Jeho hlava bola tvrdá ako kameň. A vyzeral strašne a zúrivo. Keď niekoho uvidel tak ho zabil a zjedol a rozštvrtil. Či už sám, vo dvojici alebo v celej svorke Tyranosaurus sa pravdepodobne pohyboval v stopách putujúcich stád rohatých alebo vtákopiskatých dinosaurov a snažil sa uchmatnúť slabé, mladé alebo choré jedince. Mohol však mať aj inú taktiku : číhal v zálohe, odkiaľ vyrážal za korisťou rýchlosťou vyššou ako 30 km za hodinu a po krátkom behu sa na ňu vrhal s doširoka roztvorenými čeľusťami. Niektorí odborníci však nesúhlasia s touto teóriou. Myslia si, že Tyranosaurus sa pohyboval pomalšie a živil sa iba mäsom zdochlín. Táto hypotéka má však háčik- ani jeden z dnešných suchozemských mäsožravcov sa neuživí iba požieraním zdochlín. Tyranosaurus zrejme prehryzol pílkovitými zubami. A ešte má veľké zubí.

Brachiosaurus

Brachiosaurus má najdlchšý krk na svete. A je največšý dinosaurus na svete. Je mäsožravec a žil v období kriedy. Brachiosaurus (,, ramenatý jašter“), je najťžší pripomínal mohutnú žirafu. Podľa niektorých odhadov dosahovala jeho hmotnosť váhu desiatich slonov, novšie prepočty však stlačili tento počet na šesť. Predné končatiny boli oveľa dlhšie ako zadné, takže plecia sedeli vysoko nad úrovňou bedier. Plecia poskytovali širokú základňu pre krk, ktorý kýval hlavou zboka nabok a zhora nadol- z výšky tretieho poschodia až do výšky prízemia. Pri porovnaní s väčšinou sauropodov bol jeho chvost pomerne krátky.

Barosaurus

Tento neuveriteľne dlhý sauropod, nazývaný „ťažký jašter“, pripomína svojho blízkeho príbuzného diplodoka. Oba mali neohrabané telá, ktorých najvyšším miestom boli bedrá. Ich zadné končatiny sa takmer zhodovali
a podľa ďalších kostí usudzujeme, že lebka barosaura (doteraz sa ju nepodarilo objaviť) bola asi dlhá a šik-
má ako lebka diplodoka. Tieto dva sauropody sa odlišovali najmä proporciami krku a chvosta. Hoci barosau-
rus mal pomerne krátky chvost, vyznačoval sa výnimočne dlhým krkom, ktorý meral od pliec až po hlavu 9m.
Vďaka tomu bol vyšší ako takmer všetky severoamerické dinosaury. Barosaurov dlhý krk bol určení na spásanie rastlín vo veľkej výške tak ako krk žirafy. Niektorí vedci vypočítali, že pumpovanie krvi do mozgu vyžadovalo neuveriteľne veľké srdce s hmotnosťou až 1,6 tony. Platí však, že čím väčšie srdce tým pomalšie bije.