ropucha zelená – Bufo viridis (čeľaď Bufonidae – ropuchovité)
Tento druh obýva otvorené krajiny stepného charakteru, najmä polia a záhrady. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká iba do ich okrajových častí. Zo všetkých druhov ropúch najlepšie znáša sucho. Ropuchy majú na povrchu tela roztrúsené drobné jedové žlazy a za ušnými otvormi veľké polmesiačikovité žľazy. Ich jed páli na sliznici, môže vyvolať i tvorbu vyrážok, kŕče a poruchy zažívacieho traktu. Tak, ako všetky druhy žiab a mnoho plazov, aj ropuchy sa v určitých časových intervaloch zvliekajú z kože. Potrava ropúch je živočíšna, najmä mravce, chrobáky, slimáky, mnohonôžky, stonôžky a pavúky. Na jar sa ropuchy objavujú v apríli a hneď sa začínajú páriť. Mimo doby párenia sú aktívne len v noci. Párenie trvá do júna. Na miestach kde jarné vody rýchlo vyschnú, sa pária ešte i v auguste. Vajíčka kladú vo dvoch šnúrach – po 5000-6000 kusov v každej a omotávajú ich okolo vodných rastlín a ponorených predmetov. Metamorfóza prebehne po 2-3 mesiacoch. Malé ropuchy odchádzajú ďaleko od vody. Ropuchy zimujú mimo vody vo vyhrabaných asi 30 cm hlbokých dierach.

Trieda: plazy – Reptilia
Rad: jaštery – Sauria
(alternatívne sú jaštery podradom patriacich do radu šupináče – Squamata)
20. slepúch lámavý – Anguis fragilis (čeľaď Anguidae – slepúchovité)
Slepúch je beznohým jašterom a z končatín sa mu zachovali iba zvyšky na kostre. Taktiež koža sa im zvlieka (čo súvisí s ich rastom) vo viacerých kusoch na rozdiel od hadov. Obýva husté krovité porasty, záhrady a rôzne lesy, nie veľmi suché a ani močaristé, až do nadmorskej výšky 1000 m. Cez deň sa ukrýva v dierach, pod lístím, v machu a tráve a za súmraku a v noci, počas dažďa aj cez deň, je aktívny. Živí sa rôznymi bezstavovcami (slimáky, dážďovky, pavúky atď.). Na jar sa objavuje obyčajne v apríli a po 10-15 dňoch sa pári. 5-26 mláďat sa vyvíja vo vajcových obaloch vo vnútri tela samice. V júli až septembri sa rodia hneď po vykladení vajec samicou. Tento jav sa nazýva vajcoživorodosť – ovoviviparia. Slepúchy zimujú od októbra v zimných úkrytoch, často 20-30 jedincov pokope. Dožívajú sa až 54 rokov.

Rad: hady – Ophidia (=Serpentes)
(alternatívne sú hady podradom patriacich do radu šupináče – Squamata)
21. užovka stromová (=had hôrny) – Elaphe longissima (čeľaď Colubridae – užovkovité)
Táto užovka je naším najväčším hadom dosahujúcim dĺžku až 2 m (najmä v južnej Európe). Obýva teplé krovité a kamenisté stráne, teplé listnaté lesy, záhrady a rumoviská, na našom území asi do 900 m n. m. Na jar sa objavuje v apríli či máji a pári sa zvyčajne v júni.