Status druhu:
Drop fúzatý (Otis tarda Linnaeus, 1758) patrí do čeľade dropovitých (Otitidae), radu žeriavotvarých (Gruiformes) vtákov (v zmysle systému podľa Voousa 1973).
Globálne ohrozený drop fúzatý je celosvetovo klasifikovaný ako zraniteľný – Vulnerable (Collar et al. 1994) a v európskom meradle ako ohrozený druh.
V práci "Červený zoznam a ekosozologický status vtákov (Aves) Slovenska" je druh zaradený do kategórie kriticky ohrozených (CR) taxónov avifauny Slovenska. V predošlých zoznamoch bol zaradený v kategórii kriticky ohrozených taxónov.
Základná charakteristika druhu:
Drop fúzatý je obyvateľ kultúrnej krajiny, ktorý preferuje poľnohospodárske plochy a obľubuje neobrábané plochy, repku a jesenné obilniny. Jeho tok sa z časti viaže na nízke trvale trávnaté plochy, kde si s obľubou vyhľadáva aj svoju potravu, ale jeho hniezda sa väčšinou nachádzajú vo vyššie uvedených porastoch. Preferuje nerušené lokality. U dropa spozorované koloniálne hniezdenie sa vysvetľuje tým, že sliepky nasledujú mozaickú štruktúru hniezdneho teritória, ktorá poskytuje dobré potravné možnosti a dostatočne kryté hniezdne podmienky. Čím priaznivejšie podmienky panujú v teritóriách kohútov, tým viac sliepok si dokážu získať. Kvalita biotopov môže spätne vplývať na ich teritoriálne správanie.
Od septembra do februára je nevyhnutným potravným zdrojom dropov repka, bez ktorej je ťažko predstaviteľné ich prezimovanie v kultúrnej krajine. Výskyt dropov nie je výlučne spätý s nekonečne otvorenými plochami. Vyskytuje sa aj na viacerých stromoradiach či pásmach lesnej vegetácie, spestrených, alebo aj pomerne silno rozdrobených územiach (napr. Mošonská nížina).
Hniezdenie sa začína v polovici apríla, prvé hniezdenie trvá do polovice júna. Dropie hniezda často podliehajú likvidácií. Tým pádom hniezdenie môže trvať až do konca júla. Najdôležitejším miestom na hniezdenie pre dropa je lucerna, prirodzené alebo umelo udržiavané trávnaté plochy a ozimné obilie. Hniezda sa nachádzajú viac-menej v okolí tokaniska, ale treba pripustiť, že boli pozorované aj miesta nepotvrdzujúci tento údaj. Hniezdo s rozmermi cca. 30 x 40 cm, s hĺbkou cca. 7 – 10 cm, je do zeme vyhrabaná priehlbenina. Vajcia sú spravidla uložené na zemi. Sliepka kladie vajcia v 1 – 2 dňových intervaloch. Hniezdi raz ročne. Po zničení prvého hniezda je nakladenie druhej znášky obvyklé. Drop znáša obyčajne 1 – 3 vajcia. V Európe priemerný počet vajec znášky vzrastá smerom od severu na juh. Ako dva extrémy možno uviesť Poľsko (1,79 vajec) a Španielsko (2,46 vajec).
Počas kvokania sliepky obývajú len niekoľko hektárové územie a pár dní pred vyliahnutím vajec svoje hniezdo opúšťajú len na krátku dobu a len na krátku vzdialenosť. Na vajciach sedí len sliepka a až po znesení druhého alebo tretieho vajcia sa začína kvokanie, ktoré trvá 24 – 26 dní. Samotné liahnutie prebehne za 5 – 36 hodín. Mláďatá sú nekŕmivé, aj keď zo začiatku ešte sú nevládne. Do 2 týždňov ich kŕmi samica, kým sa neosamostatnia. Veľkosť „domáceho“ teritória dropov sa nezmení ani po vyliahnutí mláďat a zdržiavajú sa hlavne v okolí hniezda. Mláďatá lietajú už od svojich 7 – 8 týždňov. Na jeseň vstupujú všetky do jedného kŕdľa. Dropy sú všežravé, ale ich potrava sa vyznačuje sezónnymi zmenami, v závislosti od aktuálnej ponuky. Kuriatka vo svojich prvých 2 týždňoch sa živia hlavne článkonožcami a postupom času prechádzajú na rastlinnú potravu.
V priemernom jesennom a zimnom ročnom období môžeme spozorovať určitú koncentráciu populácií dropov predovšetkým na na potravu bohatých územiach, kde prezimujú najčastejšie na repke. Takýto zdroj potravy môže prilákať dropov až z 50 km okrsku. Miestami zimná koncentrácia populácií má ekologickú tradíciu. Počas zimy ich obývané územie sa opäť zníži na niekoľko desiatok hektárov. V prípade, že nie sú rušené, prezimujú aj na jednej parcele repky. Nedostatok potravy alebo zvýšenie vzdialeností medzi potravnými zdrojmi zvyšuje veľkosť ich okrsku. Na základe týchto údajov drop je v Európe nemigrujúcim vtákom, ale dodnes v ňom latentne prežíva pud migrovania. Počas tvrdých zím sa môže vzdialiť smerom na Balkán a Taliansko. Existujú údaje o spozorovaných alebo odstrelených dropoch z Malty a dokonca aj z Cypru. Našiel sa aj v Maďarsku krúžkovaný drop v Albánsku.
Charakteristika rozšírenia Dropa fúzatého na Slovensku:
Pôvodne stepný druh obýva na Slovensku kultúrnu step v nížinách a v pahorkatinách do nadmorskej výšky 300 m. Jeho hniezdnym prostredím sú otvorené plochy agrocenóz bez súvislých lesných porastov. Z doterajších publikovaných údajov jasne vyplýva veľký pokles početnosti druhu na území Slovenska. V rokoch 1890 – 1900 bola početnosť odhadovaná na 2400 jedincov, v roku 1956 na 1165 a v roku 1973 už len na 410 – 693 exemplárov.
Po roku 1975 došlo ku značnej fragmentácií populácie na málopočetné kŕdle a pravidelný letný výskyt sa zúžil na územie Podunajskej roviny. Výnimkou boli celoročné výskyty 1 – 3 jedincov v rokoch 1975 a 1976 v Nitrianskej pahorkatine pri Nitre.
Ešte do roku 1982 bol zaznamenaný medzi Čukárskou Pakou a Veľkou Pakou celoročný výskyt 20 jedincov, ktoré sa postupne usmrtili nárazmi do vodičov novej trasy vysokého napätia. Pod vodičmi sa našlo 7 uhynutých jedincov a v roku 1989 bola na tejto lokalite pozorovaná už len 1 sliepka, ktorá v roku 1992 vyviedla 1 mláďa.
Do roku 1986 sa v oblasti medzi Oľdzou a Sásou vyskytovalo 17 jedincov, ale po extrémne nízkych teplotách v zimnom období boli v nasledujúcom roku na lokalite pozorované už len 4 jedinci.
Do polovice 80-tych rokov bol zaznamenávaný výskyt 10 – 15 jedincov pri Kvetoslavove. V roku 1989 bolo pri Lehniciach vyvedené 1 mláďa.
Na Podunajskej nížine bol v roku 1994 zaznamenaný letný výskyt 1 sliepky pri Mierove. V oblasti Lehníc, Oľdze, Sásy, Masloviec a Bellovej Vsi boli v rokoch 1995 – 1999 pozorované 1 – 2 jedince.
Posledné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané v roku 1994 v záujmovom území na Sysľovských poliach v blízkosti štátnej hranice. V lánoch pšenice zahniezdili 4 sliepky, z toho v jednom prípade bolo zdokumentované vyvedenie 2 mláďat. Intenzívne poľnohospodárstvo, časté vyrušovanie a poľovnícke aktivity boli pravdepodobnou príčinou, že v nasledujúcom období dropy na tejto lokalite nezahniezdili. V súčasnosti na našom území dosiahol charakter výskytu hranicu zániku. Početnosť hniezdnej populácie bola koncom 90-tych rokov 20. storočia odhadovaná na 5 – 10 samíc.
Rozšírenie dropa fúzatého v Európe ( schématicky) v období 1996 až 2005
Ciele projektu:
-zlepšiť stav ochrany dropa fúzatého (rozmnožovanie, sťahovanie a zimovanie);
-maximálne chrániť, a kde je to možné, obnoviť stanovište dropa fúzatého vo zvyšných lokalitách rozmnožovania , vrátane všetkých oblastí, kde samice chovajú mláďatá;
-v uskutočniteľnom a vhodnom rozsahu sa určia a monitorujú procesy a činnosti, ktoré sú nebezpečné, alebo môžu ohroziť dropa fúzatého a podniknú sa patričné kroky na regulovanie a riadenie týchto procesov a činností, s cieľom zlepšiť stav ochrany dropa fúzatého;
-vynasnažiť sa zmapovať nedávno opustené stanovištia rozmnožovania dropa fúzatého a realizovať v takých oblastiach vhodné opatrenia pokiaľ ide o manažment stanovíšť i poľnohospodárske praktiky, s cieľom podporiť v blízkej budúcnosti návrat častí populácie dropa fúzatého do daných oblastí;
-určiť a chrániť potenciálne, neobývané stanovištia rozmnožovania, vrátane miest výskytu a hniezdenia, kde možno v budúcnosti znovu zaviesť rozmnožovanie populácie dropa fúzatého
-podniknúť patričné opatrenia na ochranu jednotlivcov alebo malých skupín dropa fúzatého, ktoré sa objavia pri sťahovaní alebo v zimoviskách na pasienkoch a lúkach, či v poľnohospodárskych oblastiach;
D r o p i e
Katerória: chránené nálezisko
Rok vyhlásenia: 1988 – výnos MK SSR č. 1162/1988-32 z 30. 6. 1988
Rozloha: 5,658 ha
Katastrálne územie: Okoličná na Ostrove, Bodza, Zemianska Olča, Kolárovo, Veľký Meder, Kameničná, Lipové.
Lokalizácia: Hranice chráneného náleziska sú totožné s hranicami vyhradeného poľovného revíru Ústredného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava, ktorý spravuje a usmerňuje výkon poľovného práva. Územie rezervácie tvoria poľnohospodárske pozemky. Južnú hranicu CHN tvorí okoličňansko-komárňanský kanál, západný rakytový kanál, intravilán Bodza-Lúky, severnú hranicu štátna cesta, časť kanála Aszód-Čergov, východnú hranicu tvorí kanál Kolárovo-Kameničná, železničná trať Kolárovo-Komárno, od železničnej stanice Violín vedie poľná cesta až po okoličňansko-komárňanský kanál.
Charakteristika: CHN Dropie je v súčasnosti jediné v SR, ktoré zabezpečuje územnú ochranu dropa veľkého. Nakoľko stredoeurópske populácie v súčasnosti predstavujú najsilnejšie jadro, význam tohto CHN presahuje hranice republiky. Špecifické postavenie CHN Dropie je dané jednak výmerou a jednak tým, že sa nachádza v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Celé územie je vlastne tvorené tzv. kultúrnou stepou, ktorá je orograficky súčasťou Panónskej panvy, vyplnenej neogénnymi sedimentami pôvodného Panónskeho jazera. Tieto boli postupne zanášané náplavami štrkopieskov, pieskov a spraší, na ktorých sa vyvinuli úrodné lužné pôdy. CHN vzniklo na tomto území v záujme záchrany dropa veľkého, ktorý sa v priebehu svojho historického vývoja adaptoval na človekom vytváranú poľnohospodársku krajinu, do značnej miery ešte simulujúcu jeho pôvodný biotop.
Chránené nálezisko dropie je špecifické zameraním na ochranu životného prostredia dropa fúzatého (Otis tarda), najmä jeho tokánísk, liahnísk, zimovísk, dôležitých z hľadiska záchrany tohto kriticky ohrozeného živočíšneho druhu. Chránené nálezisko zaberá poľnohospodárske pozemky s intenzívnou poľnohospodárskou veľkovýrobou a mechanizáciou. Poľnohospodársku výrobu je potrebné vykonávať tak, aby sa neohrozila populácia dropov. Na zberných mechanizmoch musia byť umiestnené odplašovacie zariadenia. Chránené nálezisko v rámci poľnohospodárskej krajiny tvorí aluviálna rovina, miestami spestrená močiarmi, kanálmi, trstinovými zárastami a krovinatými remízkami vedľa Dudváhu a poľných ciest.
Chránené nálezisko je známe bohatým stavom zveri, ako je napríklad zajac poľný (Lepus auropaeus), bažant poľovný (Phasianus colchicus), jarabica poľná (Perdix perdix), srnec hôrny (Capreolus capreolus), ojedinele aj jeleň hôrny (Cervus elaphus), z ďalších druhov lasica obyčajná (Mustala nivalis), myšiak lesný (Buteo buteo), sokol lastovičiar ( falco subbuteo), havran čierny (Corvus frugileus), prepelica obyčajná ( Coturnix coturnix), atď.
Územie je krajinársky a zoologicky významné, predstavuje nížinný typ krajiny so zachovalou harmonicky rozmiestnenou zeleňou.
Hlavný predmet ochrany: Chránené nálezisko predstavuje vyvážený typ nížinnej krajiny, jediné územie SR, kde v centre rezervácie sa vybudovala odchovná záchranná stanica – základňa, generačná zvernica na rozmnožovanie, odchov a reintrodukciu dropa veľkého – ochrana dropa podľa osobitných režimov ochrany.
Špecifiké územia: Zákaz výkonu poľovníctva (okrem asanačno-regulačného odstrelu) na celom území chráneného náleziska, z dôvodov osobitnej ochrany dropa na Slovensku. Potrebné je tu i naďalej vytvoriť optimálne podmienky zo strany poľnohospodárskych podnikov (osevné postupy, dávkovanie priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov), zakazuje sa výstavba elektrických vedení, výrub drevín, znečisťovanie územia dopadmi, kladenie ohňa, rušenie hniezdiacich dropov, rozstreľovanie maštaľného hnoja, vylučuje sa výstavba turistických a rekreačných zariadení a akýchkoľvek zásahov, ktorými by bol narušený optimálny vývoj a existencia dropa veľkého.
K dlhodobým cieľom ochrany dropa veľkého možno počítať stabilizáciu stavov dropov v chránenom nálezisku zladením poľnohospodárskej výroby s ekologickými nárokmi, zavedením trojhonného osevného postupu, čím sa vytvoria optimálne podmienky pre tokanie, hniezdenie a zimovanie dropov (ďatelina, obilie, repka). Dôležité je zabezpečiť dostatok generačného materiálu v centrálnej odchovni, vychovať základný kŕdeľ schopný ďalšieho rozmnožovania v podmienkach generačnej zvernice, posilniť prírodné populácie reintrodukciou jedincov z umelého odchovu, a tým napomáhať zvýšeniu stavov dropov v prírode.
Posledný biotop dropa fúzatého v SR bol zničený:
BRATISLAVA 9. novembra (WN/SITA) - Posledná lokalita globálne ohrozeného dropa fúzatého na Slovensku bola zlikvidovaná, tvrdí Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS). Ako agentúru SITA informoval koordinátor SOVS pre boj proti vtáčej kriminalite Marek Brinzík, poslednú lokalitu hniezdenia dropa fúzatého pri Rusovciach - dlhodobý úhor, ktorý je najdôležitejšou časťou navrhovaného Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia, v utorok začalo rozorávať Poľnohospodárske družstvo Dunaj. Na rozorávanie približne 70 hektárov úhoru, ktorý bol hniezdnym a potravným biotopom celosvetovo ohrozeného dropa fúzatého, upozornili slovenských ochranárov vtáctva ich rakúski kolegovia. Družstvo pritom podľa SOVS o výskyte tohto vzácneho živočícha a nevyhnutnosti ochrany tejto lokality písomne informovali. Ochranári zároveň upozorňujú, že o prípadnom rozoraní plochy sa práve rozhoduje v správnom konaní, ktoré nie je ukončené.
"Poľnohospodárskemu družstvu hrozí za porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až jeden milión korún," tvrdí SOVS, podľa ktorej je veľmi reálne, že drop fúzatý nebude na území Slovenska v nasledujúcich rokoch vôbec hniezdiť. SOVS preto pripravuje podanie podnetu na Európsku komisiu, lebo, ako tvrdí, Slovenská republika v rozpore so smernicami EÚ nedokázala dostatočne ochrániť toto územie. SOVS tiež podáva podnet za porušenie zákona na Obvodný úrad životného prostredia a Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktoré by mali ďalej konať v priestupkovom konaní. „Zvažujeme tiež podanie trestného oznámenia za marenie úradného výkonu a za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov," uviedol Ján Dobšovič zo SOVS. Ochranári tiež upozorňujú na zámer postaviť na tejto európsky významnej lokalite golfové ihrisko.
Ochranári dodávajú, že poľnohospodárov v utorok priamo na mieste upozornili na nezákonné rozorávanie úhora Členovia stráže prírody. Traktoristi však ďalej pokračovali v práci. Ochranári preto privolali aj políciu, neskôr prišli aj pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Obvodného úradu životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR. Spoločne upozornili agronóma poľnohospodárskeho družstva Dunaj, ako aj všetkých traktoristov, že svojím konaním porušujú zákon a hrozia im vysoké sankcie. Okrem miliónovej pokuty pre družstvo hrozí pokuta do výšky 300 tisíc korún aj pracovníkom, ktorí pokračovali v orbe.
Drop fúzatý sa na Slovensku vyskytuje už iba na tejto lokalite, ktorá má zároveň význam aj pre rakúsku a maďarskú populáciu tohto majestátneho vtáka. „Likvidácia tohto územia môže mať podľa nášho názoru obrovský vplyv na okolité populácie tohto druhu,“ tvrdí Boris Maderič zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS).
Záchrana dropa na Slovensku:
Usmerňovanie poľnohospodárskych postupov a zimné prikrmovanie dropov na lokalite Sysľovské polia. Príprava agroenvironmentálnej schémy, ako ekonomického nástroja na podporu poľnohospodárov, ktorí pristúpia k ochrane dropa. Monitoring populácie a negatívnych faktorov. Príprava dokumentov potrebných pre vyhlásenie Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia v spolupráci so Štátnou ochranou prírody. Práca s verejnosťou.
Výsledky:
V lokalite bolo zaznamenané úspešné prezimovanie asi 150 dropov a v hniezdnom období sa na lokalite pravidelne zdržovali 3 samice. K praktickej ochrane výraznou mierou prispela spolupráca s poľnohospodárskym družstvom PD Dunaj.
Obdobie realizácie
november 2003 - december 2004
Projekt podporili
Matra KNIP program - Royal Netherlands Embassy
Occurrence of a bustard (Otis tarda) in Slovakia regarding its potential protection.
Occurrence of a bustard (Otis tarda) in Slovakia and other European countries is described. Information on the development in the number of bustards during last hundred years in our territory is presented. The aim of our contribution is to attract attention to biology, antropic and ecological causes of a critical decrease in its numbers and precautions for a protection of this endangered species (bustard diseases, breeding-protective and veterinary activities).
Key words: Otididae; bustard (Otis tarda), species diversity of fauna; Slovak republic
Monitoring vybraných druhov vtákov a ich populácií na Slovensku
-Vykonané zmapovanie vybraných lokalít v rámci celého územia Slovenska z hľadiska druhového zloženia prítomnej avifauny
- Prehľadové tabuľky s uvedením výsledkov mapovania:
podklady pre naplnenie databázy údajmi o rozšírení a počte sledovaných druhov
podklady pre možnosť porovnania s výsledkami monitoringu vtáctva v nasledujúcich rokoch s cieľom odhadu dlhodobého vývoja početnosti populácií jednotlivých druhov na Slovensku
Potrebné je zachovanie súčasného stavu biocentra resp. optimalizácia spôsobu hospodárenia, vzhľadom k ekologickým nárokom dropa, ktorý je v súčasnosti na celom území Slovenska kriticky ohrozeným druhom a hrozí mu bezprostredné vyhynutie.
Nevyhnutné je tiež urýchlené zabezpečenie legislatívnej ochrany biocentra a jeho rešpektovanie pri ďalších hospodárskych aktivitách v území. Ide najmä o zmiernenie negatívneho dopadu novej diaľnice vybudovanej cez toto územie, v súlade so stanoviskom SAŽP Bratislava, odboru Ochrany prírody.
Majú ešte šancu?
V mnohých európskych krajinách je situácia podobne žalostná ako u nás. Posledné silné dropie populácie prežívajú v Maďarsku a Španielsku. Tu sa vďaka citlivejšiemu prístupu ľudí podarilo zachrániť dropy, a pritom naďalej poľnohospodársky využívať pôdu. Nie je teda nutné prestať orať a žať, stačí len robiť to všetko a myslieť pritom na to, že nie sme jediní, kto tu žije.
Maďarské dropy nie sú ďaleko. Zostáva len otázkou času a prístupu ľudí, ži im vytvoríme podmienky, aby sa mohli vrátiť tam, kde žili dlhé stáročia. Drop, tento impozantný tvor, by si to určite zaslúžil.
