rakovina
RAKOVINA
LIGA PROTI RAKOVINE
ÚVOD
Ešte stále je medzi nami veľa ľudí považujúcich rakovinu za tajomnú chorobu, ktorá náhle zaútočí ako krutá nepriazeň osudu a proti ktorej sa nedá nič robiť. Mnohí sú toho názoru, že je lepšie nespomínať jej pravé meno a radšej o nej nehovoriť. To je veľká chyba. Táto “pštrosia“ politika narobila už veľa zla. Medicínsky vedný odbor, ktorý sa zaoberá nádormi, sa volá onkológia. Rozoznávame onkológiu klinickú a experimentálnu. Klinická onkológia sa zaoberá výskytom, diagnostikou a liečbou, experimentálna onkológia sa venuje základnému a klinicky orientovanému výskumu nádorov.
V súčastnosti sa problému rakoviny venuje veľká pozornosť vo všetkých médiách – v tlači, rozhlase, televízii. Žiaľ, sme svedkami toho, že často sa zjavujú skôr senzačné, vedecky nepodložené a aj celkom zavádzajúce ako pravdivé informácie. Týka sa to najmä liečby rakoviny. A to treba uviesť na správnu mieru.
Dnes sa o rôznych druhov rakovinových ochorení vie vďaka vedeckému pokroku veľa, ale verejnosť má stále málo správnych informácií. Prečo asi? Jednou z príčin môže byť aj to, že mnohí odborníci z oblasti medicíny nechcú ľudí zaťažovať výkladom o niečom, čo sa ťažko vysvetľuje. Najmä takých ľudí, ktorí často nemajú ani základné vedomosti o skladbe tela o jeho biologických vlastnostiach. S tým nemožno súhlasiť.
Práve naopak.
O rakovine treba mať čo najviac informácii:
Poznatky o vzniku, vývoji a raste rakovinových nádorov môžu prispieť k tomu, že toto ochrenie sa stane menej tajomným a menej obávaným
Vedomosti o rizikových faktoch vzniku rakoviny pomáhajú v tom, že sa môžeme brániť aj sami, čo oslabuje pocit bezmocnosti
Aspoň čiastočná znalosť lekárskej terminológie uľahčuje styk s odborníkmi, pomáha rozširovať poznatky o rakovine a záujem o pokrok v prevencii, diagnostike a v liečbe i výskume tejto choroby
ČO JE RAKOVINA?
Rakovina je neobmedzené a nekontrolovateľné množenie buniek, ktoré sa vymanili zo zákonitostí, kontrolných systémov a mechanizmov organizmu. Dnes vieme, že v pozadí rakovinovej premeny normálnej bunky tzv. onkogény. Sú to krátke segmenty – časti nukleových kyselín, ktoré sú základnou genetickou a funkčnou podstatou bunkového jadra.
Onkogény sú vo všetkých bunkách ľudského organizmu, ale v neaktívnej forme.Viaceré z nich majú dokonca určitú úlohu v živote normálnej bunky. Za istých okolností sa však neaktívny a neškodný onkogén môže aktivovať.Vtedy začne vysialať signály-informácie, ktoré zmenia normálnu bunku na nádorovú. Aktiváciu onkogénov môžu spôsobiť chemické látky-tzv. karcinogénne ( napr. decht v cigaretovom dyme, ktorý je najzávažnejším karcinogénom na svete, rôzne druhy žiarenia, alebo aj niektoré vírusy ).Dá sa teda povedať, že dnes už poznáme molekulovú podstatu vzniku nádorovej bunky. AKO SA SPRÁVA NORMÁLNA BUNKA
V našom tele je okolo 50 miliárd buniek, ktoré zahrnujú asi 200 rozdielnych bunkových typov. Slúžia na rôzne účely, majú rôzne tvary, veľkosť a najmä funkcie ( svalové, kožné, pečeňové, nervové bunky a pod ). Každá bunka sa skladá z jadra s chromozómami, ktorých základnou zložkou sú nukleové kyseliny, a z cytoplazmy.Táto informácia je veľmi jednoduchá a nemôže zahrnúť všetky zložité štruktúry a funkčné mechanizmy, ktoré má každá bunka v jadre a v cytoplazme.
Ak sa normálna bunka potrebuje deliť ( v rastovom období organizmu alebo pre náhradu odumretých či poškodených buniek ), dostáva z jadra signál, ktorý sa prenáša do cytoplazmy.Jadro sa začne predlžovať, jeho obsah chromozómov sa zdvojnásobí, celá bunka sa zväčší a jadro aj cytoplazma sa rozdelia na dve bunky.Delenie normálnych buniek je pod prísnou kontrolou a bunky dostávajú signál na ukončenie delenia. Ak sa pre rôzne príčiny niečo zmení v jadre bunky, aktivovaný onkogén začne vysielať nesprávne signály a bunka sa začne deliť abnormálne. To znamená, že nedostane signál na ukončenie delenia. Keď po rozdelení normálnej bunky vzniknú dve dcérske, jedna z nich „ide do funkcie“ a začne v organizme vykonávať funkciu na ktorú je určená.
Po dlhšom alebo kratšom čase odumrie a druhá bunka sa delí ďalej.Teda z tých dvoch dcérskych buniek len jedna má deliacu (rozmnožovaciu) schopnosť.Keď sa bunka začne po nesprávnom signále abnormálne deliť, znamená to, že sa ďalej delia obe dcérske bunky a delenie pokračuje, až postupne vznikne niekoľko miliónov buniek, ktoré vytvoria nádor.
Základom takejto explózie delenia je abnormalita genetického materiálu bunky-tu hovoríme o RAKOVINOVEJ TRANSFORMÁCII BUNKY.
Aj maličký nádor, ktorý váži len 1 mg, obsahuje asi 1 milión buniek.Určitý stupeň v problematike nádoru tvoria tzv. Benígne-nezhubné nádory.Tu ide tiež o nadmerné množenie buniek,pretože kontrolný mechanizmus na delenie buniek nefunguje správne, bunky však nemajú RAKOVINOVÝ CHARAKTER.Nemajú také vlastnosti. Ich rast nie je agresívny,neprerastajú do priíahlých štruktúr a nemajú schopnosť vytvoriť metastázy-druhotné nádory v iných telesných orgánoch.Benígne nádory-napr.MYÓMY MATERNICE, SVALOVÉ, VäZIVOVÉ, TUKOVÉ a iné- neohrozujú život napriek tomu sa však odstraňujú
Tieto abnormálne bunky sa okrem iného správajú veľmi agresívne-prerastajú do okolitých orgánov, prenikajú často aj do krvného alebo lymfatického systému a vytvárať druhotné nádory (metastázy) a ohroziť tak život pacienta.
Tzv.systémové nádorové ochorenia predstavujú špecifické typy rakoviny. Ide o rakovinový charakter rastu buniek v niektorom systéme, napr. v kostnej dreni, so šírením nádorových buniek v krvi-LEUKÉMIA
Medzi systémové ochorenia (nádorové) patrí aj postihnutie lymfatických uzlín v jednej oblasti alebo v celom organizme.
AJ NA SLOVENSKU EXISTUJE VEĽA ORGANIZÁCIÍ NA PODPORU LIEČBY RAKOVINY, JAKO NAPR. RUŽOVÁ STUŽKA
LIGA PROTI RAKOVINE
SKUTOČNOSTI MENEJ ZNÁME
Ľudské telo sa skladá asi z 200 rozdielnych
typov buniek,orgánovo a funkčne
špecifických, preto existuje aj okolo 200
rôznych typov zhubných nádorov, ktoré sa
bežne označujú jako RAKOVINA.V lekárs-
kej terminológii výraz karcinón označuje
zhubný nádor slizničného pôvodu a sarkóm
zase zhubný nádor väzivového pôvodu.Vo
svete sa často používa výraz karcinóm,
cancer, Krebs, kanker, cancros a rak.
Rôzne typy rakoviny sa správajú odlišne.
Niektoré rastu pomaly,niektoré rýchlo ale
táto rýchlosť je hlavne rozlišná vo veku,
hormonálnych vplyvov atď…
Dnes sa už táto rýchlosť dá zistiťnáročnými
diagnostickými metódami, čo umožňuje
určiť spôsob, časový sled, dĺžku liečebných
postupov.Rakovina sa nevyskytuje len u
ľudí,ale aj u živočíchov a rastlín.
DEDIČNOSŤ-Rakovina nie je dedičná.V niektorých rodinách však možno pozorovať zvýšenú predispozíciu na určité zmeny v génových štruktúrach normálnych buniek aj u niektorých rodinných príslušníkov pacientov s rakovinou štítnej žlazy, nadobličky, prsníka, hrubého čreva. Takéto zmeny môžu signalizovať jednak zvýšenú vnímavosť na rôzne karcinogénne vplyvy (chemikálie, žiarenie vírusy ), resp. možno u niektorých ľudí (a rodín) predpokladať zvýšené riziko vzniku rakoviny, keď sa dokáže dedičnosť týchto predispozičných zmien v génoch štruktúrach. Už dnes možno na základe molekulárno-genetických charakteristík vytipovať rizikové skupiny ľudí pre určité druhy rakoviny. U týchto je potrebná zvýšená preventívna starostlivosť. INFEKČNOSŤ-Jednoznačne treba povedať, že rakovina nepatrí medzi nákazlivé choroby. Nie je infekčná, nedá sa prenášať z človeka na človeka, ani zo zvieraťa na človeka či opačne. Pacient s rakovinou neohrozuje ani dospelých členov rodiny, ani malé deti
AKCIE LIGY PROTI RAKOVINE
Deň narcisov
Deň narcisov je podujatie organizované každoročne Ligou proti rakovine. Jeho cieľom je upozorniť na problematiku nádorových ochorení, šíriť informácie a získať finančné prostriedky na podporu programov prevencie, včasnej diagnostiky a liečby rakoviny. Deň narcisov sa za pomoci stoviek dobrovoľníkov a sponzorskej podpory desiatok firiem koná v mestách a obciach po celom Slovensku. . Beh Terryho Foxa
“Beh Terryho Foxa” sa po dvoch úspešných ročníkoch zaradil do skupiny tradičných podujatí Ligy proti rakovine. Beh Terryho Foxa je úvodným podujatím Dní športu v Slovenskej republike, ktoré organizuje Asociácia športu pre všetkých a Slovenský olympijský výbor. V roku 1997 sa Dní športu zúčastnilo v priebehu dvoch jesenných mesiacov takmer 400-tisíc občanov Slovenskej republiky. Samotného Behu Terryho Foxa sa v roku 1998 vo vyše 50-tich obciach a mestách zúčastnilo takmer 40.000 športovcov, prevažne detí a mládeže. História Behu Terryho Foxa sa viaže na životný príbeh mladého Kanaďana, ktorému bola v 18 rokoch amputovaná noha postihnutá rakovinou kosti. V bolesti a utrpení, ktoré Terry Fox prežíval a ktoré videl u ostatných pacientov, sa zrodila túžba prekonať bezmocnosť a podniknúť niečo, čo by pomohlo k boju proti tejto zákernej chorobe. Rozhodol sa bežať naprieč Kanadou a usporiadať zbierku finančných prostriedkov na výskum rakoviny. Svoj beh nazval maratónom nádeje a začal ho 12. apríla 1980. Za 143 dní ubehol 5.565 km a denne absolvoval v priemere 42 km. Svoj hrdinský maratón musel predčasne ukončiť. Rakovina sa rozšírila do pľúc a 28. júna 1981 ešte ani nie 23-ročného Terryho Foxa premohla. Stal sa národným hrdinom a jeho odkaz sa preniesol do celého sveta.
Beh Terryho Foxa sa každoročne organizuje v desiatkach krajín celého sveta a každoročne pribúdajú ďalšie. Týždeň boja proti rakovine
Týždeň boja proti rakovine je tradičné podujatie, ktoré organizuje Európska asociácia národných líg proti rakovine (ECL) ako súčasť programu Európa proti rakovine. Slovenská republika sa do tohto programu zaradila už v roku 1993.
Týždeň boja proti rakovine 1999
Týždeň boja proti rakovine je tradičné podujatie, ktoré organizuje Európska asociácia národných líg proti rakovine (ECL) ako súčasť programu Európa proti rakovine, ktorý v roku 1986 schválili hlavy štátov a vlád členských krajín EU. Slovenská republika sa do tohto programu zaradila už v roku 1993. Osobitne dôležitým je, že po niekoľkých rokoch úspešnej účasti na programe Európa proti rakovine sa prezidentka Ligy proti rakovine SR pani MUDr. Eva Siracká, DrSc., ako členka exekutívy ECL, stala koordinátorkou tohoto programu pre krajiny strednej a východnej Európy , čím výrazne vzrástla medzinárodná prestíž Ligy proti rakovine SR.
Európska asociácia národných líg boja proti rakovine v rámci programu Európa proti rakovine každoročne vyhlasuje ústrednú tému roka. Na rok 2000 je to téma “Rakovina a výživa”. "Deň ovocia" Ligy proti rakovine
12. 10. 2001
Deň ovocia sa uskutočnil v Bratislave dňa 12.10.2001 s mimoriadnym úspechom. Dobrovoľníci Ligy proti Slovenskej republiky v priebehu niekoľkých hodín bezplatne rozdali náhodným chodcom takmer 2.500 kg jabĺk s výzvou "Vymeňte cigarety za jablko". Ďakujeme všetkým, ktorí nám v tejto náročnej akcii pomohli:
Rakovina a fajčenie
Mnohí ľudia začínajú fajčiť v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopiť hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku, najmä jeho hlavnej zložky : nikotínu, kysličníka uhoľnatého, ale aj ďalších jedovatých, dráždivých a nádorotvorných látok (3,4-benzpyrén, ďalšie karcinogény : 20-metylcholantrén, dimetylbenzantracén). Vplyvom týchto látok sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na dlaždicovitý (nachádzajúci sa na koži či v žalúdku). Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom. Je to prvý krok k rakovine. Tento stav je možné ešte zastaviť, takže prestať kým nie je príliš neskoro. U fajčiarov sa rakovina pľúc sa vyskytuje 9 až 10krát častejšie ako u nefajčiarov, u silných fajčiarov je riziko až 20-násobné. Riziko sa počíta balíčkovým rokom t.j.
ak fajčiar fajčí jednu krabičku denne po dobu jedného roka. Po 20 balíčkových rokoch je fajčiar akurát zrelý na rakovinu, sú nevyhnutné pravidelné lekárske prehliadky. V súčasnosti pripisujeme fajčeniu v celosvetovom meradle asi 15% všetkých ochorení na rakovinu, čo predstavuje asi 1,1 milióna prípadov ročne. Okrem rakoviny pľúc s fajčením súvisia i zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, ďalej zhubné nádory močového mechúra, obličiek, slinivky brušnej, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice. Na Slovensku tvoria zhubné nádory pľúc asi 25% všetkých ochorení a jednu tretinu úmrtí na všetky nádory u mužov ročne.
Prečo prestať?
Dofajčite poslednú cigaretu a už po 20 minútach sa budete cítiť lepšie:
Po 20 minútach : Krvný tlak, pulz sa vráti k normálu, teplota rúk a nôh sa vráti k normálu. Po 8 hodinách : Hladina CO v krvi klesne k normálu, vráti sa normálna hladina kyslíka. Po 24 hodinách : Znižuje sa pravdepodobnosť infarktu. Po 48 hodinách : Nervové zakončenia opäť začínajú rásť, zlepšuje sa chuť a čuch, lepšie chodí. Po 2 týždňoch: zlepšuje sa krvný obeh, funkcie pľúc sa zlepšia o 30%
Alarmujúce prvenstvo Slovenska v najnižších vekových kategóriách fajčiarov
Podľa prieskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1998, ktorý bol urobený v 21 európskych štátoch a v Kanade má Slovensko dve alarmujúce priority v dvoch najnižších vekových kategóriách. Sme na prvom mieste vo veku jedenásťročných detí , ktoré sa po prvý krát pokúšajú fajčiť : 25% dievčat a až 50% chlapcov. Pre porovnanie Izrael je na poslednom 22 mieste : 4% dievčat a 14% chlapcov. Vo veku trinásťročných sme opäť na prvom mieste : 41% dievčat a 73% chlapcov. Pre porovnanie Česká republika je na siedmom mieste : 37% dievčat a 57% chlapcov. Mierne sa situácia zlepšuje vo veku 15 rokov a „klesáme „ na štvrté miesto za Fínsko, Litvu a Estónsko : dievčatá 52% a chlapci 78%.
|
