Rádioaktivita

Ionizujúce žiarenie
Ionizujúce žiarenie je neoddeliteľnou realitou nášho života .Bez toho , aby sme si to uvedomovali , sme každodenne vystavení jeho účinkom. Odkiaľ sa berie tento náš každodenný sprievodca ? Mnohé z chemických prvkov majú svojich dvojníkov – izotopy ,
Ktoré sa líšia v štruktúre jadra atómov .Štruktúra niektorých jadier atómov nie je stabilná .
Tieto jadrá sa snažia dostať do stabilného stavu. Tento jav nazývame spontánna rádioaktív -
na premena. Energia uvoľnená pri spontánnej premene je taká veľká , že dokáže elektricky
neutrálne molekuly (napr. molekula vody ) rozštiepiť na kladné a záporné ióny (tzv. radiká -
ly ). Tento jav bol nazvaný ionizáciou .




Ako meriame ionizujúce žiarenie ?

Hmotnosť rádioaktívnych izotopov je taká nízka , že ich nemôžeme vážiť. Aby bolo možné ur -
čiť ich počet , bolo potrebné vymyslieť jednotky. Boli to jednotky :
- jedna rádioaktívna premena za sekundu. Bola nazvaná Becquerel ( Bq ) .
- látka , ktorá vyjadruje množstvo energie na jednotku hmotnosti , teda J/kg .Táto látka bo -
la nazvaná Gray ( Gy ). Bolo potrebné vymyslieť korekciu pre popis účinkov 1 Gray na or -
ganizmus. Nová jednotka bola nazvaná Sievert ( Sv ). Ako sme ožarovaní

Je viacero foriem ožiarenia osôb .

Napríklad :
- ožiarenie jednotlivých orgánov alebo organizmu zo zdrojov žiarenia , ktoré sa nachádzajú mimo nich ( vonkajšie ožiarenie ) .
- ožiarenie jednotlivých orgánov zo zdrojov žiarenia , ktoré sa nachádzajú v tele
( vnútorné ožiarenie ). Príčinou vnútorného ožiarenia je vdychovanie rádio -
aktívnych látok alebo ich príjem potravou .



Ionizujúce žiarenie a zdravie

Poškodenie zdravia pri ožiarení môžeme rozdeliť na dve rozdielne formy :

- akútne formy poškodenia : prejavia sa vo veľmi krátkej dobe po ožiarení nad
tzv. prahovú dávku. Prahové dávky sa pre jednotlivé orgány značne líšia ( 20 Sv
pre kožu ,7 Sv pre pľúca , 1Sv pre kostnú dreň ). - neskoré formy poškodenia : hlavne nádorové ochorenia a genetické poruchy .

Zdroje:

Obecná a anorganická chémia -