Vodík bol objavený z vody, anglickým fyzikom Henrichom Cawendischom v roku 1766. Voda je najrozšírenejšia a najdôležitejšia zlúčenina vodíka. Latinský názov hydrogenium pochádza z gréckych slov hydór = voda a gennaó = tvorím.
Jeho atóm má zo všetkých atómov prvkov najjednoduchšiu štruktúru. V jadre obsahuje len jeden protón a jeho elektrónový obal vytvára jediný elektrón. Je prvým prvkom periodickej sústavy umiestnený v hlavnej skupine a v prvej perióde, aj keď sa viacerými vlastnosťami odlišuje od prvkov prvej hlavnej skupiny. Podľa počtu neutrónov v jadre rozoznávame tri izotopy vodíka: 1. prótium /ľahký vodík/, 2. deutérium /ťažký vodík/ 3. trícium /má v jadre dva neutróny a je zriedkavé a rádioaktívne/.
Snahou každej častice, teda aj atómu vodíka, je prejsť do stabilnejšieho stavu, t.j. do stavu s minimálnou energiou. Elektrónová konfigurácia vodíka je 1s1 čiže je nestabilnejšia ako 1s2, a preto sa vodík pri chemických reakciách snaží získať elektrónovú konfiguráciu 1s2. Stabilita molekuly vodíku zpôsobuje jeho pomerne malú reaktívnosť. Elektrónová konfigurácia atómu vodíka je nestabilná, a preto vytvára vodík celú radu zlúčenín.
Vodík vytvára viac zlúčenín ako ktorýkoľvek iný prvok Mendelejovej tabuľky periodických prvkov. Sú známe zlúčeniny zo všetkými prvkami, s výnimkou vzácnych plynov. Medzi zlúčeniny vodíka patrí veľké množstvo organických aj anorganických zlúčenín. Organické zlúčeniny sú uhľovodíky a ich deriváty. Anorganické zlúčeniny sú hydridy, kyseliny, hydroxidy a soli. V prírode sa vyskytuje voľne iba v malom množstve v dvojatómových zlúčeninách. Hydridy sú podvojne zlúčeniny vodíka. Ich vlastnosti závisia od ich vnútornej štruktúre. Hydridy sú binárne zlúčeniny vodíka. Rozlišujú sa hydridy iónové, kovalentné, kovové a hydridové komplexy.
Iónové hydridy (soľné) sú zlúčeniny vodíka s alkalickými kovmi a kovmi alkalických zemín (napríklad hydrid sodný NaH). Sú to tuhé látky s vysokou teplotou topenia. Pri elektrolýze ich tavenín sa vodík vylučuje na anóde. Pri reakcii s vodou vzniká vodík. Používajú sa ako veľmi silné redukčné činidlá.
Kovaletné hydridy (molekulové) sú zlúčeniny vodíka s nekovovými alebo polokovovými prvkami, v ktorých je vodík viazaný s kovalentnou väzbou.
Kovové hydridy dáva vodík s mnohými prechodovými kovmi. Tieto látky vznikajú pohlcovaním plynného vodíka do kryštálovej štruktúry kovu.