fuzáč bukový – Cerambyx scopolii (čeľaď Cerambycidae – fuzáčovité)
Žije v pestrých listnatých lesoch a starých ovocných sadoch. Dospelce nachádzame od mája do júla, najčastejšie na kvetoch, kde žerú peľ a nektár a na kmeňoch stromov, kde olizujú miazgu. Larvy žerú drevo bukov, hrabov, briez, dubov, vŕb a ovocných stromov, zväčša už oslabených či poškodených. Vývin larvy trvá 2 roky a larva počas tejto doby vytvorí hákovitú dutinu na dne, ktorej je kuklová komôrka. Kuklová komôrka má uzáver ako ochranu pred predátormi a parazitoidmi. Ešte na jeseň sa liahne dospelý chrobák, avšak opúšťa komôrku až ďalší rok v máji.


7. chrúst mramorový – Polyphylla fullo (čeľaď Scarabeidae – skarabeusovité)
Chrúst žije v nížinných borovicových porastoch s piesočnatou pôdou. Samičky kladú od júna do augusta 25-40 vajíčok do pôdy. Larvy sa živia korienkami tráv a po troch, štyroch zimovaniach sa zakuklia. Štádium kukly trvá 3 týždne a v júni za súmraku sa objavujú dospelé jedince. Dospelé chrobáky sa živia ihličím borovíc. Tento druh patrí medzi najväčšie stredoeurópske chrústy a u nás je pomerne vzácny.

8. nosorožtek obyčajný – Oryctes nasicornis (čeľaď Scarabeidae – skarabeusovité)
Nosorožtek je pôvodne lesný živočích – jeho larvy sa vyvíjajú v odumretých starých kmeňoch a pňoch listnatých stromov, najmä dubov. V predminulom storočí sa larvy nosorožteka pravidelne nachádzali v triesle a v hromadách kompostu, ktorý sa pripravoval s použitím triesla v garbiarňach. S úpadkom garbiarstva sa i nosorožtek stával stále vzácnejším, avšak okolo r. 1930 sa začal znova objavovať častejšie – larvy sa vyvíjali v obyčajnom komposte v záhradníctvach a na kopách trúchnivých pilín na pílach. Dospelé chrobáky sú nočné živočíchy a vyskytujú sa od júna do augusta. Larvy – pandravy sa vyvíjajú niekoľko rokov v závislosti od podmienok, larvy 3. instaru sú dlhé až 12 cm a pred zakuklením si vytvoria kokón z materiálu, v ktorom sa vyvíjali.

9. lykožrút smrekový – Ips typographus (čeľaď Scolytidae – podkôrnikovité)
Žije pod kôrou odumretých smrekov (suché stromy, polomy). Ak sa premnoží, napáda i zdravé stromy. Spočiatku stromy reagujú na poškodenie tým, že ronia živicu, ktorá zalieva a ničí chrobáky. Pri silnej invázii chrobákov sú však stromy časom oslabené a postupne hynú. Samček vyhryzie v kôre tzv. zásnubnú komôrku. Každá samička po spárení vyhrýza zo zásubnej komôrky tzv. materskú chodbičku v lyku a do tej kladie vajíčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú chodbičky kolmé na materskú chodbičku. Keď sa končí obdobie larválneho vývinu, larva sa zakuklí na konci chodbičky v "kolíske".