Druhohory

druhohory mezozoikum
- obdobie vo vývoji Zeme, ktoré nasleduje po prvohorách; začalo sa asi pred 230 mil. rokov a skončilo sa asi pred 65 mil. rokov. Vymedzil ho roku 184 James Philips. Delí sa na tri útvary: najstarší trias, stredný jura a najmladší krieda. Podľa nálezov skamenelín v druhohorných horninách bol život v druhohorách nesmierne bohatý a rôznorodý. Oproti prvohorám nastali výrazné zmeny. Koncom prvohôr celkom vyhynuli niektoré koraly, machovky a trilobity. Ostatné formy sa vyvíjali ako dokonalejšie a pokročilejšie typy. Dôležité druhohorné živočíchy sú napr. amonity a belemnity, ktoré dnes môžeme vidieť ako skameneliny. Rozvíjali sa dierkavce, ramenonožcov ubudlo, ale niektoré dôležité druhy sa zachovali. Vyskytovali sa ešte ľaliovky. Dôležité skameneliny druhohôr sú ježovky. Väčšina rybovitých stavovcov prechádzala z prvohôr do druhohôr. Z obojživelníkov sa po prvý raz zjavili žaby a koncom druhohôr mloky. Najväčší rozvoj dosiahli plazy s veľkým počtom foriem, rozmanitým tvarom tela a spôsobom života. Niektoré plazy boli predchodcami vtákov. Prvé pravtáky sú známe z jury, pravé vtáky až z kriedy. Žili už prvé cicavce, zastúpené malými bylinožravými a hmyzožravými formami. Neboli väčšie ako dnešné zajace. Druhohory boli tiež dobou veľjašterov, dinosaurov, ktoré však koncom kriedy vďaka zmene klímy a dopadu asteroidu vyhynuli.
Výtrusné rastliny ustúpili, namiesto nich sa zjavili nahosemenné rastliny. Koncom druhohôr sa rozvíjali krytosemenné rastliny. Ich rozvojom sa skončilo mezofytikum a začalo sa kenofytikum, ktoré trvá dodnes. Po druhohorách nasledovali treťohory.