Plazy

Plazy

Plazy sa vyznačujú nestálou teplotou tela a pomerne tvrdou kožou vybavenou vodovzdornými šupinami. Rozmnožujú sa vajcami, podobne ako obojživelníky, no vajcia majú obalené silnou membránou, amnionom, ktorá bráni vysychaniu. Takto nie je rozmnožovanie plazov viazané na vodné prostredie.

Druhy plazov:

Okrem primitívnych foriem dnes rozoznávame tri hlavné podskupiny plazov:

- Synapsida (vyznačujúce sa jedným spánkovým oknom; cicavcovité plazy, ktoré predchádzali cicavcom),
- Anapsida (plazy bez spánkového okna; korytnačky, pareiasaury a príbuzní),
- Diapsida (široká škála plazov s dvoma spánkovými otvormi – okrem iných zahŕňa krokodíly, šupináče a hatérie),

pričom Anapsida a Diapsida sú si navzájom bližšie a vytvárajú spolu skupinu Sauropsida, vybavenú dvojicou otvorov v podnebí. V čisto fylogenetických deleniach do plazov patria aj vtáky a cicavce, lebo sa z plazov vyvinuli.

V súčasnosti je známych vyše 6 000 druhov plazov, ktoré sa najhojnejšie vyskytujú v tropickom pásme.
Dnes existujú štyri hlavné podskupiny (rady) plazov:

- šupináče (Squamata; jaštery a hady),
- krokodíly (Crocodilia),
- korytnačky (Testudinata) a
- hatérie (Rhynchocephalia).

Z historického hľadiska je však trieda plazov oveľa bohatšia, zahŕňajúca napríklad dinosaury, vtákojaštery (teda pterosaury; Pterosauria), rôzne morské skupiny (Plesiosauria, Ichthyosauria, Placodontia) a mnohé iné.

Užovka obojková:

Popis: Veľmi ľahko ju rozpoznáte vďaka žltým, oranžovým, krémovým či bielym polmesiačikom nachádzajúcim sa za hlavou. Sú lemované dvoma čiernymi škvrnami. Farba tela je hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela. Poddruhy z Talianska a juhovýchodu Európy majú dva svetlé pozdĺžne pásiky tiahnuce sa cez celé telo. Poddruh zo Španielska je tmavý bez charakteristických polmesiačikov za hlavou. Užovka obojková môže mať aj čisto čierne sfarbenie. Oči sú veľké, zrenice kruhovitého tvaru, dobre prispôsobené dennej aktivite. Ide o aktívneho lovca a svoju korisť vyhľadáva.

Užovka hladká:

Popis: Malá silná užovka so štíhlou hlavou za ktorou sa vyskytuje tmavá škvrna. Zvyčajne je šedá, kresbu tvoria drobné bodky. Brušná strana je sfarbená modročierne s oranžovými škvrnami. Vzácne sa vyskytujú aj oranžové formy.

Vretenica severná:

Popis: Je to malý had s výrazným kľukatým pruhom na chrbte. Na bokoch sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary. Škvrny na zátylku vytvárajú tvar písmena "X". Na krku je výrazný tvar písmena "V". Úzka hlava je trojuholníkového tvaru. Sfarbenie je šedé až modro šedé, pričom niektoré samice môžu mať úplne čierne sfarbenie. Zrenica oka je vertikálna, podľa čoho sa dá ľahko odlíšiť od ostatných hadov. Jedové zuby sú dlhé a v pokoji sklopené dozadu.
Korytnačka písmenková ozdobná:

Popis: Dospelé samce majú dlhšie pazúriky na predných končatinách a preliačený spodný pancier do vnútra. Samica má brušnú časť rovnú a je oveľa robustnejšia. Najnápadnejšie na tejto korytnačke je sfarbenie jej hlavy, krku a končatín. Obe pohlavia totiž majú za očami červený či oranžovožltý výrazný pás, ktorý niekedy môže aj úplne chýbať. Karapax je hnedý, žlto prúžkovaný v mladosti jasne zelený, ozdobený navyše aj žltými škvrnkami, plastrón je žltý s čiernymi prstencovitými okami, ktoré niekedy pripomínajú písmenká. Na hlave, krku i končatinách sú žlté pozdĺžne pásiky. V chovoch (USA) sa chovajú aj albinotické jedince s červenými očami.

Jašterica živorodá:

Popis: Zootoca vivipara (predtým Lacerta vivipara) sa podobá najviac jašterici krátko hlavej. Je však chudšia a má väčšie šupiny. Sfarbenie máva zväčša bridlicovo hnedé, s tmavými pozdĺžnymi pásikmi na chrbte a bokoch. Spodnú časť tela majú modrosivú, jemne žltú prípadne červenú, ktorá pri hrdle prechádza do bledomodrej alebo ružovej farby. Sú známe svetlé varianty, ale aj vyložene melanické formy. Variabilita v sfarbenia je daná širokým pásmom rozšírenia tohto druhu. Mláďatá bývajú hnedé až hnedočierne s malými bledými škvrnami. Zimu prespáva v bútľavých pňoch alebo v skalnatých štrbinách do ktorých zalieza už v septembri. Zimovanie u nej končí často už v marci - apríli, vo vyšších polohách o niečo neskôr.