Cholera

Slovo cholera pochádza z gréckeho slova ,,kholera" a znamená hnačka. Cholera je choroba postihujúca iba človeka. Choleru spôsobuje typ baktérie zvaný vibrio cholerae, ktorý žije v jemne slanej vode v ústiach riek. Veľmi sa mu darí v mäkkýšoch, ako sú ustrice.

Človek sa môže nakaziť vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami (najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami). Infekcia sa len zriedkavo prenáša z človeka na človeka. Vibrio cholerae je schopné prežívať vo vode niekoľko rokov, v jedle 6 týždňov. Ochorenie sa začína väčšinou náhle, kŕčovitými bolesťami brucha, vodnatou hnačkou (až jeden liter za hodinu), horúčkou, nevoľnosťou a zvracaním. Človek môže bez liečenia zomrieť za pár hodín.

Priebeh choroby: Toxíny cholerových baktérii bránia vnútornostiam vypúšťať žalúdočné šťavy. Všetky tieto šťavy, zahrňujúce vodu a minerály navyhnutné pre život, z pacienta vytekajú ako hnačka. Pacient je veľmi smädný, ale vyvráti všetko, čo vypije. Má strašné kŕče a modrú pokožku. Dehydratácia spôsobuje kŕče a čiernu krv, čo vysvetľuje modrú pokožku. Hnačka obsahuje aj čiastočky čriev. Keď pacient zomrie, jeho pokožka spurpurovie a potom sa zmení na tmavomodrú až čiernu. Nedostatok solí nevyhnutných pre život vyvolajú signály z mŕtvych nervov, ktoré udržia mŕtve svaly v pohybe niekoľko hodín.

Učinnú prevenciu predstavuje umývanie rúk, prevarenie vody alebo jej dezinfekcia, dodržiavanie základných hygienických pravidiel pri zaobchádzaní s potravinami. Ďalšpu možnosťou je očkovanie, ktoré však nie je spoľahlivé a účinkuje len pol roka.
Liečba spočíva v nahradzovaní stratenej vody a minerálov, pretože príčinou smrti býva ťažká a rýchla dehydratácia. Pri ľahších prípadoch dostatočným pitím - najlepší je soľno-glukózový roztok. Pri ťažších prípadoch s veľkými stratami tekutín je nutné intravenózne doplnenie, nasadzujú sa antibiotiká.

Epidémie cholery sprevádzali ľudstvo už odpradávna. Prvá dokázateľná epidémia je známa z Indie v 6. storočí pred Kristom. Cholera má pravdepodobne pôvod na Indickom subkontinente. Šírila sa pozdĺž obchodných ciest do ďalších oblastí - najskôr do Ruska a neskôr do Európy a Severnej Ameriky.
V minulosti museli lode, kde bol niekto z cestujúcich alebo z posádky infikovaná cholerou, vyvesiť žltú vlajku a nesmeli sa vylodiť v žiadnom prístave a boli dané do karantény.

V 20. storočí došlo k ťažkým epidémiám v Južnej Amerike, ale aj na Ukrajine. V Uhorsku bola posledná veľká epidémia cholery v lete a na jeseň v roku 1892.
V Európe a Severnej Amerike dnes cholera nepredstavuje zdravotnícky problém, vďaka filtrácii a chlórovaniu pitnej vody. Cholera je stále častá v chudobných štátoch sveta s nízkym hygienickým štandardom a nedostatkom pitnej vody.

Objavenie vibria cholerae: V roku 1883 cholera postihla egyptské mesto Alexandria. Kým sa Koch dostal do Egypta, cholera zmizla. Louis Pasteur medzitým poslal dvoch asistentov Emila Rouxa A Louisa Thelliera hľadať baktérie cholery v Alexandrii. Nanešťastie, radšej pestovali baktérie v bujóne, než v miske želé, a to im sťažilo triedenie rozličných typov baktérií v mäsovom vývare. Thellier nakoniec dostal choleru a zomrel na ňu.

Koch odišiel skúmať choleru do východnej Afriky a potom do Kalkaty v Indii. V Kalkate našiel tisícky ľudí trpiacich touto chorobou. Rozrezal desať mŕtvol a testoval ich hnačku, zvratky a miestnu vodu. Vo všetkom našiel baktérie v tvare tyčinky - vibriá. To bol nepochybne dokazujúci dôkaz, že ony spôsobujú choleru.
Aj po Kochovom objave boli ešte ľudia, ktorí odmietali uveriť, že choleru spôsobuje baktéria. Nemecký vedec Max von Pettenkofer si myslel, že ju vyvolávajú chemikálie. Na dokázanie svojej teórie vypil zmes s baktériami odobratú z hnačky obete cholery. Von Pettenkofer dostal miernu hnačku, o ktorej tvrdil, že je to nič v porovnaní s cholerou.

Táto skúsenosť nebola jediná. Jedna ošetrovateľka rozprávala Johnovi Snowovi, ako bola raz v noci unavená po dlhom dni ošetrovania chorých na choleru a cítila sa ako opitá. Boa vyčerpaná, omámená, zdvihla pohár čaju a napila sa. Až potom si všimla, že to čo vypila, nebol čaj, ale malý nočník plný hnačky. Ošetrovateľka prekvapujúco prežila.