Práve naopak.

O rakovine treba mať čo najviac informácii:

Poznatky o vzniku, vývoji a raste rakovinových nádorov môžu prispieť k tomu, že toto ochrenie sa stane menej tajomným a menej obávaným

Vedomosti o rizikových faktoch vzniku rakoviny pomáhajú v tom, že sa môžeme brániť aj sami, čo oslabuje pocit bezmocnosti

Aspoň čiastočná znalosť lekárskej terminológie uľahčuje styk s odborníkmi, pomáha rozširovať poznatky o rakovine a záujem o pokrok v prevencii, diagnostike a v liečbe i výskume tejto choroby



ČO JE RAKOVINA?




Rakovina je neobmedzené a nekontrolovateľné množenie buniek, ktoré sa vymanili zo zákonitostí, kontrolných systémov a mechanizmov organizmu. Dnes vieme, že v pozadí rakovinovej premeny normálnej bunky tzv. onkogény. Sú to krátke segmenty – časti nukleových kyselín, ktoré sú základnou genetickou a funkčnou podstatou bunkového jadra.
Onkogény sú vo všetkých bunkách ľudského organizmu, ale v neaktívnej forme.Viaceré z nich majú dokonca určitú úlohu v živote normálnej bunky. Za istých okolností sa však neaktívny a neškodný onkogén môže aktivovať.Vtedy začne vysialať signály-informácie, ktoré zmenia normálnu bunku na nádorovú. Aktiváciu onkogénov môžu spôsobiť chemické látky-tzv. karcinogénne ( napr. decht v cigaretovom dyme, ktorý je najzávažnejším karcinogénom na svete, rôzne druhy žiarenia, alebo aj niektoré vírusy ).Dá sa teda povedať, že dnes už poznáme molekulovú podstatu vzniku nádorovej bunky. AKO SA SPRÁVA NORMÁLNA BUNKA



V našom tele je okolo 50 miliárd buniek, ktoré zahrnujú asi 200 rozdielnych bunkových typov. Slúžia na rôzne účely, majú rôzne tvary, veľkosť a najmä funkcie ( svalové, kožné, pečeňové, nervové bunky a pod ). Každá bunka sa skladá z jadra s chromozómami, ktorých základnou zložkou sú nukleové kyseliny, a z cytoplazmy.Táto informácia je veľmi jednoduchá a nemôže zahrnúť všetky zložité štruktúry a funkčné mechanizmy, ktoré má každá bunka v jadre a v cytoplazme.
Ak sa normálna bunka potrebuje deliť ( v rastovom období organizmu alebo pre náhradu odumretých či poškodených buniek ), dostáva z jadra signál, ktorý sa prenáša do cytoplazmy.Jadro sa začne predlžovať, jeho obsah chromozómov sa zdvojnásobí, celá bunka sa zväčší a jadro aj cytoplazma sa rozdelia na dve bunky.Delenie normálnych buniek je pod prísnou kontrolou a bunky dostávajú signál na ukončenie delenia. Ak sa pre rôzne príčiny niečo zmení v jadre bunky, aktivovaný onkogén začne vysielať nesprávne signály a bunka sa začne deliť abnormálne. To znamená, že nedostane signál na ukončenie delenia. Keď po rozdelení normálnej bunky vzniknú dve dcérske, jedna z nich „ide do funkcie“ a začne v organizme vykonávať funkciu na ktorú je určená.