referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nadežda
Pondelok, 23. decembra 2024
Mozog
Dátum pridania: 11.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dolce
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 643
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Mozog

Mozog riadi všetko, čo sa v tele človeka uskutočňuje. Informácie vo forme nervových impulzov putujú do mozgu silným zväzkom nervov v mieche. Mozog je jediný orgán, ktorý je schopný robiť rozhodnutia o dejoch založených na predchádzajúcich skúsenostiach, o skutočných udalostiach a o budúcich plánoch.

Vnútro mozgu

Mozog tvoria milióny neurónov. Chráni ho lebka a nárazy tlmí mozgovomiechový mok. Mozog má štyri hlavné časti: veľký mozog, mozoček, medzimozog a mozgový kmeň.
Veľký mozog je najväčšia časť mozgu. Riadi väčšinu telesných činností, ako sú myslenie a učenie. Riadi aj mozoček, ktorý zas koordinuje pohyb a svalovú rovnováhu.
Medzimozog má dve časti. Talamus triedi impulzy, ktoré prichádzajú do mozgu, a odvádza ich ďalším častiam mozgu na spracovanie. Hypotalamus hrá životne dôležitú úlohu v homeostáze. Ovplyvňuje hlad, smäd, teplotu tela a uvoľňuje hormóny z pod mozgovej žľazy.
Mozgový kmeň riadi automatické funkcie, ako sú tlkot srdca a dýchanie. Skladá sa z troch častí: mosta, predĺženej miechy a stredného mozgu.

Oblasti veľkého mozgu

Vrchná vrstva veľkého mozgu sa nazýva mozgová kôra. Môžeme ju rozdeliť do troch oblastí. Senzorické oblasti dostávajú informácie zo všetkých častí ľudského tela, ako sú oči a uši. Spojovacie oblasti analyzujú informácie a robia rozhodnutia. Motorické oblasti vydávajú príkazy na činnosť svalov a žliaz.

Rozdelený na polovice

Veľký mozog tvoria dve polovice, ktoré sa nazývajú mozgové hemisféry. Spája ich veľký šev, čo je silný zväzok nervových vláken. Každá hemisféra riadi opačnú časť tela alebo ovplyvňuje rôzne schopnosti (Napríklad u pravákov ovplyvňuje ľavá hemisféra reč, zatiaľ čo pravá strana sa špecializuje na rozpoznávanie objektov. U väčšiny ľavákov je to naopak).

Mozgové vlny

Elektrické impulzy medzi nerovnomernými bunkami v mozgu sa dajú monitorovať cez lebku senzormi, ktoré sa nazývajú elektródy. Ich vyobrazenie – mozgové vlny – sa zaznamenávajú na diagram, ktorý sa nazýva elektroencefalogram (EEG). Lekári používajú EEG, aby zistili, či mozog pacienta normálne funguje.

Hlavné druhy mozgových vĺn:
Alfa vlny sa objavujú, keď bdieme, ale miznú počas spánku.
Beta vlny sa objavujú, keď premýšľame alebo dostávame impulzy zo svojich zmyslov.
Théta vlny sa objavujú na EEG u malých detí a dospelých, ktorí trpia stresom alebo nejakými mozgovými poruchami.
Delta vlny sa objavujú na EEG u malých detí a spiacich dospelých. Môžu byť znakom mozgovej poruchy u bdiaceho dospelého.

Spánok

EEG sa používa aj pri štúdiu mozgovej aktivity v spánku. Existujú dva druhy spánku. Jeden sa nazýva REM spánok s rýchlymi pohybmi očí. Oči sa pri ňom rýchlo pohybujú, hoci sú zatvorené. Druhý sa nazýva NREM spánok bez rýchlych očných pohybov. V REM spánku sú piky a spojité piky (hore aj dole) v diagrame tesne pri sebe a dokazujú tým, že mozog je veľmi aktívny. V spánku NREM sú piky a spojité piky ďalej od seba, čo znamená, že mozog je menej aktívny.

Pamäť

Existujú dva druhy pamätí. Motorická pamäť nám pomáha pamätať si, ako máme robiť činnosti, ako sú chôdza, bicyklovanie a plávanie. Faktická pamäť nám umožňuje pamätať si informácie. Existujú aj dve úrovne pamäti. Krátkodobá pamäť uchováva informáciu len na niekoľko minút. Čokoľvek, čo si pamätáme dlhšie je v našej dlhodobej pamäti po celý život.
 
Podobné referáty
Mozog SOŠ 2.9696 911 slov
Mozog 2.9995 953 slov
Mozog 2.9646 869 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.