Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu.
Druhohory sú dobou rozvoja ďalších skupín živočíchov. Osobitný charakter dodávajú druhohornej faune dnes už vyhynuté amonity a belemnity. 1. Trias je obdobím rozmachu plazov, ktoré obývajú suchozemské i vodné prostredie. Objavujú sa predkovia cicavcov, ktoré mali menšie rozmery a živili sa rastlinnou potravou.
2. Jura je ešte stále obdobným plazov, ktoré osídľujú ďalšie prostredie- vzduch. Sú to vtákojaštery. Známe sú aj pravtaky.
3. Krieda je dobou vymierania veľkých bylinožravcov a znamená postupne vymieranie plazov. Z cicavcov sa objavujú vačkovce a už aj primitívne placentovce.
Treťohory sú dobou, v ktorej sa odohrávali veľké prevraty v stavbe zemskej kôry ovplyvňujúce aj podnebie, ktoré sa zhoršovalo. V treťohorách pokračoval vývin krytosemenných rastlín. Veľmi silno sa rozšíril hmyz. Život v treťohorných moriach sa takmer nelíšil od dnešného. Koncom tejto doby sa začína podnebné ochladzovanie.
Štvrtohory sa začína chladným podnebím – dobou ľadovou. Veľká časť živočíchov vyhynula, iné sa museli prispôsobiť zmeneným podmienkam. Vo štvrtohorách sa objavil mamut. Začiatkom štvrtohôr sa objavujú predkovia ľudí.
rozmnožování:
-nepohlavní - příčným dělením
- pohlavní - výměna genet. informace s jinou bakterií
SINICE - rozmnožování- příčným dělením (jednobuněčné)

Vtáky nerodia živé mláďatá ako cicavce. Namiesto toho znášajú vajcia s tvrdou škrupinou a potom ich zahrievajú tak, že na nich sedia. Vo vajíčku sa vyvíja zárodok, ktorý získava výživu zo žĺtka. Po niekoľkých týždňoch sa z vajíčok liahnu mláďatá. Niektoré vtáky, napríklad plameniaky, budujú na znášku vajec veľké hniezda. Iné, ako alky, nestavajú hniezda, ale vajíčka kladú na skalné rímsy. Kukučka jarabá kladie vajíčka do cudzích hniezd a ponecháva mláďatá výchove vlastníkom hniezda. Väčšina vyliahnutých mláďat vtákov je takmer bezmocná. Nemajú perie
a spočiatku ani nevidia. Pokiaľ im nenarastie perie, ležia a mrvia sa v hniezde, kde ich kŕmi
a chráni jeden alebo obaja rodičia. Rodičia denne veľakrát vylietajú z hniezda a vracajú sa
s potravou pre svoje neoperence.
Hltanovka bahenná (Herpobdella octoculata = atomaria)
Je naša najpočetnejšia pijavica. Nájdeme ju v stojatých i tečúcich vodách. Dorastá do dĺžky 2 až 5 cm a je na hnedkastom, alebo zelenkastom podklade žlto alebo tmavo bodkovaná a čiarkovaná. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi a vajíčka kladie do zvláštnych pevných kokónov, ktoré často nachádzame na kameňoch a na vodných rastlinách.