Húsenice majú silný kyslastý zápach, ktorý pretrváva i desaťročia na predmetoch, ktoré s nimi prišli do styku. Dospelé jedince nepríjmajú potravu – majú zakrpatené cuciaky.



14. lišaj pávooký – Smerinthus ocellatus (čeľaď Sphingidae – lišajovité)
Motýle lišaja pávookého lietajú až za súmraku a v noci. Možno ich nájsť od mája do augusta v stromoradiach popri cestách a potokoch, v lužných lesoch, parkoch a záhradách. Ich húsenice žijú na vŕbach, topoľoch a ovocných stromoch, najmä jabloniach od júna do septembra. Kuklia sa v zemných dutinách, kde prezimujú a na jar sa liahnu dospelé motýle. Tieto nepríjmajú potravu podobne ako drevotoč obyčajný. Lišaj pávooký môže pri premnožení spôsobiť škody v topoľových a ovocných škôlkach. Druh má však aj veľké množstvo prirodzených nepriateľov.

15. okáň hruškový – Saturnia pyri (čeľaď Attacidae /=Saturnidae/ – okáňovité)
Okáň hruškový je najväčším stredoeurópskym motýľom. Vyskytuje sa najmä v ovocných sadoch a záhradách v teplých oblastiach našej republiky. U nás žijú 4 z 1200 známych druhov okáňovitých. Motýle z tejto čeľade majú nočnú aktivitu. Samička kladie vajíčka na živné rastliny – ovocné stromy, najmä hruška a čerešňa. Húsenice sú spočiatku hnedé, neskôr žltozelené so žltým pruhom na boku a s belasými bradavicami na všetkých článkoch a dorastajú do dĺžky 12 cm a hrúbky palca. Vyskytujú sa od mája do júla a počas aktívneho života vydávajú vŕzgavé zvuky. Pred kuklením znova zahnednú a nájdu si úkryty v plotoch, puklinách kmeňov, pod múrmi a pod., upradú si zámotok hruškovitého tvaru a v ňom po zvlečení na kuklu prezimujú. Zámotky niektorých cudzokrajných okáňov sa používajú v textilnom priemysle. Dospelé motýle nepríjmajú potravu.

16. dúhovec väčší – Apatura iris (čeľaď Nymphylidae – babôčkovité)
Motýľa zastihneme od júna do augusta na lesných cestách a čistinkách, na okrajoch lesov, vo vlhkých údoliach a na zarastených rúbaniskách. Ráno lieta za potravou, pričom rád sadá na zdochliny, výkaly, hnijúce ovocie a mokriny. V neskorších hodinách poletuje v korunách stromov. Je dosť zriedkavý. Húsenica sa vyvíja od augusta na vŕbe rakyte, vŕbe ušatej, vŕbe popolavej a na osike. Prezimuje v 2. larválnom instare (asi 1 cm dlhá a čiernohnedá) pripradená ku konáriku alebo listu. V apríli začne byť znova aktívna a zvlieka sa na húsenicu, ktorá je zelená, žlto zrnitá, so šikmými žltými pruhmi na bokoch, modrastými výrastkami na hlave a dvoma červenými hrotmi na análnom článku bruška. Húsenica 5. instaru (po 4. zvliekaní) sa zakuklí pod listami, zavesená dole hlavou. Kukla je bledozelená s dvoma hrotmi na hlave.