Hodnota radiačnej emisie klesne na polovicu. Doba rozpadu sa mení v širšom rozmedzí, napr.: urán-238 má polčas rozpadu 4,5 miliardy rokov, zatiaľ čo rádium-221 iba 30 sekúnd.

Štepenie jadra: delenie jadra uskutočňované bombardovaním neutrónmi. Pri štiepení jadra sa tvoria (uvoľňujú) nové neutróny a jadrá iných prvkov, pričom sa uvoľňuje obrovská energia. Uvoľnené neutróny spôsobujú štiepenie ďaľších atómov, ktorých rozpadom vznikajú opäť nové neutróny – ide o reťazovú reakciu. Prvok schopný štiepenia nazývame štiepiteľný. Riadené jadrové štiepenie je využívané v jadrových elektrárňach. Nekontrolované štiepenie aké prebieha napr.: v atómových bombách, je mimoriadne explozívne.

23592U + 10n  9038Sr + 14354Xe + 310n

Jadrová fúzia (splynutie): spojením dvoch jadier sa vytvorí jedno väčšie jadro. Toto je uskutočniteľné iba pri extrémne vysokých teplotách, pričom sa uvoľní obrovská energia – vodíková bomba.

Rádioaktívne stopovanie: metóda spočíva v sledovaní pohybu rádioaktívneho izotopu vneseného do látky. Použitý rádioizotop sa obvykle nazýva stopovací izotop a podstatou metódy je vlastne označkovanie.

Rádioaktívne určovanie veku (uhlíkové určovanie veku): metóda využívajúca meranie žiarenia, spôsobeného izotopom C-14, na určovanie doby, ktorá uplynula od uhynutia živých organizmov. Všetko živé obsahuje malé množstvo izotopu C-14, ktoré po smrti postupne klesá.

Rádiológia: využívanie rádioaktivity, špeciálne so zreteľom na medicínu (rádioterapia). Rakovinové bunky sú vnímavejšie na žiarenie ako zdravé, takže rakovinu možno riešiť malými dávkami.