S veľmi koncentrovanou kyselinou sa železo, cín, chróm pasivujú: nerozpúšťajú sa potom už ani v zriedenej kyseline; preto sa kyselina dusičná môže prepravovať v železných nádobách. Pri reakcii zriedenej kyseliny dusičnej s kovmi odčerpávajú oxóniové ( vodíkové ) ióny kyseliny valenčné elektróny kovu a vzniká atómový vodík. Ten sa oxiduje na vodu a z reakčnej zmesi uniká kysličník dusnatý, preto sa neuvoľňuje plynný vodík.

Pri reakcii koncentrovanej kyseliny dusičnej s kovom sa oxiduje kov najprv na kysličník a kyselina sa rozkladá na vodu a vzniká oxid dusičitý. Oxid kovu reaguje s ďalšou kyselinou dusičnou: prebieha neutralizácia kyseliny, vzniká voda a dusičnan kovu. Zmes koncentrovanej kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej v pomere 1 : 3 je lúčavka kráľovská, ktorá reaguje so zlatom na rozpustnú soľ.
Pri reakciách v organickej chémii sa používa zmes koncentrovanej kyseliny dusičnej a kyseliny sírovej, zvyčajne v pomere 1 : 2 a nazýva sa nitračná zmes ( na prípravu nitrozlúčenín).

Kyselina dusičná sa vyrába dvoma spôsobmi:
1. Dusík sa zlučuje s vodíkom na amoniak, tento sa spaľuje na oxid dusnatý, ktorý sa pri obyčajnej teplote na vzduchu okysličuje na oxid dusičitý. Oxid dusičitý dáva s vodou kyselinu dusičnú.
(N2 + 3 H2) → NH3 →NO → NO2 → HNO3
2. Spaľovaním vzduchu v elektrickom oblúku sa zlučuje dusík s kyslíkom na oxid dusnatý NO (výroba NO priamou syntézou). Ďalší postup je ako pri 1. spôsobe.
vzduch → NO → NO2 → HNO3
Soli kyseliny dusičnej sú dusičnany. Sú dobre rozpustné vo vode a mnohé z nich sú významné priemyselné hnojivá, známe pod menom liadky:
Čílsky liadok (dusičnan sodný NaNO3),
Draselný liadok (dusičnan draselný KNO3),
Amónny liadok (dusičnan amónny NH4NO3).

Všetky tieto látky sú biele, sú silné okysličovadlá. Dusičnan draselný(ľudovo nazývaný aj SANITRA) na vzduchu nevlhne, preto sa v zmesi s dreveným uhlím a sírou používal ako čierny pušný prach.