Sopečná činnosť

Sopečná činnosť je jav, ktorý súvisí s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme do vrchnej časti zemskej kôry alebo až na povrch.
Sopka: je to miesto, kde sa láva dostáva z magmatického krbu na povrch výlevom alebo výbuchom.

Výbuch sopečnej erupcie pracuje podobne ako fľaša so sódou po rozmútení. Neustálymi silnými výbuchmi roztrhne sopku a láva začne vytekať. Dno sopky leží desiatky až stovky metrov po zemským povrchom. Teploty sa pohybujú od 600°C do 1200°C. Niektoré horniny sa preto tavia. Roztavené horniny stúpajú k povrchu a hromadia sa v kôre v miestach ktoré nazývame magmatický krb. Hlavný komín spája zásobník magmy s kráterom na vrchole sopky.

Sprievodné javy sopky: výrony vodných pár, plynov, horúce pramene a gejzíry.

Magma vybuchuje viacerými spôsobmi: závisí od jej zloženia
- Ak obsahuje málo plynu, magma steká ako láva
- Ak je bohatá na plyny, prudko vybuchuje, pretože spútané plyny sa v atmosfére rozpínajú a drobia.

Kráter - Sopečný komín
Kužeľ - Magmatický
Krb - Kanál na odvod lávy

Sopky delíme na:
- činné (Etna , Popocatepetl ), sopka často vybuchuje
- nečinné alebo vyhasnuté (Vihorlat)

Ako vznikli sopky

Pred miliónmi rokov tvorila Zem roztavená žeravá látka – magma. V ďalšom období magma postupne vychladla a vystriedala ju pevná zemská kôra. Zem nikdy celkom nevychladla, v jej vnútri sa vždy nachádzala magma. Tieto roztavené horniny prenikajú na povrch cez trhliny v zemskej kôre, ktoré sa nazývajú sopečnými komínmi. Pod každou sopkou sa nachádza magmatická komora a vulkanický krb. Komoru spája so zemským povrchom sopečný komín, ktorý vyúsťuje do hlavného kráteru. Vedľa neho môžu byť ešte aj sekundárne alebo bočné krátery. Sopky bývajú pokojné, dymia, sú neustále aktívne alebo vybuchujú.