Drogy

D r o g y


“Do mora problémov ľudstva patria aj drogy. Je preto paradoxné, že práve od nich veľa ľudí očakáva riešenia. A pritom jediná istota, ktorú im droga môže dať je to, že im zoberie absolútne všetky istoty a osobnú slobodu.“


Problematika drog a ich užívania patrí dnes k bežne diskutovaným témam. Posledné oficiálne štatistiky poukazujú na to, že okolo 13 % mladých ľudí už má vlastné skúsenosti s drogami. Svet umelého raja je nesmierne lákavý a príťažlivý hlavne pre mladých ľudí, ktorí sú ich riziku najviac vystavení pre podceňovanie vlastného zdravia a najmä svoju neskúsenosť. Drogy sa stali súčasťou našej spoločnosti a bolo by nezodpovedné myslieť si, že v nej nezostanú. Musíme sa naučiť v tomto svete žiť tak, aby sme nepodľahli tlaku drogy. Prečo vlastne človek siaha po droge? Dôvodov je veľa, zbavenie sa bolesti, zvýšenie výkonu, zvedavosť, túžba po dobrodružstve a neobvyklých zážitkoch, protest, podporenie pocitu slobody, inšpirácia, konflikt, snaha prispôsobiť sa parte, túžba odlíšiť sa, byť zaujímavý, snaha o rýchlu relaxáciu po strese v práci alebo v škole, prekonanie sociálnej nesmelosti. Čo si myslíte, čo je na týchto dôvodoch a prianiach zvláštne? Respektíve, je na nich niečo zvláštne? Samozrejme, že nie je. Nie je medzi nami nikto, kto by všetky tieto túžby alebo problémy nemal veľakrát v živote. Aj napriek tomu nie je väčšina z nás na drogách závislá. Znamená to, že vieme riešiť svoje problémy a napĺňať svoje priania iným, menej nebezpečným spôsobom. Drogy však závislým ľuďom nepomáhajú riešiť ich problémy, hoci krátko po použití drogy môže mať človek pocit, že sa cíti lepšie, cíti sa plný energie a nápadov no po doznení účinku drogy sa problémy zvýrazňujú ešte viac, čo spôsobuje že človek siaha po ďalšej dávke drogy. Účinky drog na psychiku a celý organizmus, vrátane následného možného poškodenia zdravia sa líšia podľa druhu drogy, na ktorej je človek závislý. Drogy vyvolávajú u ľudí: uvoľnenie až útlm, spánok so živými snami, blaženosť, tichú alebo hlasitú eufóriu, odstránenie pocitu únavy, zrýchlenie psychických funkcií a pocit nadmerných schopností, zmeny vo vnímaní času, priestoru, zvukov, farieb alebo aj psychotické poruchy v zmysle halucinácií, pocitov prenasledovania.

Od jednoduchého zvyku je potom už len krôčik k závislosti, t.j. nutkaniu brať drogu stále a pravidelne pre jej účinok na telo aj psychiku. U človeka poznáme závislosť od drogy psychickú, telesnú aj kombinovanú. Psychická závislosť je ako spiaci had.

Had je chladnokrvný živočích. Keď sa ochladí zalezie do diery a spí. Beda ale, keby sa oteplilo, alebo ho niekto dráždil. Potom by had vyliezol a mohol by uštipnúť. Psychickú závislosť nemôžeme úplne odstrániť. Môžeme však zdravým a bezpečným spôsobom života a ďalšími postupmi ju oslabiť tak, že nechá človeka na pokoji. Vziať si drogu je pravým opakom toho, čo chceme. Je to ako by niekto skúšal spiaceho hada závislosti štekliť pod bradou. Fyzická závislosť je stav keď droga zasiahla biochemický metabolizmus každej bunky vášho tela, zabudovala sa do jej štruktúry a ak chýba, metabolizmus odmieta fungovať, čo sa prejavuje abstinenčnými príznakmi ako sú potenie, trasenie a iné závislosti od drogy a jej používania. Kto je vlastne človek závislý na droge?

Podľa mňa je to človek trpiaci chorobou zvanou drogová závislosť. Ide o stav, kedy človek pokračuje v užívaní drogy aj vtedy, keď mu spôsobuje zdravotné, psychické a iné vážne problémy. Nemôže s tým prestať, alebo brať drogu kontrolovane. Organizmus už nemôže fungovať bez drogy. Silná a zdravá osobnosť sa vyznačuje harmóniou, schopnosťou úspešne a efektívne riešiť svoje problémy, rýchlo a dobre sa rozhodovať, má svoj cieľ a rozhoduje sa slobodne na základe informácií. Jeho múdrosťou sú informácie a informácie ho robia slobodným. To, čo závislý človek musí zvládať, je životné volanie organizmu po nasýtení, pri ktorom nepoužíva ani jednu z daností, ktoré nás odlišujú od zvierat. Väčšina ľudí závislých na droge sú normálny občania, zo všetkých zárobkových a spoločenských vrstiev. Je pravda, že každá vrstva a veková skupina má svoje obľúbené drogy, ale to nie je podstatné. Spája ich však dôvod, alebo dôvody, pre ktoré prepadli drogám. Pod vplyvom drogy sa človek často chová neopatrne a môže druhých vyprovokovať. Druhí tak tiež môžu využiť stav nepríčetnosti nadrogovaného človeka a môžu ho prepadnúť alebo okradnúť. Pod vplyvom drogy konajú ľudia často nezmyselne alebo nebezpečne. Od drog je naozaj len malý krôčik k násiliu. Medzi drogami a násilím existuje viac súvislostí. Niektoré drogy, hlavne pervitin, kokaín, ale aj alkohol, prenikavo zvyšujú riziko násilného jednania. Možnosť násilného jednania rastie i v súvislosti s nepríjemnými duševnými alebo telesnými stavmi po vysadení drogy. Ľudia, ktorí berú drogy, sú častejšie obeťami násilia zo strany druhých. To má viac príčin. Títo ľudia bývajú neopatrní a môžu byť ľahká obeť útoku. Motívom násilného konania môže byť aj snaha zaobstarať si prostriedky na drogu.

Rastúce problémy s drogami, ktoré v poslednej dobe zaznamenávame, nútia spoločnosť zaujať k tejto otázke stanovisko a rozhodnúť sa pre najlepšiu cestu riešenia. Je to úloha nielen pre tých, ktorí riadia a rozhodujú ale pre každého z nás. Prevencia je vlastne predchádzanie problémom choroby. Bohužiaľ prevencia závislosti nie je očkovanie, ktoré môžeme vyrobiť, potom použiť a tým mať problém vyriešený. Je veľmi náročná na čas a vyžaduje rôznorodé prístupy. Musí začať v rodine prakticky od narodenia dieťaťa. Práve v rodine sú uložené základy budúcich náchylností či odolností voči rôznym problémom. Drogová závislosť sa dá liečiť, no nedá sa vyliečiť ! Úspešnosť liečenia narkomanov je 2-3 %, čo je nižšie percento úspešnosti ako pri liečení rakoviny. Všetci liečení už nikdy nebudú abstinenti, celý život ostanú abstinujúcimi narkomanmi. Platí pre nich buď alebo. Narkomani, ktorí sa úspešne liečili, sú schopní prežiť len v prostredí neustálej pomoci pri prevencii, v komunitách a pod celoživotným terapeutickým dohľadom. Na záver by som chcel uviesť slová abstinujúcich narkomaniek, ktoré sú v procese liečby: „Prosto to neskúšajte, pre ten pocit to nestojí za to. Teraz sa učíme tešiť z maličkostí a žiť pre iných. Na seba sa ani nepamätáme, na nič čo bolo pred drogou, nevieme kto sme. Veľa ľudí z našej partie už nieje medzi nami a je hrozný pocit kľačať pri ich hrobe. Neviete, či sa máte tešiť, že ste mali šťastie alebo či smútiť nad tým, že ste vždy chceli pokecať ako dvaja vyliečení bez heráku.“




DROGY


Prírodná alebo umelo vyrobená omamná látka, ktorá sa využíva ako liečivo alebo sa zneužíva pri toxikománií. Všetky drogy sú návykové a ich dlhodobé a nadmerné užívanie poškodzuje organizmus a môže spôsobiť smrť. Patrí sem alkohol, prchavé látky, ktoré sa fetujú (toluén), a iné organické zlúčeniny, halucinogény.


Amfetamíny:

Slovo amfetamíny pochádza z chemického názvy Alfa-Methyl- FeneThyl-AMIN. Tieto látky sa zaraďujú do skupiny amínov. Patria sem adrenalín, efedrín, noradrenalín, amfetamín a mnohé iné. Synteticky bola prvýkrát pripravená látka fenilzopropylamín v roku 1887. O niekoľko rokov neskôr v roku 1919 bol vyvinutý pervitín (methamfetamín).
Tieto látky sú často využívané na povzbudenie, hlavne u športovcov vo forme dopingu (efedrín). Efedrín:

Je to alkaloid pochádzajúci z rastliny Ephedra vulgaris Rich. Má formu bieleho kryštalického prášku bez zápachu, chutí horko. Má povzbudzujúce účinky, ruší účinnosť chloralhydrátu, ktorý navodzuje spánok. Amfetamín (Psychoton, Benzedrín):

Prvý krát bol syntetizovaný v roku 1927.

Zvyšuje činnosť životne dôležitých orgánov, slovnú a pohybovú aktivitu, zlepšuje náladu, znižuje ospalosť, pocit hladu. Spôsobuje paranoidné bludy, nekľud, pocity úzkosti. Pri pravidelnom užívaní po dobu trištvrte až jedného roku, dochádza k závažným psychickým a metabolickým poruchám, ktoré obvykle končia smrťou alebo doživotným umiestnením v ústave pre duševne chorých.

Fenmetrazín (Dexfermetrazín, Preludín):

Tento liek mal pôvodne slúžiť k liečeniu porúch sústredenosti, mal pomáhať rekonvalescentom pri rýchlejšom zotavovaní. U deprimovaných ľudí mal zlepšovať náladu, pacientov pripútaných na lôžko rýchlejšie zmobilizovať. Krátko po uvedení na trh sa ukázalo, že ľudia berú nie predpísané štyri, ale niekedy a tridsať až štyridsať tabliet denne. Použitie môže vyvolať poruchy nálady, nekľud, ilúzie a halucinácie.

Methylfenidat (Ritalín, Centedrín):

Má slabšie povzbudzujúce účinky ako amfetamín. Aj napriek tomu naňho vzniká klasický návyk. Po použití sa dostavuje strata citov, poruchy pamäte, spánku, koncentrácie, nekľud, agresivita, halucinácie, paranoidné bludy.



Ópium:

Ópium sa používalo k náboženským účelom v Číne a Indočíne. Najčastejšia forma používania ópia je jeho fajčenie. Pojedanie ópia je rozšírené hlavne u mohamedánov. Ďalšou formou užívania je žuvanie. Do surového ópia sa pridávajú latexové látky , ktoré ho zjemňujú. Surové ópium obsahuje asi 20% účinných alkaloidov. Medzi nich patrí morfium 14%, ďalej kodeín 1%, papeverí 0,8%, thebain 1%, narkotín 0,5% a ďalšie. Najúčinnejší a najvyhľadávanejší z týchto alkaloidov je práve morfium. V súčastnej dobe sa morfium používa v lekárstve ako anestetikum alebo je používaný toxikomanmi intraventálne. Kokaín:

Kokaín sa získava z listov kríku nazývaného koka, ktoré rastú na svahoch juhoamerických And. Kokové kríky poznali už Inkovia a používali jeho omamujúceho účinku pri náboženských obradoch. Žuvanie kokových listov sa veľmi rýchlo rozmohlo medzi španielskymi kolonizátormi, pretože bezprostredný účinok žuvania mal za následok vzpruženie síl, potlačenie hladu, smädu a ďalšími zdanlivo priaznivými účinkami. Dlhšie požívanie však malo zhubný účinok, preto bol Španielmi vydaný zákaz užívania kokových listov. Listy koky obsahujú 0,15% čistého kokaínu. Najčastejšie sa kokaín šňupe alebo sa pripravujú kokaínové nápoje. Otrava kokaínom spôsobuje, že ženy sa stávajú nymfomanickými. U mužov vzrastá pohlavná túžba, ale klesá schopnosť ju ukojiť.

Hašiš:

Domovom je India. Hašiš je to isté ako je naše konope alebo americká marihuana.

Účinné alkaloidy obsahuje navábne páchnuca živica vylučovaná najviac zo samičích kvetov rastliny. V súčasnej dobe sa pod pojmom hašiš rozumieme práve tieto kvety. Marihuana sa najčastejšie fajčí, žuje alebo sa z nej pripravujú rôzne prevažne alkoholické nápoje. Pre účely fajčenia sa najčastejšie používa celá rastlina, ale najvyššieho účinku sa dosahuje u cigariet zhotovených zo samičích kvetov, v účinnosti nasledujú cigarety zo samčích kvetov, potom a listov rastliny a cigarety zhotovené zo stonky sú prakticky bez opojného účinku. Účinok otravy na organizmus sa prejavuje v dvoch štádiách: najprv dochádza k pocitu úzkosti, a potom v štádiu druhom sa dostavuje eufória a pocit vnútornej blaženosti. V druhom štádiu si počínajú niektorý otrávení veľmi detinsky, robia nezmyselné veci a občas upadajú do neztišiteľného smiechu. Táto dobrá nálada ešte niekedy pred spaním prejde v plač, niekedy až v prebúdzanie.



LSD:
LSD sa vyskytuje vo forme bieleho prášku, tablety alebo tripu- malého papierika napusteného LSD. Intoxikovaný má rozšírené zorničky, zvýšený krvný tlak, zrýchlený dych, mení sa chápanie času, dostavujú sa bohaté ilúzie, strata chuti k jedlu, pocit ľahkosti, tendencia vyhľadávať samotu. Chemicky ide o diethylamid kyseliny lysergovej alebo LSD-25 (Lyserg-saure-diathylamid), získava sa amináciou e extrakcií námelu. Patrí medzi najsilnejšie halucinogény, vyvíja sa značná tolerancia a závislosť.

VIRTUÁLNY SVET A DROGY

Stvorenie sveta.

Pozerám sa na mesto, ktoré mi už nemôže nič dať a vytváram si nový svet. Mesto je v plameňoch, zem sa chveje. Cestujúci v metre s hrôzou pozorujú prepadajúci sa strop, kade padá z ulice plne naložený kamión. Stupňuje sa napätie-vzniká panika. Ľudia sa snažia vyslobodiť z vykoľajených vozňov aby unikli dusivému dymu. Zo servisného tunelu sa vyvalili prúdy vody. To je koniec!
Nikomu sa nič nestalo, príbeh sa totiž odohral v počítači. Dávam si dole 3D okuliare a datový oblek.Znovu sa ocitám v nemenej drastickom reálnom svete. Zážitky tohto druhu patria k bežnému spôsobu virtuálneho prežívania. Matkou virtuálnej reality (ďalej VR) je počítač. Jej tvorcom je samozrejme človek, ktorému nestačil rozsah bežného vnímania a potreboval prežívať niečo nové. Najväčšie uplatnenie našla VR hlavne vo výcviku pilotov. Postupne sa objavili ďalšie možnosti využitia VR. Poskytuje totiž možnosť prežívania fantastických zážit-kov a neuveriteľných situácií. Kvalita vnímania závisí najmä od hardwarového a softwarového vybavenia počítača.

Výlet.
Je všedné júnové popoludnie. Veje príjemný vietor.

Búrka pocitov zrazu mení obraz tohto sveta na neskutočné vízie. Veci nadobúdajú štvrtý rozmer-ožívajú. Menia tvary, začínajú sa hýbať, dýchať. Pocity z priestoru vyúsťujú do klaustrofóbie. Objekty miznú a na ďalších miestach sa objavujú nové. Nervy reagujú prudko na najmenší dotyk a sú maximálne vypäté. Svet dostáva abstraktné rozmery. Hoci tieto halucinácie sú iba chvíľu, v skutočnosti trvajú mnohokrát viac ako hodinu. Po tomto čase nastáva opäť zmena. Nasleduje prestávka, alebo nová halucinácia, ktorá ešte zdaľeka nemusí byť posledná.
Mnohokrát sa končí takýto drogový výlet samovraždou, ktorú majú na svedomí negatívne halucinácie poprípade stavy depresie vyvolané halucinogénnou drogou.
Drogy nie sú ničím novým, našli sa doložené záznamy o tom, že sa aplikovali už pred viac ako 5000 rokmi. Zo začiatku to boli len výťažky, alebo samotné časti rastlín. Moderná veda so sebou priniesla pojem syntetické drogy, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie a majú veľký počet vedľajších účinkov. Spočiatku boli tieto syntetické drogy vyrábané v kontrolovaných laboratóriach. Dnes sa z nich stal najvýhodnejší obchodný artikel a vyrábajú sa nelegálne.

VR reálne.

Do sveta virtuálnej reality sa dostávame prostredníctvom počítača, ktorý na to musí byť hardwarovo a softwarovo prispôsobený.Ale aby sme nepredbiehali, najprv si vysvetlíme základné pojmy-virtuálna realita, cyberspace a umelá realita.
Najzaužívanejším pojmom u nás na vyjadrenie interferencie človeka s počítačom je asi virtuálna realita, ktorý tak nazval Jaron Lanier. Pod ideálnou virtuálnou realitou chápeme vstup do priestoru, ktorý nám vytvorí počítač. V tomto priestore sa môžeme pohybovať, cítiť a vnimať ako v skutočnom svete za prítomnosti množstva rôznych pomôcok ako je napríklad prilbový 3D display, datová rukavica a iné.
Slovo cyberspace použil ako prvý William Gibson vo svojej novele "Neuromancer" a vysvetlil ho ako priestor vytvorený na počítači v ktorom sa môžeme pohybovať a popritom využívať všetky svoje zmysly.
Myron Kruger vytvoril posledný najznámejší pojem - umelá realita. Má vyjadrovať taktiež spojenie počítača s človekom ale trocha odlišným spôsobom ako u predošlých názvov. Snažil sa vyhnúť spúste pomôcok a preto musel prispôsobiť miestnosť, v ktorej sa človek nachádza tak, že na zem umiestnil senzory a na steny premietal veľký, simulovaný obraz.

V konečnom dôsledku VR, cyberspace a umelá realita vyjadrujú prítomnosť a interferenciu človeka s virtuálnym priestorom pri využití čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov.
História VR

Interaktívna práca s počítačovou grafikou sa začala pre verejnosť odhalovať už v roku 1963, kedy Ivan Sutherland vytvoril prvý tzv. Sketchpad. Bol to v podstate elektronický papier, ktorý prenášal informácie do počítača. Prvým náznakom virtuálnej reality sa stal dnes už známy prilbový 3D display, ktorý zobrazoval objekty priestorovo. Bol prezentovaný koncom šesťdesiatych rokov. Niekoľko rokov na to F.P.Brooks vytvoril magickú ruku - GROPE, ktorou sme sa mohli "dotknúť" počítačovej grafiky. V tom istom období sa zaoberal virtuálnou realitou a jej výskumom aj Myron Kruger. Na virtuálnu realitu sa na 20 rokov zabudlo. Hlavným dôvodom bola jej veľmi drahá prevádzka. Až začiatkom osemdesiatych rokov sa k VR vrátila NASA. V roku 1989 bola na komerčné účely uvedená datová rukavica a prilbový display na trh.
Rozdelenie VR

Virtuálnu realitu rozdelujeme od najjednoduchšej - BASIC VR (základný) až po zložitu FIS VR (Fully Immersive Systems-systém, ktorý sa snaží ovládať čo najviac zmyslov a tým vytvoriť predstavu skutočnosti virtuálneho sveta).Za začiatok VR považujeme grafiku, ktorá je spracovaná tak dokonalo, že vytvára na monitore dojem hĺbky, ako napr. na fotke. Môžeme sa síce pohybovať ľubovolne všetkými smermi, čo však neznamená, že je to reálny trojrozmerný obraz. Samozrejme neodmysliteľnou zložkou VR je zvuk.Väčšinou sa pojem VR začína vyslovovať až vtedy, keď dosiahneme 3D obraz za pomoci rôznych okuliarí a 3D zvuk.
Všetky komerčne dostupné metódy zobrazovania priestoru trojrozmerne sú založené na fakte, že pravé a ľavé ľudské oko vníma objekty z rozdielného uhla.Tieto dva obrazy potom mozog spracuje a vzniká dojem trojrozmernosti. Hovoríme o stereoskopickom zobrazení, ktoré môžeme dostať viacerými spôsobmi. Najstaršia technika zobrazenia je pomocou Wheatstonovho zrkadlového stereoskopu, ktorý vytvoril už v roku 1838. Ďalší v poradí bol hranolový stereoskop, ktorý zostrojil D. Brewster a posledný najznámejší je tzv. stolný stereoskop.
3D zobrazenie pomocou statického stereoskopu nachádza využitie u kartografov. Je to práve preto, že nepotrebujú sledovať rýchle pohyby a nemusia točiť hlavou - intuitívne sa vyhýbať protiidúcim objektom. Z tohto dôvodu sa statický stereoskop nepoužíva pri virtuálnej realite.
Ďalšiou možnosťou zobrazenia trojrozmerného obrazu je - anaglyfická metóda. Pod týmto záhadným slovom sa skrýva jednoduchá teória o stereo-skopickom zobrazovaní pomo-cou okuliarí, ktoré majú pravý a ľavý filter odlišnej farby.

Obrázok pre tieto okuliare musí byť robený z dvoch ČB fotiek(pravej a ľavej), ktoré sú upravené farebnými filtrami tak, aby pri pozeraní pravým okom na ľavý obrázok nebolo nič vidieť a naopak. (miešanie farieb-napr. Červ+Zel=Čierna). Potom sa tieto dva obrázky prekryjú a vznikne jeden, ktorý je voľným okom ťažko pozorovateľný a budí dojem neostrosti. Po nasadení okuliarov vznikne 3D efekt. Na počítači sa tieto obrázky nevytvárajú opticky, ale matematicky pomocou rôznych algoritmov.Anaglyfickú metódu vynašiel nemecký fyzik W. Rollmann v roku 1853.
Medzi novšie metódy priestorového zobrazovania patrí princíp polarizácie, ktorí sa podobá na anaglyfickú metódu, ale namiesto farebných filtrov sa používajú polarizačné, ktoré premenia prirodzené svetlo na rovinne polarizované. Na polarizovanie a zároveň analyzovanie svetla sa prevažne používajú tzv. polaroidy, ktoré sú vyrobené z priehľadnej fólie, na ktorej je nanesená tenká vrstva kryštálikov silne dichroickej látky (najčastejšie síranu chinínjodného) oriento-vaných elektrickým poľom. Zo zdroja obrazu vychádza prirodzené svetlo, ktoré je upravené polarizátorom a je možné prímať iba tak isto natočeným analyzátorom. Z toho vyplýva, že cez ľavé oko nebude nič vidieť a na pravom oku sa objavý obraz vyslaný zo zdroja. Pre druhé oko platí to isté. Obraz pre pravé oko a obraz pre ľavé oko musí byť spojený pomocou metódy split-screen, alebo dual-screen. Vznikne tak jeden obrázok, ktorý je pozorovateľný priestorovo po nasadení analyzátorových okuliarí.
Ďalšia metóda pracuje na princípe synchrónneho striedania obrázku pre pravé oko a obrázku pre ľavé oko.Pomocou špeciálnych synchronizačných okuliarov, ktoré zaslepujú vždy jedno oko a to podľa toho, ktorý obrázok sa práve nachádza na monitori môžeme dostať priestorový obraz. Na výrobu týchto okuliarov sa používajú keramické plátky zo zlúčeniny olova, lantánu, zirkónia a titánu, ktoré sa dokážu zatmaviť ak nimi prechádza elektrický prúd. Zatmavenie pravého a ľavého oka sa strieda s frekvenciou 120Hz. Oči to zaregistrujú, ale mozog už nie je schopný toto blikanie postrehnúť a vzniká tak priestorový obraz.
Úplny prienik do virtuálneho sveta umožňujú prilby s dvomi zobrazovacími jednotkami. Tieto prilby nazývame HMD (head mounted displays). Každé oko prijíma obraz snímaný resp. simulovaný z príslúšného uhla pohladu. Tieto okuliare rozdelujeme ešte na viacero typov. Cenovo najprístupnejšími sú menej kvalitné prilby s LCD displejmi (liquid crystal display - displej z tekutých kryštálov, ktoré sú medzi dvoma sklíčkami a na jednom z nich je vytvorený raster(mriežka) z vodivého materiálu.

Tieto kryštály sú schopné zafarbovať sa podľa veľkosti elektrického prúdu, ktorý je vysielaný do jednotlivých políčok mriežky). Tieto 3D prilby majú malú rozlišovacú schopnosť (cca. 86400 bodov), čo znamená, že obraz nie je dokonalý. Kvalitnejší obraz nám ponúkajú prilby s farebnými CRT (cathode-ray tube - klasická obrazovka) monitormi. Avšak ich cena je veľmi veľká na to, aby sa mohli vyrábať a predávať sériovo. (cca. 50 000 USD a viac)
Posledné zariadenie, cez ktoré síce nevidíme priestorovo, ale môžeme ho zaradiť do VR je HUD displej (Head Up Display). Obraz vytvára jedna CRT obrazovka, umiestnená v čelenke ktorá je potom premietaná pomocou zrkadla umiestneného na okuliaroch do oka. Cez HUD displeje dostávame virtuálny 2D obraz zodpove-dajúci televízoru s uhlopriečkou 1,8m vo vzdialenosti 3m od oka. Spočiatku sa HUD displeje používali v armáde. Dnes je spektrum ich využitia oveľa širšie. Používajú sa na sledovanie televízie, prímanie vizuálnych informácií on-line.
Určovanie polohy a pohyb.

K ďalšiemu vybaveniu pre aplikáciu VR patrí aj určovanie pozície hlavy, rúk, poprípade aj celého tela(tzv. tracking). Ná základe údajov trackingu sa virtuálny svet prispôsobí pohybu užívateľa. Orientácia sa zisťuje pomocou mechanicko-gyrosko-pických systémov, alebo vyhod-nocovaním dĺžok drátov pripo-jených na oblek. Iné snímače polohy pracujú na princípe sonaru (zariadenie pracujúce na princípe vyhodnocovania ones-korenia ultrazvuk. signálov ). Ďalšou možnosťou je použitie infračerveného svetla (vlnová dĺžka infračerveného svetla je od 700nm-1000nm a jeho frekvencia je od 1012 do 4.1014 Hz) alebo magnetických polí. K najdrahším komerčne dostupným zariadeniam patria systémy snímajúce pohyb očí užívateľa. V závislosti od kvality týchto zariadení sa mení aj kvalita virtuálneho sveta. Pre pohyb vo virtuálnom svete, ale aj pre manipuláciu s ním môžeme použivať okrem vlastneho cybernauta(užívatel vo VR) aj rôzne ovládače ako je viacdimenzionálna myš, joystick a priestorový trackball. Spracovávanie ľudských myšlienok

Najnovšie prístroje vyvinuté na princípe encefalografu, čiže detektoru lži sú schopné zaznamenávať základné pocity a myšlienky človeka. Najdoko-nalejšie využítie najdú pravde-podobne v oblasti riadenia lietadiel, kde treba bleskové reakcie.
Stimulácia zmyslových vnemov

Ľudské oko

Najdôležitejšími zmyslovými orgánmi sú oči. Ľudské oko je guľového tvaru s priemerom asi 24 mm. Je uložené v očnej dutine a má možnosť otáčavého pohybu. Obal oka sa skladá z troch blán. Vonkajšiu nazývame bielkom. Bielko prechádza na prednej strane oka do čírej rohovky.

Strednú blanu tvorí cievovka, ktorá vyživuje očné tkanivo. Na cievovku je v prednej časti upevnené riasnaté teliesko, ktoré ovláda šošovku. Pred telieskom je dúhovka, v ktorej je otvor - zrenica (pupila). Priemer zrenice sa mení s osvetlením. Dúhovka je umie-stnená pred očnou šošovkou. Vnútornú blanu tvorí sietnica, v ktorej je rozvetvený očný nerv, citlivý na svetlo. Vnútro oka je vyplnené očným mokom a sklovcom. Na sietnici sú uložené receptory citlivé na svetlo-tyčinky a čapíky. Tyčinky sú citlivejšie, avšak čapíky umožňujú farebné videnie- rozo-znávajú frekvenciu fotónov, ktoré na ne dopadajú. Táto informácia o farbe sa ďalej prenáša v podobe elektrickych impulzov cez očné nervy do mozgu. Najviac receptorov je na žltej škvrne (jamke), najmenej na slepej.
Z optickej sústavy oka, je najzaujímavejšia očná šošovka. Je to dvojpuklá spojka zložená z niekoľkých vrstiev so vzrastajúcim indexom lomu od povrchu dovnútra. Šošovka dokáže akomodovať- prispô-sobovať sa pomocou vyklenutia, alebo sploštenia tak, aby bolo zreteľne vidieť blízke i vzdialené predmety. Avšak má jednu nevýhodu - prevracá obraz, ktorý potom mozog musí sekundárne upraviť do normalnej polohy a smeru.
Mnohí ľudia sa pýtajú, načo sú nám dve oči.Odpoveď znie veľmi jasno. Pomocou dvoch očí môžeme vnímať objekty v priestore z dvoch rôznych uhlov. Vďaka tomu vieme určiť ich vzdialenosť a dokážeme ich vnímať trojrozmerne. Pri pohlade jedným okom vnímame len dvojrozmerný obraz. Trojrozmerný obraz sa nemusí vždy spájať iba s virtuálnou realitou. Priestorový dojem z objektov sa dá získať aj spôsobom, ktorý nevyžaduje žiadne technické pomôcky a popritom je zobrazený na dvojrozmernom materiáli. Jedná sa o tzv. Magické oko a holografické obrázky. 3-D Zvuk

Počítač má zvuk uložený v digitálnej forme, ktorá musí byť transformovaná do klasickej analógovej podoby. Na konvertovanie (premieňanie) z digitálnej do analógovej formy slúžia DA prevodníky. Každý DA prevodník má špecifickú samplovaciu frekvenciu, počet bitov, frekvenčný rozsah, šum a iné faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu zvuku. Samplovacia frekvencia udáva počet vyslaných zmien von z počítača po dobu jednej sekundy. Udáva sa v jednotke Hz (hertz). Od počtu bitov závisí veľkosť amplitúdy.Medzi počtom bitov a veľkosťou amplitúdy je kvadratická závislosť. Najideálnejším zvukovým DA- prevodníkom v súčasnosti je 16-bitový so samplovacou frekvenciou 44100 Hz a frekvenčným rozsahom od 16 do 20 000Hz. Avšak ľudské ucho vníma zvuk priestorovo.

Pre vytvorenie priestorového dojmu potrebu-jeme minimálne štyri nezávislé DA prevodníky a osem reproduktorov rozmiestnených v rohoch miestnosti v tvare kvádra resp. na stranách slúchadiel.
Ľudské ucho

Ľudské ucho je rozdelené na tri časti:vonkajšie, stredné a vnútorné. Zvuk príma ústrojom, ktorému hovoríme slimák pre jeho príbuzný tvar. Je v ňom uložený Cortiho orgán, ktorý podáva informáciu o zvuku ďalej cez nervy do sluchového analyzátora. Frekvenčný rozsah ucha je 16 až 20000Hz. VR Hmat

V súčasnej dobe sa na trhu objavujú systémy simulujúce hmatové podnety nafukovaním malých vankúšikov v datových rukaviciach a oblekoch. Hmat vo VR je novou veličinou, ktorá je ešte stále vo vývoji. Vedci sa snažia docieliť pocity oveľa zložitejšie ako sú napríklad ponoronie časti tela do vody, alebo dotyk predmetu zo špecifického materiálu. Čo sa týka teplotnej zmeny, za riešenie sa v súčasnosti považujú systémy založené na množste malých elektrických tepelných čerpadiel umiestnených v datovom obleku. Nevýhodou je opäť iba ich neúnosná cena.
Čuch a chuť

Teória simulácie čuchu má zatial veľké trhliny a v súčasnosti neexistujú žiadne komerčne dostupné simulátory a predpokladá sa, že dnes ešte neexistujú ani vo výskumných laboratóriach. Chuť úzko súvisí z čuchom, ale ešte z daľeka sa nepredpokladá s virtuálnou stravou. Ostatné zmyslové vnemy sa zatiaľ ani neskúmajú.
Využitie VR
Začiatok využitia VR môžeme nájsť v letectve a kozmonautike. Najznámejším komerčným využitím VR je generovanie aerodynamických objektov vo virtuálnom veternom tuneli. Netušené možnosti skrýva VR v pedagogike, kde je napríklad možné prechádzať sa na hodine biológie po organizme človeka, alebo si urobiť virtuálny výlet do histórie a navštíviť staroveký Rím. Medicína taktiež nachádza využitie virtuálnej reality na prehliadku pacienta kombináciou reálneho pohľadu na pacienta s vizualizovanými údajmi napr. z RTG, alebo tomografu.Počítače pracujúce s VR je možné prepojiť medzi sebou a získať tak komunikáciu s niekým iným takmer ako v skutočnosti napriek kilometrovým vzdialenostiam.

Neverte vlastným očiam !

V dnešnej dobe človek verí len tomu, čo vidí. Bohužial, aj tomu je už koniec. Existuje totiž veľké množstvo vizuálnych ilúzií (optických klamov), ktoré nás presviedčajú o tom, že ľudský zrak nie je dokonalý.

3D obrazy na 2D ploche

Najdokonalejšim zobra-zovaním trojrozmer-ného predmetu na ploche je holografia, ktorá bola objavená pred tridsiatími štyrmi rokmi. Teoretické základy položil britský fyzik Dennis Gabor v roku 1947.
Slovo hologram vzniklo z gréckych slov holos(celá) a gram(správa).

Prvý hologram bol vyrobený v roku 1960, po vynájdení lasera, bez ktorého je produkcia hologramov takmer nemožná. V druhej polovici osemdesiatych rokov dosiahol vývoj hologramu ešte vyššiu úroveň - získal plnofarebné zobrazenie. Toto farebné zobrazenie sa podarilo vytvoriť prejdením z mikrovlnného do röntgenového spektra. Niektoré hologramy sa dokonca robia s použitím zvukových vĺn. Hologram na rozdiel od fotky nám umožňuje vidieť trojrozmerný objekt na fólií a to dokonca z viacerých strán. Je to spôsobené tám, že na fotografiu sa zaznamená iba amplitúdová informácia a na hologram i fázová. V holografií sa spravidla obraz predmetu nezískava pomocou šošovky, ako je to pri fotografií, ale objektom pozorovania je samotné vlnenie rozptýlené na predmete. Toto vlnenie musí byť koherentné(synchrónne)- laser. Je zaznamenávané na fotografickej platni v dvoch etapách. Hologramy okrem svojej komerčnej funkcie nachádzajú uplatnenie aj pri zaznamenávaní kubického množstva. Magické oko
Magické oko je jedným z menej dokonalých trojrozmerných zobrazení objektu. Tieto plastické obrázky sa objavili už pred mnohými rokmi. V 60. rokoch Dr. Bella Julesz ako prvý zostavil pomocou počítača trojrozmerné obrazy a umožnil tak ľuďom nové, hlboké poznanie za nízku cenu. Pokračovatelia diela Dr. Julesza prepracovali techniku vytvárania trojrozmerných obrazov a predstavu priestoru na liste doviedli až takmer k dokonalosti.


Drogy

Droga je látka, ktorá je schopná vyvolať závislosť. Nasledujúce riadky Vám priblížia drogy z rôznych pohľadov. Najrozšírenejšou a sociálne akceptovanou drogou je alkohol. Jeho chemický vzorec je CH3CH2OH. Spôsobuje malátnosť, poruchy koordinácie, odbúravanie zábran, poruchy sexuálneho života, zhoršenú artikuláciu, zajakávanie. Druhou veľmi rozšírenou legálnou drogou, je nikotín. Je to číra, vodou riediteľná látka, ktorá ak sa dostane na vzduch veľmi rýchlo hnedne. Nikotín je obsiahnutý v rastline Nicotiana tabacum, známej pod názvom tabak. Prijíma sa fajčením, šňupaním, alebo žuvaním. Atropin (C17H23NO3) sa nachádza v rastline Atropa belladonna a Datura Stamonium. Používa sa v medicíne ako uspávací prostriedok. Kokaín (C17H21NO4) je jedným z najúčinnejších lokálnych anestetík, ale zároveň narkoti-kum. Je to kryštalická látka s teplotou topenia 98 stupňov. Jeho konštitúcia je podobná Atropinu. Získava sa z listov rastliny Erythroxulum coca, ktorú môžeme nájsť prevažne v Južnej Amerike a na ostrove Jáva.
Opiáty.

Medzi najznámejšie opiáty patrí Ópium, Narkotín, Morfín (morphium hydrochloridum), Kodeín(metylmorfín) a Heroín (diacetylmorfín).

Ópium - zaschnutá šťava z narezaných nezrelých makovíc rastliny Papaver Comni-ferum (mak siaty). Pestuje sa najmä v Juhovýchodnej Ázií a v Indii a Turecku, kde je však menej kvalitný. Spôsobuje opojenie a jeho charakteristickou črtou sú nápadne rozšírené očné zrenice. Narkotín patrí medzi najvýznamnejšie alkaloidy ópia. Po prvý krát ho pozoroval Robiquet v roku 1817.
Skupina Morfia.
Do tejto skupiny patria alkaloidy ópia morfín a kodeín, ktoré majú komplikované molekulárne zloženie.Tieto alkaloidy sa získavajú z ópia tak,že sa vyluhujú v 60 stupňovej teplej vode. Časť narkotínu sa pritom nerozpustí. Z roztoku sa pridaním NaCl zrazia sírany, farbivá a trieslovina. Zahustením filtrátu na kryštalizáciu sa získa zmes hydrochloridových bází, označovaná ako Gregoriho soľ 1. Obsahuje hydrochloridy morfínu a kodeínu v pomere 9:1. Z tejto soli sa získa čistý morfín jej rozpustením v desaťnásobnom množstve vody a alkalizovaním amoniakom. Morfín (C17H19NO3) je v súčasnosti prvý rastlinný izolovaný alkaloid v kryštalickej forme. Topí sa pri teplote 254 stupňov celzia. Chutí horkasto a vo vode je málo rozpustný. Kodeín (C18H21NO3) je 3-monometyléter morfia, ktorý sa získava jeho metyláciou. Heroín (diacetylmorfín) spôsobuje otupenosť, sklený pohľad, pocit hladu, redukciu záujmov v krátkom čase, sebaľútosť. Vyvoláva depresie, zrýchlenie reči, zníženie výkonnosti.
Prchavé látky.

Spôsobujú neschopnosť koncentrácie, duševnú vyprazdnenosť, pomalé reakcie, poškodenie pľúc, slizníc a kostnej drene. Požitie sa prejavuje opitým výrazom tváre. Medzi najznámejšie prchavé látky patrí acetón, používaný ako riedidlo, toluén , tetrachlór-metán a pod.
Omamné látky canabisového druhu.

Tieto látky zaraďujeme medzi mäkké drogy i keď ich užívanie je nelegálne. Výnimku tvorí Holandsko. Marihuana je jednou z najznámejších drog v súčasnosti i keď je stará vyše 5000 rokov. Aplikuje sa prevažne fajčením , ale aj inhalovaním. Marihuana je zjednoduchšený názov usušených zelených častí rastliny Canabis Indica (Indické Konope). Hašiš je vyexstrahovaná živica z horeuvedenej rastliny.Obe drogy spôsobujú redukciu záujmov, kolísanie nálady, celkové oslabenie organizmu, slabé halucinácie a majú negatívny vplyv na sexualitu človeka. Sú obľúbene najmä u umelcov, pretože dodávajú kreatívnejšie myslenie. Halucinogény.

Spôsobujú stavy opísané v úvodnom článku na prvej strane. U nadrogovaných ľudí môžeme pozorovať kolísanie nálady, triašky, zrýchlenie pulzu, neschopnosť reálne hodnotiť situáciu atď. LSD (dietylamid kyseliny lysergovej) je halucinogénna droga spôsobujúca poruchy DNA.

DOM (demethoxymethylamfetamín) patrí medzi menej známe halucinogénne drogy.
Psychologické následky drog

Racionálna oblasť - efektívnosť myslenia je závislá od hladiny drogy a hladu po nej. Emocionálna oblasť - odbúra-vanie vyšších citov. Biheviorálna oblasť - strata motivácie záujmov, zmena stupnice hodnôt. Sexuálna oblasť - bezzábrane sexuálne reakcie, môže sa vyskytovať aj masochizmus. Zmeny osobnosti - deštrukcia človeka, odosobňovanie, drogová egocentrácia, heroizmus. Somatické(telesné) následky. Metabolizmus - ohrozenie metabolizmu priamo v bunkách, ovlyvnenie činnosti orgánov. Prenos vzruchov - vysoký krvný tlak, poruchy trávenia a spánku, poruchy pečene, dýchania, ladvín.

Záver.

Virtuálna realita a nehaluci-nogénne drogy nemajú skoro žiadnu spoločnú vlastnosť. Preto je možné porovnávať VR iba s halucinogénnymi drogami. V oboch prípadoch vzniká nový vymyslený svet, avšak na počítači si ho môžeme ľubovolne upraviť, ovládať a kedykoľvek vypnúť. Pri drogách to nejde. Ľudia, ktorí sa dostanú do nepríjemnej, alebo hrôzostrašnej situácie vyvolanej drogou majú sklon k depresií a samovražde. Drogy nemajú žiadne profesionálne využitie, ktoré by bolo prínosom pre človeka. Ku drogám ľudia nesiahajú iba zo zvedavosti, ale častokrát preto, aby zabudli na problémy zo skutočného života. Robia veľkú chybu, ktorú si v tom čase ešte neuvedomujú. Po zážitku sa stávaju psychicky závislými a po nasledujúcich užitiach sa mení závislosť aj na fyzickú. Ak závislý človek nemá drogu, dostáva kŕče a strašné bolesti. Z ľudí sa tak stávajú trosky, ktoré stoja pred hlbokou priepasťou smrti.
Vo virtuálnej realite je to naopak-využíva sa aj na vedecké účely, človek sa z nej nestáva fyzicky závislým. Ľudia, ktorí pracujú s VR sa stávajú kreatívnejšími a úspešnejšími, lebo si dokážu nasimulovať ideálny svet, čo im dodá sebadôveru do sveta skutočného. Virtuálna realita má aj svoje negatíva. Pri veľmi častom vstupe do virtuálneho sveta sa ničia predovšetkým oči a zriedkavo sa vyskytujú epileptické záchvaty.Najväčšia zábrana pre užívateľa, ktorú výrobcovia VR s problémami odburávajú je jej veľmi vysoká cena, ktorá sa však nemôže porovnávať s cenou života.