Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Drogy
Dátum pridania: | 19.09.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Púchov | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 066 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.4 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 32m 20s |
Pomalé čítanie: | 48m 30s |
V konečnom dôsledku VR, cyberspace a umelá realita vyjadrujú prítomnosť a interferenciu človeka s virtuálnym priestorom pri využití čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov.
História VR
Interaktívna práca s počítačovou grafikou sa začala pre verejnosť odhalovať už v roku 1963, kedy Ivan Sutherland vytvoril prvý tzv. Sketchpad. Bol to v podstate elektronický papier, ktorý prenášal informácie do počítača. Prvým náznakom virtuálnej reality sa stal dnes už známy prilbový 3D display, ktorý zobrazoval objekty priestorovo. Bol prezentovaný koncom šesťdesiatych rokov. Niekoľko rokov na to F.P.Brooks vytvoril magickú ruku - GROPE, ktorou sme sa mohli "dotknúť" počítačovej grafiky. V tom istom období sa zaoberal virtuálnou realitou a jej výskumom aj Myron Kruger. Na virtuálnu realitu sa na 20 rokov zabudlo. Hlavným dôvodom bola jej veľmi drahá prevádzka. Až začiatkom osemdesiatych rokov sa k VR vrátila NASA. V roku 1989 bola na komerčné účely uvedená datová rukavica a prilbový display na trh.
Rozdelenie VR
Virtuálnu realitu rozdelujeme od najjednoduchšej - BASIC VR (základný) až po zložitu FIS VR (Fully Immersive Systems-systém, ktorý sa snaží ovládať čo najviac zmyslov a tým vytvoriť predstavu skutočnosti virtuálneho sveta).Za začiatok VR považujeme grafiku, ktorá je spracovaná tak dokonalo, že vytvára na monitore dojem hĺbky, ako napr. na fotke. Môžeme sa síce pohybovať ľubovolne všetkými smermi, čo však neznamená, že je to reálny trojrozmerný obraz. Samozrejme neodmysliteľnou zložkou VR je zvuk.Väčšinou sa pojem VR začína vyslovovať až vtedy, keď dosiahneme 3D obraz za pomoci rôznych okuliarí a 3D zvuk.
Všetky komerčne dostupné metódy zobrazovania priestoru trojrozmerne sú založené na fakte, že pravé a ľavé ľudské oko vníma objekty z rozdielného uhla.Tieto dva obrazy potom mozog spracuje a vzniká dojem trojrozmernosti. Hovoríme o stereoskopickom zobrazení, ktoré môžeme dostať viacerými spôsobmi. Najstaršia technika zobrazenia je pomocou Wheatstonovho zrkadlového stereoskopu, ktorý vytvoril už v roku 1838. Ďalší v poradí bol hranolový stereoskop, ktorý zostrojil D. Brewster a posledný najznámejší je tzv. stolný stereoskop.
3D zobrazenie pomocou statického stereoskopu nachádza využitie u kartografov. Je to práve preto, že nepotrebujú sledovať rýchle pohyby a nemusia točiť hlavou - intuitívne sa vyhýbať protiidúcim objektom. Z tohto dôvodu sa statický stereoskop nepoužíva pri virtuálnej realite.
Ďalšiou možnosťou zobrazenia trojrozmerného obrazu je - anaglyfická metóda. Pod týmto záhadným slovom sa skrýva jednoduchá teória o stereo-skopickom zobrazovaní pomo-cou okuliarí, ktoré majú pravý a ľavý filter odlišnej farby.