Prevládajú rozličné odtiene bielej, sivej, krémovej, žltej, žltozelenej, hnedej a ružovej farby, ktoré sa postupným dozrievaním plodnice rozmanito menia. Farba rúrok sa často mení aj poranením alebo v styku so vzdušným kyslíkom. Póry sú vlastne ústia rúrok. Všímame si najmä ich veľkosť, tvar (pozri obr. 5) a farbu. Farba sa v rôznych vývinových štádiách môže meniť. Pri niektorých druhoch sa póry po poranení sfarbujú inakšie, ako je ich pôvodná farba. Lupene bývajú široké alebo úzke, tenké alebo hrubé, pri hlúbiku rôzne zakončené (pozri obr. 6). Môžu byt na hlúbik prirastené, zbiehavé alebo pri hlúbiku zúbkom vykrojené, voľné, odstávajúce alebo zrastené na golierik, rovné, konkávne, bruškaté alebo trojhranné. Pri okraji klobúka bývajú ostré, tupé, úzko alebo široko zaoblené. Všímame si, či sú husté alebo riedke, vystriedané alebo vidlicovite delené (pozri obr. 7). Dôležité je aj ostrie lupeňov, ktoré môže byt hladké, páperisté, vločkaté, zúbkaté alebo aj pílkovité (pozri obr. 8) a často inakšie sfarbené ako ostatná plocha lupeňov. Musíme byt veľmi opatrní, ak si všímame farbu lupeňov pri rodoch, ktoré majú farebné výtrusy. Mladé lupene majú zvyčajne svoju špecifickú farbu a dozrievaním sa od výtrusného prachu sfarbujú obyčajne inak, ako bola ich pôvodná farba. Tento jav môžeme pozorovať napr. pri viacerých druhoch v rode pavučinovec - Cortinarius, zvonovec - Entoloma, štítovka - Pluteus atd. V ranom štádiu majú niektoré pavučinovce lupene modré, zelené, fialové, žlté a pod. a v zrelosti sú spravidla od výtrusného prachu vždy hrdzavohnedé. Niekedy nám pomôže aj to, ak pozorujeme konzistenciu lupeňov, či sú tuhé, húževnaté, mäkké, pružné, alebo tvrdé a lámavé. Pri rode rýdzik - Lactarius si musíme na lupeňoch aj na dužine všímať farbu mlieka, či sa na vzduchu po istom čase mení, alebo zostáva bez zmeny.

O morfológii a anatómii húb IV. - Hlúbik

Hlúbik býva rôzne veľký a má rozmanitý tvar. Je umiestnený buď stredove, výstredne, bočne, alebo niekedy celkom chýba (pozri obr. 9). Drobné plodničky z rodu tanečnica - Marasmius ho majú takmer vláskovitý, kým niektoré druhy z rodu kozák Leccinum alebo hríb - Boletus dosť dlhý a hrubý. Tvar hlúbika môže byť takmer guľovitý, súdkovitý, bruškatý, vajcovitý, valcovitý, kyjakovitý alebo vretenovitý; rovný, pokrivený, pokrútený alebo zahnutý (pozri obr. 10). Obr. 9. Hlúbik podľa pripojenia ku klobúku; a - stredový b - výstredný, c - bočný


Obr. 10. Tvar hlúbika; a - guľovitý, b - súdkovitý, c - bruškatý, d - kyjakovitý, e - vretenovitý, f hore stenčený, g - pravidelne valcovitý, h - niťovitý, i - dolu stenčený


Obr. 1l.