V júni až júli znáša samička 5-8 vajec do pňov, opadaného lístia alebo dier v stromoch. Mláďatá sa liahnu v auguste až septembri a bývajú 20 cm dlhé. Užovka stromová obratne šplhá po stromoch a kroch až do korún, kde často prelieza zo stromu na strom. Lezie i po šikmých stenách a vie dobre plávať. Ak ju chytí niekto za chvost, dokáže sa vyšplhať po vlastnom tele až na ruku votrelca (na rozdiel od vretenice). Loví predovšetkým hlodavce a jašterice, na stromoch vyberá vtáčie hniezda. Korisť usmrcuje tak, že ju silne ovinie svojím telom. Zimuje v skalných štrbinách, v dierach starých múrov a v bútľavých stromoch. 22. vretenica obyčajná – Vipera berus (čeľaď Viperidae – vretenicovité)
Vretenica obýva lesostepi a lesy, najmä zmiešané, ale i ihličnaté. V lesoch vyhľadáva vlhké a zároveň slnečné biotopy (čistiny, rúbaniská, rašeliniská, okolie potôčikov). Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2000 m, pod 600 m n. m. je veľmi zriedkavá. Po bokoch zadnej časti hlavy má vretenica po jedovej žľaze. Jed sa hromadí v zásobnom jedovom vrecku a pri zahryznutí do nepriateľa či koristi sa obsah vrecka vytlačí cez dutý jedový zub do tela obete. Jedové zuby sa vymieňajú približne každé dva týždne. Pohryznutie vretenicou nie je zdravému človeku až také nebezpečné. Zomiera iba malé percento z pohryznutých (napr. v Anglicku 7 smrteľných prípadov zo všetkých pohryznutí za 50 rokov, vo Švédsku 15 zo 4736 pohryzených), najmä deti a osoby s oslabeným zdravím. Potravou vretenice sú drobné hlodavce, jašterice, obojživelníky, malé druhy vtákov, ale aj bezstavovce. Človeka had uštipne iba keď sa cíti ohrozený. Na jar sa hady objavujú po zmiznutí snehu, pária sa v apríli až máji. Z vajec sa pri znášaní, ale hneď po znesení, rodia malé vretenice, dlhé 15-20 cm. Mladšie samice majú 5-6 a staršie až 15 mláďat. Vretenice sú nočné živočíchy, cez deň bývajú ukryté, alebo sa slnia. Počas pretrvávajúceho chladnejšieho počasia alebo vo vyšších polohách sú aktívne aj cez deň. Aktívne sú asi do októbra. Zimujú pod koreňmi stromov, v pňoch, štrbinách skál, v hromadách slamy, v múroch či v dierach krtov a hlodavcov. Niekedy zimuje viac jedincov pokope.

Trieda: vtáky – Aves
Nadrad: letce – Carinatae
Rad: brodivce – Ciconiiformes
23. bocian čierny – Ciconia nigra (čeľaď Ciconiidae – bocianovité)
Bociany čierne obývajú lesy, rovnako lužné ako listnaté, zmiešané či ihličnaté, od nížin do výšky asi 1000 m n. m. Ich potrava je živočíšna, rôzne bezstavovce a stavovce primeranej veľkosti, prevažne ryby. Hľadajú si ju najmä v lesných potôčikoch a ich okolí.