Biodiverzita, t.j. biologická rozmanitosť, pestrosť odrôd poľnohospodárskych plodín. Biodiverzita, biologická rozmanitosť, pestrosť života okolo nás má tri roviny:
Prvou je biodiverzita celých ekosystémov, ktorá je výsledkom prírodnej evolúcie a umožňuje uchovanie života na našej planéte.
Druhou je druhová pestrosť jednotlivých spoločenstiev či ekosystémov, vyjadrená celou sieťou jemných no veľmi dôležitých vzťahov medzi botanickými a zoologickými zložkami, i navzájom medzi živými a neživými prírodnými zložkami. Každé narušenie niektorej väzby má za následok ohrozenie fungovania celého systému. Druhová špecifickosť je výsledkom dlhodobej evolúcie druhov v spoločných životných podmienkach.
Treťou úrovňou je vnútrodruhová úroveň, daná množstvom odchýliek tvarov, farieb či vôní, ktoré vytvárajú úžasnú pestrosť života. Táto úroveň biodiverzity je tiež výsledkom prírodnej evolúcie.
V 6.– 8. tisícročí pred Kristom, vstúpil do procesu pretárania biodiverzity človek. Začal aktívne ovplyvňovať biodiverzitu jednotlivých rastlinných druhov pozitívnym výberom ,kultiváciou a neskôr krížením, ktorým prispel k rozšíreniu biodiverzity týchto druhov.
Čoraz vyššími nárokmi na úrodnosť, na jej kvantitu i kvalitu, odolnosť proti škodcom a chorobám spôsobil veľké zúženie biodiverzity odrôd poľnohospodárskych plodín kultiváciou veľmi malého počtu odrôd.
Veľmi rýchlo sa začali ozývať varovné hlasy upozorňujúce na potrebu uchovania starých krajových i šľachtených odrôd. Tieto sú v danej oblasti najlepšie adaptované a preto tak nepodliehajú rôznym epidémiám. V ďalšej z možností ako zachovať biodiverzitu týchto plodín zohrávajú úlohu špecializované múzeá, ktoré v spolupráci s ústavmi a univerzitami, môžu prispievať k riešeniu otázok propagácie uchovávania biodiverzity agrogenofondu v našej spoločnosti.
Za najzávažnejšie ohrozenie biodiverzity sa dnes považujú invázne cudzokrajné druhy. Spôsobujú ekonomické straty v dôsledku znižovania úrod a v súvislosti s nákladmi, ktoré si vyžadujú opatrenia proti nim.