené po stranách hlavy, čo mu umožňuje vnímať každým okom iný obraz a vidieť takmer všetko okolo seba bez otočenia hlavy. Ostro je však schopný vnímať len časť svojho zorného poľa a priamo za sebou a pred sebou má slepé miesta. Aby kôň mohol zaostriť, musí zdvihnúť a pootočiť hlavu.
Zrak koňa dosahuje niekoľko sto metrov, ďalej zreteľne vníma len pohyb. Kôň nerozlišuje hĺbkovú perspektívu a preto sa stáva že sa zľakne tieňa, alebo kúsku papiera. Dnes vieme, že kôň vníma určité farby, najlepšie žltú a zelenú. V tme vidí lepšie ako človek, ale jeho zrak nie je prispôsobený na rýchle zmeny svetla a tmy.

Sluch: Kôň počuje niekoľkonásobne lepšie ako človek. Uši môže otáčať nezávisle od seba, každé o 180° a tak dobre počuť v oboch smeroch. Sluch mu tiež pomáha pri orientácii v tme, pretože vie vnímať zvukové vlny vzduchu, ktorý fŕka a tak určovať vzdialenosť a charakter prekážky. Čuch: Kone majú veľmi dobre vyvinutý čuchový aparát. Iné kone vedia ucítiť na veľkú vzdialenosť a čuchovými receptormi v nozdrách skúmajú aj potravu a vodu. Chuť: Chuť koňov úzko súvisí s čuchom a pomáha k rozlíšeniu jedovatých a neškodných rastlín.

Receptory chuti nachádzajúce sa na jazyku analyzujú chemické látky rozpustené v slinách.