ČO JE VLASTNE ŽIVOT?

Niektorí si myslia, že život stvorila akási entita boh, ja si to však nemyslím. Zem je len obyčajná planéta akých sú vo vesmíre milióny, ale na tej našej sa vytvorili zvláštne podmienky, ako voda, ozónová vrstva nad ovzduším, ktoré sa skladá hlavne z kyslíku a dusíku. Vo vode sa vyskytla zvláštnosť, boli to baktérie a neskôr jednobunkovce. Zvláštne bolo že žili, ich organizmus sa skladal z častí, ktoré boli závislé na sebe a rozmnožovali sa, po istom čase odumreli. To bol prvý život na zemi. A ten život sa rozvíjal ďalej. Neskôr sa tie bunky začali medzi sebou požierať, to boli prvé náznaky predátorstva. Bunky pochopili (i keď nemali žiaden mozog), že pre ne bude výhodné zlučovať sa do skupín. A tak vznikli mnohobunkovce. Čas na Zemi bežal a s ním aj evolúcia, ktorá sa už začala. Bunky mali v tele mnohobunkovca rozdelené úlohy. Čo znamenalo, že bunka neobsahovala všetky potrebné súčasti na život v sebe, ale jej „telo“ plnilo iba určitú funkciu napr. trávenie. Ale keď umrela jedna bunka umrel celý organizmus. Preto sa mnohobunkovce zväčšovali, čiže priberali do jednej funkcie viac buniek aby kvôli jednej neodumreli všetky.
Niektoré organizmy buniek sa usadili na dno a tam sa rozvíjali tým spôsobom, že sa nepohybovali a tak nemuseli mať toľko druhov buniek ako organizmy, ktoré sa pohybujú. Boli to prvé riasy z ktorých sa vyvinula všetka flóra na zemi. Evolúciou sa zhluky miliónov buniek tvarovali do tvarov, pre život všetkých buniek, čo najpriateľnejších. Takže keď už boli telá tvorené miliónmi buniek potrebovali aj nejaké veliteľstvo, a preto sa vyvinuli zvláštne bunky, neuróny ktoré v miliónových množstvách riadili životné funkcie organizmu. Telo živočícha vyzerá ako jedno veľké mesto buniek v ktorom bunky umierajú a znova sa obnovujú. Obnovujú sa mytózou, ktorá sa však môže pre jednu bunku opakovať iba niekoľko krát, alebo zlučovaním niekoľkých látok. Ale sú tam aj bunky ktoré sa neobnovujú a kvôli nim zomrie aj celý organizmus, sú to práve tie neuróny.