Civilizačné choroby

Zdravotný štýl obyvateľstva sa v poslednom 10-ročí zhoršil, vzhľadom na možnosti, ktoré nám ponúka čoraz vyspelejšia civilizácia. Naše životné prostredie je ovplyvňované a v nemalej miere aj poškodzované produktami ľudskej činnosti, ako napríklad: rôzne technologické procesy, výroba, životný štýl. Všetko vplýva na geografické a mikroklimatické podmienky okolo nás (pôda, voda, vzduch …) a v konečnom dôsledku na ľudí.
Príčiny civ. chorôb
· degradované životné prostredie
· nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva (nesprávna štruktúra potravín, fajčenie, vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim a iné)
· nízka zdravotná uvedomelosť obyvateľstva (uplatňovanie zásad správnej životosprávy v bežnom živote, slabý osobný záujem každého občana na ochrane svojho zdravia, ale i na ochrane svojho životného prostredia)
· špecificky sa odráža vplyv životného prostredia a sociálnej sféry na zdravotnom stave detí (vysoká kolektivizácia života detí, jasle, MŠ, družiny a pod.)
· vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v pracovnom riziku

1.Nádorové ochorenia (Rakovina)
2.Aids
3.Narkománia
4.Fajčenie
5.Alkoholizmus


Rakovina a zhubné nádory

Prognózy do najbližšej budúcnosti v otázkach možných ochorení na zhubné nádory alarmujú: už o 2–3 roky vraj bude onkologicky chorý každý tretí (!) človek na Slovensku! Dnes je to „iba“ každý štvrtý. Samozrejme v priemere. Aj keď súčasná medicína dokáže mnohé typy nádorov úspešne zvládnuť, alebo aspoň predĺžiť čas prežitia, predsa len Damoklov meč rakoviny visí nad každým z nás. Táto vážna choroba si už nevyberá a ohrození ňou sú nielen starší občania, ale aj celkom malé deti hneď po narodení. Novotvary mozgu, leukémie, zhubné nádory obličiek sú u detí najčastejšie. Zdravotníctvo už pomaly nie je vstave hradiť náklady za vysoko náročné operačné zákroky v boji proti novotvarom. Zúfalé prosby o pomoc rodičov nešťastných dvoj–trojročných detí o finančnú pomoc pri záchrane života hovoria samy za seba. Žiaľ, sponzorstvo v našich terajších podmienkach ekonomiky nemôže vyriešiť pomoc tisíckam nešťastníkov postihnutých zhubnou chorobou.
Proti rakovine je potrebné vyhlásiť totálnu vojnu. samozrejme, lepšie sú na tom bohatšie krajiny, no životospráva aj tu robí veľa v prevencii choroby. Je skutočne otrasné, koľko mladých ľudí, žijúcich ako koly v plote, sa oddáva nielen drogám, ale najmä cigaretám a alkoholu! Stále nižšie vekové skupiny trpia chronickým tabakizmom.

Pritom je fakt, že 95 % nádorov priedušiek, pľúc a tráviaceho traktu spôsobujú cigarety, fajky a cigary. Mladým je to ale zbytočné prizvukovať. Frajerina, žiaľ, víťazí aj v tejto dôležitej oblasti myslenia. „Ako by som asi vyzeral pred ostatnými?“ – myslí si mladý človek. Zaráža, že fajčí čoraz viac dievčat, pre ktoré je nikotín zvlášť rizikovým faktorom. Preto systematické prednášky onologickej výchovy, zatiaľ ako nepovinného predmetu sú mimoriadne dôležité pre každého. Koľko ľudí, najmä mldých, podceňuje prvé príznaky rakoviny – krvácanie, neurčité bolesti, nechuť do jedla, chudnutie? „Veď to prejde aj samo, načo ísť k lekárovi?“ – je najčastejšia odpoveď.
U mužov dnes jednoznačne prevláda rakovina pľúc a prostaty. Na hodinách onkologickej výchovy sa mladí oboznámia s latentným nebezpečenstvom zákernej choroby, proti ktorej nie je imúnny robotník ani prezident, ani kráľ! Zatiaľ sa presne síce nevie, čo chorobu spôsobuje, hovorí sa o genetických dispozíciách, rovnako ako o vírusovej teórii či kontaminovaných potravinách, vode, vzduchu. Žijeme vo veľmi chorej dobe nielen v politickom a ekonomickom zmysle slova, ale aj v priestore, kde základné komodity zabezpečujúce ľudskú existenciu – vzduch, potraviny a voda – nie sú tým zdravým zdrojom sily a rozvoja tela, ako
boli kedysi. Boj proti onkologickým chorobám teda znamená boj o vlastnú existenciu. Morové a cholerové rany v stredoveku vystriedali rakovina, AIDS a iné tzv. civilizačné neduhy. Len človek dokonale oboznámený s nevyhnutnosťou správnej životosprávy, so
stravovaním,založeným na enzymatickej strave zloženej zo surovej zeleniny a ovocia, ktoré svojou vitamínovou konzistenciou pomáhajú zvyšovať odolnosť tela, môže čosi pre seba a najbližších aj skutočne urobiť. Verme, že onkologická výchovanám pomôže zmierniť tlaky, ktoré rakovina vytvára na každého z nás v čoraz väčšej miere.

Aids

Je vírusová infekcia prenášaná priamym kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami- napríklad krvou, spermiami, pošvovým sekrétom, a meterským mliekom. Najčastejšou cestou prenosu je pohlavný styk, nasledujú kontaminované injekčné striekačky a v niektorých krajinách aj krvné transfúzie. V Afrike a Ázii, kde sa ochorenie šíri predovšetkým heterosexuálnym stykom, je infekcia o niečo častejšia u žien ako u mužov. V Slovenskej republike bolo v roku 2001 evidovaných 148 HIV pozitívnych, z toho 50 cudzincov, medzi ktorými prevládajú ľudia z východnej Európy nakazený pri užívaní drog. Najväčší počet prípadov sa vyskytuje medzi mladými ľuďmi od 20 do 29 rokov.

Zatiaľ čo spočiatku infekcia postihovala predovšetkým homosexuálnych mužov, v súčasnosti predstavuje heterosexuálny prenos asi tretinu prípadov, pričom ženy tvoria asi pätinu nakazených. Infekcia sa u nás prenáša asi v 82 percentách sexuálne, medzi narkomanmi je infikovaných minimum prípadov.
V USA bolo od roku 1981 evidovaných viac ako 700 000 nových prípadov, z toho asi 85 percent mužov. 25 percent prípadov tvoria narkomani, ktorí používajú spoločnú injekčnú ihlu, z nich je 75 percent mužov. Rastie počet nakazených žien. Ženy sú dva razy vnímavejšie na prenos vírusu heterosexuálnym stykom ako muži. U detí, ktoré sa narodia matkám s HIV, je 35 percentná pravdepodobnosť nakazenia týmto ochorením. Prevencia proti Aids- Najdôležitejším preventívnym opatrením je dodržiavať pravidlá bezpečného sexu. Pokiaľ nemáte monogamný vzťah s človekom, o ktorom viete, že nemá aids, vždy používajte ochranné prezervatívy so spermicídnou penou alebo gélom (gél čiastočne zosilňuje ochranu proti HIV a ďalším pohlavne prenosným chorobám). Na zvlhčenie prezervatívov používajte iba lubrikanty založené na vodnej báze, prípravky na báze ropných produktov ako sú minerálne oleje, niektoré prípravky na kožu a jedlé oleje, môžu latex poškodiť. Je nevyhnutné zneškodniť všetky použité injekčné ihly alebo ich pred ďalším požitím sterilizovať. Pokiaľ v zamestnaní prichádzate do kontaktu s krvnou alebo inými telesnými tekutinami, vždy používajte gumové rukavice a chráňte sa pred poranením nástrojmi alebo iným kontaktom, ktorý by mohol znamenať riziko prenosu HIV. Žena ktorá si nie je istá, či je nakazená HIV, by si mala dať urobiť testy skôr ako otehotnie, lieky proti HIV podávané počas tehotenstva, ako aj pôrod vykonávaný cisárskym rezom znižujú nebezpečenstvo infekcie. HIV pozitívne ženy by nemali dojčiť, pretože vírus sa môže preniesť na dieťa materským mliekom. Narkománia, Alkoholizmus a Fajčenie

Od svojho vzniku musel človek vyvíjať úsilie na získanie prostriedkov, aby zachoval svoju vlastnú existenciu, zabezpečil svoju rodinu a potomstvo. Život človeka sprevádzajú mnohé, neraz katastroficky vyhrotené udalosti: raz osobné tragédie alebo prírodné katastrofy. Do tohto výpočtu treba zahrnúť aj spoločenské katastrofy, ktoré doľahnú na ľudí oveľa nástojčivejšie ako prírodné úkazy či osobné nešťastia. Sú to napríklad vojny, nezamestnanosť a rôzne iné. Pri pracovnej činnosti a pri prenikaní do zákonitostí prírody objavili ľudia rastliny, ktorých požitie podporovalo a uvoľňovalo fantáziu a pomáhalo im ľahko a rýchle uviesť sa do stavu blaženosti. Látky z týchto rastlín umožňovali aspoň prechodne sa oslobodiť od pút nelákavej spoločnosti.

Lenže za tieto dočasné a krátke chvíľky blaženosti sa muselo draho platiť. Človek si vypestoval návyk na tieto omamné látky. Návyky sa bohužiaľ veľmi pevné a ťažko sa rušia, lebo spôsobujú nanajvýš príjemné stavy s prechodným uvoľnením starostí a dočasným zabudnutím na ne. V každom svetadiele našej zemegule majú problémy s drogami. Podľa novinových správ vzniká dojem, že sa pokúšajú riešiť ich hlavne policajnými zásahmi a právnymi postihmi. To je však len jedna stránka veci, nápadná z novinárskeho hľadiska. Tu však nejde len o výrobu a distribúciu omamných látok. Všetko by sa nakoniec dalo regulovať účinnými opatreniami, keby dopyt po týchto látkach nebol stále naliehavejší. Jednou z najstarších drog sú produkty indickej konopy, ktorá podľa tradície vyrástla vraj z vlasov boha Višnu. Táto droga je známa vyše päť tisícročí, o čom nachádzame dôkazy v mnohých historických dokumentoch. Antickí Gréci poznali prívržencov tejto drogy podľa toho, že sa správali príliš hlučne. Konopu nazývali ,,prameňom šťastia“ a ,,budičom smiechu.“ Indická konopa má samčie a samičie kvety, ktoré rastú na rozličných rastlinách. Živicový výpotok samičej rastliny sa hromadí a vrcholok dáva tieto produkty: Bhang - zmes na fajčenie získaná z odrezaných vrcholkov nekultivovaných rastlín. Obsah živice je obyčajne nízky. Časti rastliny sa usušia a potom sa fajčia. V Alžírsku a Maroku ju nazývajú kif, v Turecku habak. Marijuana - mexicko-španielsky názov zmesi bhang. Konopa asi v 16. storočí dostala do Brazílie a odtiaľ ďalej na sever Ameriky. V Amerike je známa pod názvom marihuana. Ganja - obdoba bhangu. Získava sa však zo špeciálne pestovaných samičích rastlín Cannabis sativa. Vrcholky sa odrezávajú a používajú sa na výrobu zmesi na fajčenie. Pridávajú sa však aj do nápojov, cukroviniek a pečiva. Miešajú sa z maslom, varia sa v mlieku, prípadne sa pripravujú v podobe rozličných zmesí. charas - neriedená živica z vrcholkov najjemnejších samičích rastlín obvykle pestovaných na ganju. Je známa skôr ako hašiš. Získava sa rozmanitými spôsobmi - extrahuje sa alkoholom a vyrába sa z nej hašišová pálenka, prípadne sa zo získanej živice robia guľôčky, doštičky a podobne. Inou kultúrnou rastlinou, ktorá sa preslávila v histórii drog, je mak. Podľa starogréckej báje ho ľudstvu dala bohyňa úrody Demeter. Mak obsahuje predovšetkým ópium, čo je vlastne zaschnutá šťava z nezrelých makovíc. Vcelku je známy asi 4000 rokov. V Oriente sa ópium zväčša fajčí, ale sú však aj opiofágovia, ktorí túto drogu jedia.

V ľudovej medicíne bolo napríklad rozšírené používanie odvaru z prázdnych makovíc i s časťou lodyhy pri nespavosti detí.Až oveľa neskôr sa zrodil morfinizmus. Ópium obsahovalo celý rad alkaloidov, ktoré sa podarilo izolovať. Medzi ne patrí predovšetkým morfín, ktorý na začiatku 19. storočia izoloval istý lekárnik. Prášok extrahovaný z ópia nazval podľa gréckeho boha spánku morfín (morfium). Na jednej strane to síce znamenalo objav významného lieku odstraňujúceho neznesiteľné bolesti, lenže na druhej strane sa už vtedy dokázala silná jedovatosť tejto látky a nebezpečenstvo návyku. Keď sa toto zistilo, začala sa hľadať podobná látka, ktorá by mala približne rovnaké terapeutické účinky, len bez nebezpečenstva návyku. Roku 1875 objavili heroín (diacetylmorfín) a roku 1898 ho zaviedli do praxe ako náhradu za kodeín a morfín. Heroín mal znamenité analgetické účinky, potláčal kašeľ, po jeho nasadení vymizli abstinenčné príznaky morfinistov. Onedlho sa však dokázala jeho vysoká jedovatosť a miznutie abstinenčných príznakov u morfinistov nespôsobovalo nič iné, ako jeho vysoká návykovosť. Preto sa heroín už roku 1925 dostal pod ópiový zákon. Roku 1903 syntetizoval chemik Emil Fischer látku veronal, ktorú potom klinicky vyskúšal internista Mering. Tým sa otvorila éra barbiturátov, v ktorej sa syntetizovali celé desiatky derivátov kyseliny barbiturovej. Aj v tomto prípade sa však história opakovala. Objavili účinný liek, ktorý odstraňoval utrpenie nespavosti, významne pomáhal pri liečení epilepsie, no po jeho užívaní sa vytváral návyk. Najviac výstrah upozorňujúcich na návyk na barbituráty sa vynorilo v 30. rokoch. Zázračná rastlina koka zaujala Európanov až roku 1531. Až v 19. storočí sa správy o kokových listoch a ich účinkoch stávali konkrétnejšie. Roku 1860 bol objavený účinný alkaloid kokaín. Kokaín sa nachádza v listoch juhoamerickej rastliny Erythroxylon coca v množstve asi pol percenta. Z Južnej Ameriky sa rastlina dostala aj do ostatných častí sveta, najmä do rovníkových oblastí. Inkovia pokladali túto rastlinu za božskú, preto sa mohla užívať len pri náboženských obradoch. Až neskôr sa dostali do každodenného používania. Kokové listy sa zvyčajne žujú a množstvo použitých listov závisí od toho, aký účinok chce kokainista dosiahnuť. Heroín - polosyntetická látka diacetylmorfín. Patrí medzi opiáty, ktoré sa pôvodne vyrábali z maku. Čistý heroín je biely, na čiernom trhu sa však vďaka rôznym prímesiam predáva vo forme hnedého prášku. Heroín sa najčastejšie fajčí, inhaluje alebo injekčne pichá do žily. Na čiernom trhu stojí gram od 1000 - 1500 Sk. Poulične sa nazýva aj štof, herák, háčko.

Po užití heroínu nastáva pocit pohody, bezstarostnosti, nastáva pokojný stav podobný sneniu. Pri vnútrožilovom pichnutí sa dostavuje 10- 30minútový ,,flash“ - návaly obrovského šťastia, radosti a pocit absolútneho uvoľnenia. Neskôr nervozita, podráždenosť až agresivita, pocit úzkosti, abstinenčné stavy. Najväčším rizikom je predávkovanie, pri ktorom nastáva smrť udusením. K úmrtiu môže dojsť aj po prvej dávke- zvyčajne nie je známe, aké percento heroínu a aké prímesi látka obsahuje. Aj reakcia organizmu na dávku je individuálna. Heroín je vysoko návyková látka, závislosť môže vzniknúť už po niekoľkých dávkach. Tak ako u všetkých drog podávaných injekčne, hrozí riziko prenosu infekčných chorôb hlavne hepatitíd a HIV/AIDS a pri používaní nesterilných ihiel a striekačiek môže dojsť k infekcii krvi a zápalu srdcového tkaniva a žíl. Závislosť sa prejaví chudnutím, triaškou, nespavosťou, nechuťou do jedla, stratou záujmu o sex, podráždenosťou, náladovosťou a vôbec celkovou zmenou osobnosti. U závislých, ktorí si heroín pichajú, sa často objavujú zhnisané rany po vpichoch a vyrážky. Abstinenčné príznaky sú u každého trochu iné; nástojčivá chuť na dávku, nepokoj, nervozita, nespavosť, stavy úzkosti, triaška, nadmerné potenie studeným potom, kašeľ, výtok hlienov z nosa, kŕče, bolesti hlavy, kostí, kĺbov a svalov, zvracanie. Abstinenčné ťažkosti narastajú a svoj vrchol dosahujú asi po dvoch až troch dňoch, potom sa zmierňujú a na prijateľnú úroveň sa dostanú približne po piatom dni. Psychické nutkanie dať si dávku ustupuje približne po roku, niekedy to trvá aj dlhšie. Pervitín - syntetická droga metamfetamín, vyrába sa z efedrínu. Predáva sa vo forme bieleho, žltkavého alebo ružovkastého prášku, ktorý sa najčastejšie aplikuje šnupaním alebo sa po rozpustení vo vode injekčne pichá do žily. Na čiernom trhu stojí množstvo pervitínu, ktoré sa zmestí po čiaru v 2 ml striekačke, 200 - 250 Sk. Pouličný názov pre túto drogu je piko, perník, péčko alebo speed. Po jeho požití vznikajú pocity blaha, fyzickej a psychickej výkonnosti, optimizmu, zvýšená sexuálna žiadostivosť, zhovorčivosť, nadmerná aktivita, nechuť do jedla. Pri vyšších dávkach halucinácie, strata orientácie. Neskôr nespavosť, depresie, podráždenosť a nervozita. Pervitín zvyšuje krvný tlak, preto pri väčších dávkach hrozí riziko zlyhania srdca a poškodenia mozgu v dôsledku drobných krvácaní. Nebezpečná je tiež možnosť dehydratácie organizmu. Pri vnútrožilovom podávaní sa k ostatným rizikám pridáva možnosť nákazy hepatitídou a HIV / AIDS.

Dlhodobé užívanie sa prejaví stratou telesnej váhy, kazivosťou zubov a vznikom amfetamínových psychóz - pocitov neustáleho ohrozenia spojených s halucináciami. Postihnutý má pocit, že je neustále prenasledovaný, počuje hlasy, všade vidí kamery a odpočúvacie zariadenia, v okoloidúcich či známych vidí tajných agentov, ktorí ho majú zlikvidovať a podobne. Stáva sa podozrievavý, reaguje iracionálne, čo môže viesť až k samovražde či v dôsledku ,,sebaobrany“ k násilným trestným činom. Abstinenčné príznaky fyzické sú zanedbateľné, psychické trvajú aj mesiace po skončení pravidelného užívania a prejavujú sa depresiami, smútkom a celkovým psychickým vyčerpaním. Nápoj z kávy je spolu s čajom najznámejším a najobľúbenejším nápojom nielen pre svoju chuť, ale predovšetkým pre vzpružujúci účinok. Káva je vhodným prostriedkom proti únave a vyčerpanosti. Droga, ktorá je známa už v čínskej histórii a cenená pre schopnosť odstrániť únavu, nie je zasa nič iné ako čaj. Účinnou látkou v oboch spomínaných nápojoch je kofeín. Objavili ho roku 1882 a nachádza sa v mnohých rastlinách, ktoré sa odjakživa využívali na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Vyskytuje sa však najmä v semenách kávovníka ( asi 1 percento) a v listoch čajovníka (asi 3 percentá). Pitie čaju je veľmi rozšírené. V podstate ide o najužívanejšiu svetovú drogu - spolu s nikotínom, kávou a alkoholom. Zneužívanie čistého kofeínu je zriedkavé, látka sa používa skôr ako súčasť liečebných zmesí. Rozšírenou a známou rastlinou je aj tabak, s ktorým sa Európania zoznámili až roku 1492. Podľa pôvodu ide o rastlinu amerického kontinentu, ktorého obyvatelia už celé tisícročia fajčili tabakové listy. A nielen fajčili, ale aj žuvali, šnupali a kombinovali s inými látkami. O rozšírenie tabaku v Európe sa postaral Francúz Jean Nicot, ktorý ho aj sám pestoval. Jeho meno je dodnes zvečnené v pomenovaní alkaloidu, ktorý sa nachádza v tabaku. Túto látku - nikotín - objavili roku 1828. Tabak obsahuje množstvo alkaloidov, z ktorých najzávažnejší je nikotín. Jeho obsah v tabaku kolíše podľa druhu a akosti a pohybuje sa v rozmedzí 0,5 - 8 percent. Nikotín v tabakových listoch sa viaže na organické kyseliny a pri fajčení sa teplom uvoľňuje. Časť sa spáli, ale väčšina prechádza do tabakového dymu, ktorý fajčiar vdychuje. Uvádza sa, že do dymu jednej cigarety prejde asi 5 - 10 mg nikotínu.Keď sa hovorí o náruživom fajčiarstve, myslí sa tým fajčenie tabaku. Fajčenie drog patrí do inej oblasti spoločenských javov, hoci medzi nimi nie je priveľký rozdiel. Vhodnejšie by bolo hovoriť asi o tabakizme. Pri fajčení tabaku sa vytvára závislosť predovšetkým od nikotínu.

Preto by sa aj táto forma návyku mala zaradiť do skupiny drogových závislostí. Prejavuje sa tu však veľmi veľa odlišností. Význam tabakizmu je aj v tom, že fajčiar neškodí len sebe, ale aj svojmu okoliu - pobyt v zafajčenej miestnosti poškodzuje rovnako zdravie fajčiara ako nefajčiara. V podstate je však nefajčiar postihnutý oveľa viac, pretože organizmus fajčiara sa už do istej miery adaptoval. Pôsobením nikotínu môže vzniknúť akútna otrava. Prejavuje sa zblednutím, bolesťami hlavy, závratom, studeným potom, nutkaním na vracanie, aj vracaním. Môže však vzniknúť aj chronická otrava. Vyvoláva ju dlhotrvajúce a ťažké fajčenie. Poškodzuje pritom nielen telo, ale aj ľudskú psychiku. Škody na organizme spôsobuje nikotín a s ním aj ostatné látky, ktoré sú obsiahnuté v tabakovom dyme, pričom najväčšie ohrozenie smeruje k dýchacím cestám. Pretože v tabakovom dyme sa vyskytujú aj rakovinotvorné látky, vzniká nebezpečenstvo rakoviny dýchacích ciest. Fajčenie podmieňuje celý rad psychologických a spoločenských faktorov. Rozhodujúce sú motivácie zo spoločenského hľadiska : osobný príklad, spoločenský spôsob ponúkania cigariet, cigareta ako výraz životnej úrovne a životného štýlu. Motivácia pôsobí viac na citovú zložku než na rozumovú. Preto práve z citovej stránky musí vychádzať celá argumentácia za obmedzenie fajčenia. Veľa fajčiarov vie samo zanechať fajčenie, takže pomôcť treba len niektorým z nich. Záleží zväčša na tom, aký silný návyk sa u nich vytvoril. Po dlhšom užívaní tabaku vzniká jednak psychická a jednak fyzická závislosť. Psychická závislosť núti fajčiara, aby fajčil aj naďalej. Bez cigarety mu stále niečo chýba, je nervózny a nepokojný. Vznik somatickej závislosti sa výrazne prejaví až po rozchode s fajčením - vytvoria sa abstinenčné príznaky, prípadne celý abstinenčný syndróm. Abstinenčný syndróm, vznikajúci po prerušení fajčenia, máva rozličnú intenzitu : prejavuje sa bolesťami hlavy, nesústredenosťou, nechuťou do jedenia, nezáujmom, znížením aktivity. Zriedkavo sa vyskytnú aj ťažšie poruchy psychotického rázu - poruchy vedomia, halucinácie, pocity až bludy stihomamu. Pri liečení nikotinizmu sa odporúčali výplachy úst vodou a niekoľkými kvapkami 1% argentnitrátu, prípadne injekcie gáfru. Pri oboch metódach sa prejaví odpudzujúca chuť tabakového dymu.

Rozšírená je aj liečba lobelínom; ide v podstate o vytlačenie jednej závislosti druhou, pretože lobelín vplýva na centrálnu nervovú sústavu podobne ako nikotín ( ročný priemer spotreby cigariet na jedného obyvateľa sa u nás pohybuje okolo 2000 kusov).Človek, ktorý si zaumienil získať drogu, pretože od nej závisí, býva veľmi vynaliezavý v spôsoboch jej získavania. Najjednoduchší spôsob, ako si zadovážiť drogu , je kúpiť si ju v lekárni alebo v obchode, ak je voľne prístupná. Táto cesta je najbežnejšia pri získavaní prchavých látok na zneužívanie. Zväčša ide o rozličné čistiace prostriedky, rozpúšťadlá alebo lepidlá, ktoré možno bez problémov kúpiť v hociktorom špecializovanom obchode. Tu je kontrola veľmi ťažká. V niektorých prípadoch sa však rieši tým, že sa obmedzuje predaj vo väčšom množstve, prípadne sa výroba takéhoto prípravku úplne zastaví. Iné zneužívané látky si toxikomani kupujú v lekárňach. Ide predovšetkým o analgetiká a niektoré antiastmatiká. Kým sa prv predávalo veľké množstvo liekov, v súčasnosti sa sortiment voľného predaja stále zužuje. Ďalším spôsobom získavania liekov nie je ich nadobudnutie na trhu , ale priamo z výroby. Lieky sa pašujú najdômyselnejšími cestičkami, zvyčajne prostredníctvom organizovaných gangov, ktoré potom zaisťujú ďalšiu distribúciu. Nie sú zriedkavé ani prípady, keď sa návykové látky vyrábajú po domácky, zväčša primitívnymi postupmi, napríklad z odvarov z nedozretých makovíc, inokedy zasa zložitejším postupom, ako je to pri výrobe LSD. Pre pašovanie drog sa vymýšľajú rôzne úkryty. Napríklad také dvojité dna kufrov poznajú azda všetci colníci. Preto sa drogy prenášajú cez hranice v pudrenkách, parfumových flakónoch, v škatuľkách od liekov, v injekčných striekačkách, ktoré nesú názov niektorého lieku. Pašerák je obyčajne vystrojený lekárskymi potvrdeniami , že takýto liek naozaj užíva. Také LSD sa napríklad pašovalo v listoch nasiaknuté v pijavých papieroch. Toxikomanovi potom len stačilo odstrihnúť kúsok papieru, namočiť ho vo vode a droga bola pripravená. Liečba drogovej závislosti

Neexistuje a nikdy nebude existovať jediný liečebný postup, pomocou ktorého by sa mohli liečiť všetky druhy drogových závislostí. Liečebné postupy sa líšia podľa druhu zneužívanej drogy. Inak sa lieči drogová závislosť, inak návyk na barbiturany a inak alkoholizmus. Pri liečbe návykov však predsa platia niektoré zásady. Liečba sa robí v uzavretých miestnostiach, pretože sa zistilo, že ambulantná liečba je málo účinná. Ďalšou zásadou je úplné odňatie drogy, čo sa robieva podľa druhu zneužívanej drogy buď náhle alebo postupne. Nato nasleduje kontrolovaná abstinencia, ktorá musí trvať dostatočne dlho. Tento čas je rozlične dlhý a závisí nielen od zneužívanej drogy, ale aj od iných osobnostných a sociálnych činiteľov.

Poslednou fázou je znovuzapojenie abstinujúceho jednotlivca do spoločnosti. Tento vývoj sa potom sleduje ambulantne. Je to zdĺhavý a zložitý proces.