Krčná časť chrbtice je pomerne dlhá a veľmi pohyblivá. Rebrá sú zrastené s pancierom. Svalstvo krku, končatín a chvosta je pomerne silné. Mozog má najviac vyvinuté centrá pre zrak a čuch. Bežný pohľad na korytnačky nevytvára pravdiví obraz o ich schopnosti reagovať na rozličné podnety. Iba ten, kto sa dlhšie venuje ich chovu, zistí, že sú to pomerne inteligentné zvieratá. Reagujú napríklad na zvuky, farby, na čas a miesto podávania potravy. Korytnačky dýchajú pľúcami. Dýchanie zabezpečuje pohyb krku, predných nôh a najmä rozťahovanie a zmenšovanie ústnej dutiny. Mnohé druhy vodných korytnačiek majú prídavné dýchacie orgány na prijímanie kyslíka z vody. Niektoré môžu dýchať sliznicou ústnej dutiny, iné druhy majú takzvané análne vaky, ktoré plnia vodou cez análny otvor. Keď vyberieme korytnačku z vody, vypúšťa ju z týchto otvorov a nie z močového mechúra. Keď sa sladkovodné druhy korytnačiek nepohybujú, môžu vydržať na dne vôd dlhé obdobie, dokonca tu môžu aj prezimovať (hibernovať). Zvukové prejavy niektorých korytnačiek umožňujú rozlične upravené väzy alebo blany v hrtane. Zvuky vydávajú obyčajne pri párení alebo pri dvorení, ktoré robia s jemnosťou malých tankov. Korytnačky sú studenokrvné (poikilotermé) živočíchy. V porovnaní s inými plazmi majú dobre vyvinutý krvný obeh. Vzhľadom na veľkú výkonnosť srdca, môže tep pri výkyvoch teplôt extrémne kolísať. Samce majú v kloake uložený nepárový pohlavný orgán s otvorenou semennou brázdou. Samice majú dvojité strapcovité vaječníky, v ktorých možno zreteľné vidieť už desať mesiacov pred znáškou veľmi malé vajíčka.

Vek, veľkosť, hmotnosť
Keď človek vidí korytnačku, obyčajne sa pýta na jej vek. Vďaka dlhému veku sa korytnačky dostali do rozprávok, bájok, mytológie najmä národov južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie. Korytnačka je tu symbolom prinášajúcim šťastie. Na rozdiel od väčšiny mýtov o iných zvieratách, údaje o vysokom veku korytnačiek nie sú celkom bez podkladov, hoci niekedy sú nejasné a čiastočne skreslené. Korytnačky sa priemerne dožívajú okolo päťdesiat rokov. Existujú doklady o tom, že jednotlivé exempláre dosiahli vek osemdesiat až dvesto rokov. Takéhoto vysokého veky sa dožívajú prevažne v zajatí, zriedkavejšie vo voľnej prírode.