- je dôsledkom vzájomného pôsobenia ovzdušia, vody a organizmov na horniny. Tvoria ju pevné, kvapalné & plynné zložky. Pevné zložky sú úlomky hornín a minerálov, organické látky, humus a živé organizmy. Hlavnou kvapalnou zložkou je pôdna voda. Plynné zložky pochádzajú z ovzdušia (pôdny vzduch), alebo sa uvoľňujú pri hnití organizmov. Pôdotvorný proces závisí od pôdotvorných činiteľov. Sú to materská hornina, podnebie, organizmy, tvar zemského povrchu...bla bla bla .....atď. Materská hornina určuje pôdny druh a pôdny typ (geografia). Piesočné a hlinité pôdy obsahujú veľa zrniek kremeňa, menej sľúd a živcov. Ílovité pôdy majú prevahu mikroskopických zrniečok ílových minerálov. Ľahké piesočnaté pôdy sú sypké a ťažké sú pôdy s vysokým podielom ílu a neprepúšťajú vzduch a vodu. Kvalitná pôda vzniká na sprašoch a naopak najchudobnejšia pôda vzniká na kremeňoch. Pôda na vápenci je zásaditá a pôda na zvetranej žule zas kyslá. Vznik a vlastnosti pôdy taktiež ovplyvňuje aj teplota. V tropických oblastiach dosahuje hrúbka pôdy až 5 metrov. V oblastiach s vyššími zrážkami, prevažuje vsakovanie nad výparom a tak spôsobuje splavovanie živín do spodných častí pôdy. V suchých oblastiach sa voda rýchlejšie vyparuje. Pri vysokom výpare sa pôda zasoľuje -> zvyšuje sa obsah minerálnych látok. Na pôdy vplýva aj nadmorská výška, poloha voči svetovým stranám a sklon terénu. V pôde sú dôležité aj organizmy. Prenikanie koreňov do trhlín, koreňových vláskov do zvetraniny, vyhrabávanie chodbičiek a dier živočíchmi vplýva na mechanický rozpad hornín. Chemickým rozkladom zvyškov organizmov vzniká humus. Zvislí rez pôdou sa nazýva pôdny profil. Tvoria ho pôdne horizonty, ktoré sa líšia hrúbkou, zrnitosťou, farbou, atď. Často do vývoja pôdy zasahuje aj človek nevhodnou činnosťou (orba, nadmierne hnojenie, chemické postreky, používaním ťažkých strojov). Vyrubovanie lesov vedie k zvýšenej erózii pôdy, úbytok humusu, zmenám hladiny podzemnej vody a vlastností pôdy.