Znečisťovanie životného prostredia

Znečisťovanie životného prostredia

Akcia vedúca k znižovaniu znečistenia životného prostredia je životne dôležité, pokiaľ má život na Zemi i na ďalej pokračovať. Takéto akcie môžu prevádzať, len vlády, ktoré sú bohaté, pretože je to nákladné. Za svoje prežitie by sme mali byť ochotný zaplatiť vysokú cenu...

V dôsledku pokroku v priemysle, poľnohospodárstve a technológie vytvárame stále nové typy odpadu. Plyny, kvapaliny, pevný odpad, odpadky z domácností a kanalizačné splašky, to všetko naďalej prispieva k znečisťovaniu životného prostredia a na niektorých miestach je úroveň znečistenia už nebezpečne vysoká. V rovnovážnom ekologickom životnom prostredí odpady zhnijú a pri tom vznikajú užitočné materiály. Napr: zo spadnutého listu vzniká prírodný kompost, ktorý obohacuje zem v miestach, kde rastliny odčerpali živiny. Hmyz a menšie organizmi rozkladajú zvierací trus, pričom sa uvoľňujú dôležité zložky späť do vzduchu i do zeme.

Modelom moderného života by malo byť také životné prostredie, v ktorom sa dobre darí mnohým životným formám. Pokiaľ chceme žiť v zdravom svete, musíme minimalizovať účinky odpadu, ktoré naša spoločnosť produkuje. Keď dovolíme, aby odpad v našom životnom prostredí dominoval, je prírodná rovnováha stratená a vzniká nerovnováha, ktorá môže mať katastrofické účinky - na život zvierat, na vegetáciu a dokonca i na poveternostný systém. Znečisťovanie životného prostredia má rôzne príčiny a dôsledky - na zemi, v riekach, v moriach a v atmosfére. Dokonca i hluk je typom znečisťovania, ktorý by sme sa mali snažiť obmedziť. Skúmanie o znečisťovaní životného prostredia a jeho obmedzovanie sa stalo dôležitým odvetvím vedy.

Znečisťovanie Zeme

Znečisťovanie Zeme je typom znečisťovania životného prostredia, ktoré sa najhoršie meria a kontroluje. A zem sa tažšie čistí ako vzduch alebo voda. Zem sa zneužíva k zbavovaniu odpadu z domácností i z priemyslu. Kaly z čističiek odpadových vôd sa zvyčajne vypúšťajú do zeme, alebo ako suspenzia vo vode, alebo v suchom či polosuchom stave. Kaly obvykle obsahujú užitočné množstvo živín, ako je dusík a fosfor, ale môžu tak tiež obsahovať nežiadúce množstvo silne toxických (jedovatých) kovov. Odpadové vody z domácností a väčšinou normálnych odpadových vôd z priemyslu sa spolu s pôdou rozkladajú. Ale mnoho škodlivých odpadových materiálov takto nezmizne. Z tohto dôvodu množstvo štátov v súčastnosti prevádzajú obecný monitoring nebezpečných látok v zemi a kontrolujú úroveň týchto látok vo vláknach rastlín, živočíchov, v potravinách a u ľudí. Skládky odpadu musia byť starostlivo riadené, aby sa zaistilo, že sa v zemi nevyskytujú zárodky ochorení. Na mnohých miestach, kde bola po mnohé roky riadená skládka, sa poskytoval priestor pre parky a bytovú výstavbu. Takáto rekultivácia sa ale na niektorých miestach nedoporučuje: keď bol ukladaný toxický odpad, ktorý nebol správne utesnení, môžu príležitostne unikať jedovaté plyny.

Znečisťovanie riek

Látky, koré znečisťijú rieky, sa často zmývajú do potokov a riek, čo má na svedomí znečistenie vôd a riek. Umelé hnojivá používané k zlepšovaniu výnosu ronako prispievajú k tomuto problému, pretože podporujú nadmerný rast rastlín v riekach, zatiaľ čo pesticídy, z ktorých sa mnoho vôbec nerozloží, škodia užitočnému hmyzu a užitočným organizmom. Naše rieky a potoky poskytujú súčastne miesto pre vypúšťanie priemyselných kvapalných odpadov. Akákoľvek existujúca príčina narážania týkajúca sa vypúšťania odpadov z tovární, stačí len malá nehoda a toxický odpad spustoší rieku.

Keď boli ľudia ešte prevažne kočovníci a ich počet bol malý, boli problémi znečisťovania riek zanedbávané, pretože rieky mali vo väčšom prípade samočisťacie schopnosti. Ako sa komunity rozrastali, usadzovali sa obvykle poblízku zdrojov čistéj vody, ktorá mohla vstrebať znečisťujúcu záťaž bez viditeľného účinku. Napríklad rieka Temža v Londýne bola priemerne čistá až do začiatku 19. storočia, pretože do nej odtekala hlavne povrchová voda. Niekoľko splaškových vôd do nej tiež tieklo, ale väčšina odtekala do žump, odkiaľ sa kvapalné odpady vsakovali do zeme a pevné sa zkompostovali. Ale so zavedeným hygienických splachovacích záchodov nestačili žumpy všetok odpad pobrať a splaškové vody pretekali do riek. Kvalita vody sa v riekach rýchle zhoršila a vypukli epidémie cholery a tyfu. Pobúrenie verejnosti, ktoré nasledovalo, vyustilo výstavbu mestského kanalizačného systému s čističkou odpadových vôd, kam sa mohly splašky bezpečne vypúšťať. To situáciu na čas zlepšilo, ale rast obyvateľstva a priemyslu mal za následok veľké znečistenie tej časťi rieky, ktorá podľahla prílivu a odlivu, a to tak, že ešte v roku 1950 sa často stávalo, že počas letných mesiacov zapáchala a ryby z nej dávno zmizli.
Uvedenie do prevozu nové, väčšie a omnoho učinnejšie čističky odpadových vôd kvalitu vody zlepšilo a v súčastnej dobe možno najsť mnoho rýb v riekach. Správa vodární a kanalizácií, ktorá spracováva splaškové vody, stanovuje limity pre množstvo chemikálii, ktoré môžu továrne vypúšťať do systému. Tieto limity chránia kanalizačnú sieť, zaisťujú bezpečnosť pracovníkov čističiek odpadových vôd a umožňujú rastlinám a organizmom udržať kvalitu finálnych odpadových produktiv a kalov.Veľké priemyselné firmy konzultujú často s odborníkmi, ako zachádzať s odpadovými produktami a radia sa s nimi v prípade, že dôjde k úniku odpadov, ktoré by mohli ohroziť životné prostredie.

Monitorovanie znečistených riek

Niektoré úrady spravujú povodie riek a inštalovali automatické, bezobslužné kontrolné stanice, aby monitorovali, ako sa znečisťovanie riek zhoršilo. Tieto stanice odoberajú vzorky riečných vôd v určitých intervaloch a sledujú jej kyslosť alebo zásaditosť a množstvo chemikálií prítomných vo vode. Monitorovacie stanice ale nedokážu prevádzať testy na všetky znečisťujúce látky. Rastúca starosť pôsobí úradom i verejnosti taktiež dalšiu skutočnosť - komplexné chemikálie sa totiž stávajú bežnejšími i v pitnej vode. Niektoré tieto chemikálie ovplyvňujú hormóny v ľudskom tele, čím riadia rýchlosť premeny a takteiž náše sexuálne funkcie. Tieto chemikálie môžu pochádzať z rôzných zdrojov vrátane priemyselných čistacich a umývacích prostrietkov, plastov, vedlajších produktov z výroby papiera a z pesticídov. Účinky na ľudskom organizme sa stále ešte skúmajú, ale patria medzi neklesajúci počet spermií u mužou a zvýšený počet prípadov rakoviny. U žien je dokázané ohrozenie plodnosti a preukázaná spojitosť medzi určitými pesticidami a rakovinou prsníka.

Vlády sú za jedno v tom, že je zapotreby dalšieho výskumu, zvlášť preto, že tieto chemikálie majú výrazný vplyv na život v prírode okolo znečistených riek, po úniku niektorých odpadových vôd. Nežiadúce chemikálie sú však nielen prítomné v potokoch a riekach napájacích naše vodné zdroje, ale vyskytujú sa rovnako v potravinách. Jedna štúdia zistila, že lak používaný na olemovanie konzer so zeleninou obsahoval chemikáliu, ktorá zvyšovala aktivitu buniek rakoviny prsníka. Ostatné príčiny znečistenia riek majú svoj pôvod prevažne v prírode. Napríklad rieky vinúce sa v údoliach na dolnom toku sa môžu zanášáť pôdou a splavamy z horských oblastí. Ako rieka tečie stále pomalšie a stavá sa stojatou, stále menej rastlín a živočíchov v nej môže prežiť, pretože vo vode chýba kyslík. Problém sa ešte zhoršuje, keď sú vyrúbané lesy, takže náhly dážď stečie po povrchu, miesto toho aby bol zachytený rastlinami. Do riek sú rovnako zmývané odpady zo stanovíšť, čím znečisťovanie riek naďalej rastie.

Znečisťovanie morí

Voda z riek steká do morí a vďaka tomu dlhé úseky pobreží majú neprijateľné znečistené pláže. V niektorých častiach britských ostrovov je v skutočnosti nebezpečné plávať v mori, pretože voda obsahuje vysoký podiel odpadových vôd. Veľké katastrofy vo forme vytekajúcej ropy zao zámorských tankerov môžu zničiť život v prírode v rozľahlých oblastiach. V roku 1989 došlo k tankovej katastrofe vAlijašskom zálive, kde našiel na plitčinu tankér Exxon Valdez. Trvalo cez sedem rokov, aby vtáčia popúlacia dosiahla svoju pôvodnú úroveň. Akokoľvek niktoré väčšie druhy sa zotavili, iné majú dosiaľ malú populáciu s porovnaným so situáciou pred katastrofou. Zle sa darí prístavným tuleňom. Ich počty klesali už pred katastrofou a tiež, keď majú k dispozicii menej rýb, ich počty klesajú naďalej. Hoci sa skôr v takýchto prípadoch používali čistiace prostredky (detergenty), zdá sa, že škodlivé účinky týchto prostriedkov celé nešťastie ešte viac zhoršujú, takže v mnohých prípadoch sa ropa ponechá, aby sa rozptýlila prirodzeným spôsobom.

Znečisťovanie ovzdušia

Znečisťovanie ovzdušia je často viditeľné vo forme dymu z komínov a výstupných spalín z výfuku automobilov. Dym je zmes plynov a chemikálií, ktoré sa v silnom slnečnom svetle vzhľadom k chemickým reakciám spôsobených svetlom môžu sa stáť ešte jedovatejšími. Výsledný smog nepríjemne zapácha a spôsobuje pálenie očí. Dráždivý smog zahaľoval v zime Londýn, keď sa v každej domácnosti topilo uhlím, než vláda v 50 - tych rokoch minulého storočia schválila zákony zakazujúce v určitých oblastiach spaľovať palivo vydávajúce dym. Zvýšený počet prípadov astmy a prieduškových ochorení je dôsledkom škodlivých účinkov znečistenia ovzdušia. V boji za čistý vzduch inštalovali mnohé úrady monitory na kontrolu kvality ovzdušia. Monitory merajú rozptýlené čiastočky (ako sú kysličníky dusíka a olova) a plyny kysličníka siričitého (hlavný zdroj znečisťovania ovzdušia) a kysličníka uhoľnatého (prevažne z výfukových plynov). Okrem piamych účinkov vdychovaní znečisteného vzduchu má znečistenie ovzdušia tež ničivý vplyv na životné prostredie.
Chemikálie uvoľňované do atmosféry sú unášané spolu s vodnou parou vzduchovými prúdmi. Keď tieto vzduchové prúdy stúpajú cez horské pohoria, vodná para kondenzuje a padá vo forme dažďa. Ak sú vzduchových prúdoch obsiahnuté nejaké chemikálie, padajú na zem spolu s dážďom a spôsobujú jav zvaný kyslý dážď. Najhorším svedectvom tohto javu sú hory v Poľsku a na Slovensku, kde boli poškodzené celé plochy lesov, Zničenie lesa na oplátku ďalej poškodzuje rovnováhu životného prostredia, pretože celá oblasť príde o prosoech z rastliného života. Znečisťujúce chemikálie vo vzduchu sa taktiež dostávajú do potravinového reťazca, pretože sú absorbované rastlinami v znečistených oblastiach. Časť potravy, ktorú jeme, obsahuje stopy toxického olova, ale jeho úroveň je značne pod úroveň spôsobujúcu otravu. Zistilo sa však, že malé stopy olova môžu mať škodlivé účinky – zvlášť u detí. Spôsobujú narodenie mrtvých detí a poškodenie mozgu. Olovo v atmosfére pochádza z vozidiel, ktoré poučívajú tettraetylolovo ako prísadu pre zvýšenie oktanového čísla benzínu. V niektorých krajinách sa dosiahlo zníženie znečisťovania ovzdušia olovom podporou používania bezolovnatých benzínov. Zákony obmedzujúce emisie škodlivých látok prinútili výrobcov motorových vozidiel montovať do vozidiel katalýzatory, ktoré obsahujú chemickú zložku, ktorá čistí výfukové plyny.

Mimochodom, olovo bývalo hlavnou zložkou farieb. Zistilo sa však, že má škodlivé účinky, zvlášť na deti a batoľatá, ktoré s obľubou cucajú a žuvajú farebné hračky. V súčastnej dobe bola úroveň olova vo všetkých farbách znížená na minimum a niektoré farby sú úple bez olova. Dalšie porušovanie ekologickej rovnováhy atmosféry je spôsobované určitými typmi aerosolových sprejov. Látky zvané chloroflurouhľovodíky (CFC – freóny) sa skôr používali a ešťe sa niekde používajú ako hnací plyn v sprejoch. Freóny sa používajú pri chladený, kde tvoria jednu zložku kvapaliny chladiaceho systému. V súčastnej dobe sa ale tieto plyny dostali do horných vrstiev atmosféry a poškodili ozonovú vrstu Zeme, korá odfiltruje väčšinu škodlivého slečného ultrafialového žiarenia. To môže byť príčinou zvýšeného počtu prípadov rakoviny kože u ľudí, ktorí sa veľa opaľujú, a u robotníkov pracujúcich vonku, pretože sú vystavený veľkým dávkam ultrafialového žiarenia. Vo väčšine krajinách sa freóny nahradzujú inými plynmi a niektoré krajiny ich úplne zakázali.

Znečisťovanie hlukom

Hoci hluk v mestskom prostredí nie je novým problémom, je zaujímavé, že systematické skúmanie hlukom začalo len nedávno. Prvý veľký prieskum hluku na svete bol prevedený v Londýne v roku 1960. Okrem technických problémov spojených s takýmto prieskumom predstavuje komplikaciu prezentácia podať problém o hluku v zrozumiteľnej podobe. Hladiny hluku (zvukové úrovne) sa porovnávajú v jednotkách zvaných decibely (dB). Pri meraní je treba vziať rovnako do úvahy, že účinok zvuku, na ľudské ucho nezávisí len na skutočnej úrovni zvuku, ale taktiež na jeho frekvecii (na jeho výške). Niektoré zvuky o vysokej frekvencii znejú hlasnejšie ako nižšie frekvencie o rovnakej úrovni hlasitosti v dB.

Prístroje používané na meranie úrovne zvukového tlaku majú v sebe zabudované elektronické obvody, ktoré automaticky kompenzujú namerané hodnoty z hľadiska subjektívneho vnímania. Používaná stupnica je obvykle vážená A stupnica, vyjadrená v hodnotách dB (A). Dalšie komplikácie sú, že s touto stupnicou sa nedá zaobchádzať jednoduchšie aritmeticky. Zdvojnásobovanie hladiny hluku nemá za následok zdvojnásobenie úrovne dB(A). A dva indetické hluky vzniknuté súčastne spôsobujú len malý prírastok úrovne dB (A). Dalšími faktormi, ktoré činia z hluku činiteľov znečisťovania životného prostredia, je jeho pretrvanie, tj.keď je konštantný, prerušovaný, alebo občasný, a ďalej jeho náhlosť (keď jeho intenzita pomaly rastie, alebo keď prichádza ako veľká rana), a v ktorej dennej dobe sa hluk objavuje.

Veľkým problémom životného prostredia je hluk z lietadiel. Konštruktéri sa snažia s tímto problémom vyrovnať konštrujú letecké motory vydávajúce menší hluk. Taktiež nová bytová výstavba sa nepovoľuje blízko rušných letísk. Účinok hluku z lietadiel sa znižuje používaním tichších motorov a ďalej postupným zavádzaným medzinárodne odsúhlasených noriem hluku pre nové lietadlá. Alternativne sa pre letecké trasy volí „ trasy minimálneho hluku “,ktoré sú teoreticky plánované tak, aby mali dopad na čo najmenší počet obyvateľstva. Treťou metódou je využívanie procedúr zmenšovanie hluku, ktoré určujú priemernú rýchlosť stúpania lietadla po štarte tak, aby spôsobilo čo najmenej hluku a postihlo čo najmenej obyvateľov. Lenže bezpečnostné opatrenia u lietadiel sú veľmi prísne a dôležité, a tak niekedy zabraňujú uplatnenie týchto kritérií. Robotníkov v hlučnývh prevozoch a na ostatných pracoviskách chránia rôzne bezpečnostné opatrenia. Mezdi uplatňované opatrenia patrí odhlučňovanie miestností a používanie chráničov na uši.
Prijatelné limity hluku pre pracovné prostredie v dB (A)

Dielne a strojárenské budovy, kde je nevyhnutná komunikácia 70 dB
Dielenské kancelárie, kancelárie v továrniach, dozorne a ostatné priestory, kde je nutná ľahká komunikácia 60 dB
Obecné kancelárie a školské priestory (triedy, zborovne...) 50 dB
Súkromné kancelárie a malé konferečné miestnosti 45 dB
Kancelárie a konferečné miestnosti, v ktorých je požadovaný vysoký štandard 35 dB

Čo teraz robiť ?

Mnohé občianské skupiny vytvárajú kampane za čistejšie a zdravšie životné prostredie. Niektoré kampane sú miestne obmedzené, napríklad kampaň proti využitiu určitých lokalít ako skládok, zatiaľ čo iné sú globálne. Občianské skupiny prevádzajúce tieto kampane musia zhromažďovať štatistiky, aby mohly prezentovať nenapadnuté prípady usilujúce o opatrenie proti znečišťovaniu životného prostredia. Tak tiež ako jednotlivci môžeme prispieť každý svojím malým dielom. Ak začneme u seba recyklovaným svojho domáceho odpadu a odmietaným nákupov potravín so zbytočným množstvom obalov, zmenší sa hora odpadkou odvážaná každý týždeň z naších ulíc na malý kopec. Priemyslové odvetvia sa musia bližšie pozrieť na spôsoby balenia svojich produktov a na spôsoby recyklácie materiálov. Ďalej sa musia sústrediť na metódy, ako učiniť prostredie výrobných liniek čistejším a ako znížiť množstvo vedľajších produktov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Výskumní pracovníci musia nájsť spôsoby, ako sa vyhnúť škodlivým zlučeninám, ktoré sa nerozkladajú na neškodné zložky, ale príroda sa však nezaobíde bez našej pomoci.