Tvar klobúka môže byt takmer guľovitý, polguľovitý, elipsoidný, vajcovitý, valcovitý, ostro kužeľovitý, tupo kužeľovitý, zvoncovitý, polguľovite klenutý, plocho klenutý, plocho rozprestretý s hrboľom alebo bez hrboľa, v strede niekedy vtlačený alebo až lievikovite prehĺbený a často celkom lievikovitý (pozri obr. 3). Okraj klobúka býva rovný, zvlnený alebo poprehýbaný, podvinutý, ostrý, tupý alebo zaoblený, hladký alebo ryhovaný. Povrch klobúka je buď hladký, jamkatý, hrboľkatý, vráskavý alebo ryhovaný, holý, páperistý, zamatový, plstnatý, vločkatý, otrubnatý, vláknitý alebo šupinatý, slizký, sliznatý, lepkavý alebo suchý, matný alebo lesklý. Obr. 3. Rôzne tvary klobúka; a - takmer guľovitý, b - polguľovitý, c - valcovitý, d - elipsoidný, e - vajcovitý, f - ostro kužeľovitý, g - tupo kuželovitý, h - dáždnikovitý, i - klenutý, j - zvoncovitý, k - plochý s hrboľom, l - plochý, v strede prehĺbený, m - lievikovitý
Farba klobúka môže byt veľmi rozmanitá. Môžeme bez zveličovania povedať , že na hubách sa vyskytujú všetky farebné odtiene. Ďalej si na klobúku všímame, či je hygrofánny a či sa dá pokožka dužiny zlúpať ľahko, ťažko alebo vôbec nie.

O morfológii a anatómii húb III. - Hymenofor

Hymenofor bazídiových húb z radu trúdnikotvarých - Polyporales je buď hladký (čeľad strapačkovité - Clavariaceae), žilkovitý alebo vráskavý (čeľaď kuriatkovité - Cantharellaceae),

Obr. 4. Rozličné druhy hymenoforu; a - ostnatý, b - rúrkovitý, c - lupeňovitý




Obr. 5. Rôzne tvary pórov hríbovitých húb; a-okrúhle, b - hranaté, predĺžené, C - lúčovite, takmer lupeňovite predĺžené
ostnatý alebo hrboľkatý (čeľaď plesňovkovité - Thelephoraceae, jelenkovité - Hydnaceae), rúrkovitý (čeľaď trúdnikovité - Polyporaceae) a z radu pečiarkotvarých - Agaricales rúrkovitý (čeľad hríbovité - Boletaceae) alebo lupeňovitý (čeľaď pečiarkovité - Agaricaceae). Budeme si predovšetkým všímať ostnatý, rúrkovitý a lupeňovitý hymenofor (pozri obr. 4). Ostne bývajú krátke alebo dlhé, hrubé alebo tenké, ostré alebo tupé, husté alebo riedke, rôzne sfarbené. Rúrky môžu byt krátke alebo dlhé, na hlúbik prirastené alebo zbiehavé, pri hlúbiku voľné alebo odstávajúce. Všímame si, či sa dajú navzájom od seba oddeliť (hríbový typ),

Obr. 6. Rôzne pripojenie lupeňov na hlúbik; a -voľné, b - zúbkom vykrojené, c - prirastené, d - zúbkom zbiehavé, e - zrastené do golierika, f - odstávajúce, g - zbiehavé, h - hlboko zbiehavé


Obr. 7. Rôzne usporiadanie lupeňov; a - riedke, nevystriedané, b - stredne husté, vidlicovite delené, c - veľmi husté, vystriedané

Obr. 8. Ostrie lupeňov; a - hladké, b -páperisté, c - zúbkaté, d - pílkovité, e - vločkaté
alebo či sa nedajú navzájom oddeliť (suchohríbový typ). Dôležitá je aj farba rúrok.