Znečisťovanie životného prostredia

Akcia vedúca k znižovaniu znečistenia životného prostredia je životne dôležité, pokiaľ má život na Zemi i na ďalej pokračovať. Takéto akcie môžu prevádzať, len vlády, ktoré sú bohaté, pretože je to nákladné. Za svoje prežitie by sme mali byť ochotný zaplatiť vysokú cenu...

V dôsledku pokroku v priemysle, poľnohospodárstve a technológie vytvárame stále nové typy odpadu. Plyny, kvapaliny, pevný odpad, odpadky z domácností a kanalizačné splašky, to všetko naďalej prispieva k znečisťovaniu životného prostredia a na niektorých miestach je úroveň znečistenia už nebezpečne vysoká. V rovnovážnom ekologickom životnom prostredí odpady zhnijú a pri tom vznikajú užitočné materiály. Napr: zo spadnutého listu vzniká prírodný kompost, ktorý obohacuje zem v miestach, kde rastliny odčerpali živiny. Hmyz a menšie organizmi rozkladajú zvierací trus, pričom sa uvoľňujú dôležité zložky späť do vzduchu i do zeme.

Modelom moderného života by malo byť také životné prostredie, v ktorom sa dobre darí mnohým životným formám. Pokiaľ chceme žiť v zdravom svete, musíme minimalizovať účinky odpadu, ktoré naša spoločnosť produkuje. Keď dovolíme, aby odpad v našom životnom prostredí dominoval, je prírodná rovnováha stratená a vzniká nerovnováha, ktorá môže mať katastrofické účinky - na život zvierat, na vegetáciu a dokonca i na poveternostný systém. Znečisťovanie životného prostredia má rôzne príčiny a dôsledky - na zemi, v riekach, v moriach a v atmosfére. Dokonca i hluk je typom znečisťovania, ktorý by sme sa mali snažiť obmedziť. Skúmanie o znečisťovaní životného prostredia a jeho obmedzovanie sa stalo dôležitým odvetvím vedy.

Znečisťovanie Zeme

Znečisťovanie Zeme je typom znečisťovania životného prostredia, ktoré sa najhoršie meria a kontroluje. A zem sa tažšie čistí ako vzduch alebo voda. Zem sa zneužíva k zbavovaniu odpadu z domácností i z priemyslu. Kaly z čističiek odpadových vôd sa zvyčajne vypúšťajú do zeme, alebo ako suspenzia vo vode, alebo v suchom či polosuchom stave. Kaly obvykle obsahujú užitočné množstvo živín, ako je dusík a fosfor, ale môžu tak tiež obsahovať nežiadúce množstvo silne toxických (jedovatých) kovov. Odpadové vody z domácností a väčšinou normálnych odpadových vôd z priemyslu sa spolu s pôdou rozkladajú. Ale mnoho škodlivých odpadových materiálov takto nezmizne. Z tohto dôvodu množstvo štátov v súčastnosti prevádzajú obecný monitoring nebezpečných látok v zemi a kontrolujú úroveň týchto látok vo vláknach rastlín, živočíchov, v potravinách a u ľudí. Skládky odpadu musia byť starostlivo riadené, aby sa zaistilo, že sa v zemi nevyskytujú zárodky ochorení. Na mnohých miestach, kde bola po mnohé roky riadená skládka, sa poskytoval priestor pre parky a bytovú výstavbu. Takáto rekultivácia sa ale na niektorých miestach nedoporučuje: keď bol ukladaný toxický odpad, ktorý nebol správne utesnení, môžu príležitostne unikať jedovaté plyny.

Znečisťovanie riek

Látky, koré znečisťijú rieky, sa často zmývajú do potokov a riek, čo má na svedomí znečistenie vôd a riek. Umelé hnojivá používané k zlepšovaniu výnosu ronako prispievajú k tomuto problému, pretože podporujú nadmerný rast rastlín v riekach, zatiaľ čo pesticídy, z ktorých sa mnoho vôbec nerozloží, škodia užitočnému hmyzu a užitočným organizmom. Naše rieky a potoky poskytujú súčastne miesto pre vypúšťanie priemyselných kvapalných odpadov. Akákoľvek existujúca príčina narážania týkajúca sa vypúšťania odpadov z tovární, stačí len malá nehoda a toxický odpad spustoší rieku.

Keď boli ľudia ešte prevažne kočovníci a ich počet bol malý, boli problémi znečisťovania riek zanedbávané, pretože rieky mali vo väčšom prípade samočisťacie schopnosti. Ako sa komunity rozrastali, usadzovali sa obvykle poblízku zdrojov čistéj vody, ktorá mohla vstrebať znečisťujúcu záťaž bez viditeľného účinku. Napríklad rieka Temža v Londýne bola priemerne čistá až do začiatku 19. storočia, pretože do nej odtekala hlavne povrchová voda. Niekoľko splaškových vôd do nej tiež tieklo, ale väčšina odtekala do žump, odkiaľ sa kvapalné odpady vsakovali do zeme a pevné sa zkompostovali. Ale so zavedeným hygienických splachovacích záchodov nestačili žumpy všetok odpad pobrať a splaškové vody pretekali do riek. Kvalita vody sa v riekach rýchle zhoršila a vypukli epidémie cholery a tyfu. Pobúrenie verejnosti, ktoré nasledovalo, vyustilo výstavbu mestského kanalizačného systému s čističkou odpadových vôd, kam sa mohly splašky bezpečne vypúšťať. To situáciu na čas zlepšilo, ale rast obyvateľstva a priemyslu mal za následok veľké znečistenie tej časťi rieky, ktorá podľahla prílivu a odlivu, a to tak, že ešte v roku 1950 sa často stávalo, že počas letných mesiacov zapáchala a ryby z nej dávno zmizli.