Sklo je číra hmota na umelecké a úžitkové spracovanie. Základnými surovinami na výrobu skla sú kremičitý piesok, sóda, potaš, vápenec. Suroviny sa miesia a tavia v peciach na sklovinu, ktorá sa tvaruje buď ručne sklárskou píšťalou, alebo zväčša už strojovo, lisuje, valcuje a leje sa. Výrobky sa ochladia a zdobia brúsením, rezaním, rytím, leptaním, maľovaním a zlátením. Poznávame niekoľko druhov skla:
• ľahko taviteľné sodnaté (vhodné na fúkanie)
• tvrdé draselné (vhodné na rezanie a brúsenie – krištáľ)
• mäkké olovnaté (vhodné na liatie do foriem a na výrobu optického skla)
Farebné sklo sa získava pridaním oxidov niektorých kovov (kobaltu – červené, zinku – zelené). Okrem umeleckého skla sa vyrába sklo:
• technické (okenné tabule, obkladačky)
• úžitkové (poháre, vázy, lustre)
• optické (šošovky, sklá do okuliarov a optických prístrojov)


Sklo sa vyrába z piesku, úlomkovitej horniny, ktorej zrná tvorí väčšinou kremeň – SiO2. Je to minerál kremíka, najbežnejší v prírode.

Teplovzdorné sklo obsahuje ďalší polokov – bór – ten chráni pred nadmernou rozťažnosťou a prasknutím pri zahrievaní (pohár či panvicu z bórokremičitého skla možno položiť priamo na plameň, aj laboratórne sklo je vyrobené z tohto druhu skla).

Rôzne chemikálie dodávajú sklu rôzne zafarbenie:
sulfid seleničitý – SeS2 – červené sfarbenie
oxid meďnatý – CuO – modré sfarbenie
fosforečnany a hlinitany – mliečne sfarbenie.

Výroba skla – plavené sklo
Je ťažké vyrobiť tabule sklá na okná. Jedna z metód je ťahanie skla medzi valcami – nekvalita. Šikovný spôsob ako vyrobiť dokonale rovnú tabuľu je plavenie skla. Roztavená sklovina pláva na hladine roztaveného cínu. Povrch skla bude taký rovný ako povrch cínu. Piesok sa zvyčajne topí pri 1700°C. Keď sa však zmieša so sódou (uhličitan sodný), ttop sa zníži a tým sa ušetrí energia. Uhličitan vápenatý (vápenec) sa pridáva, aby sa sklo nerozpúšťalo vo vode. Pridáva sa aj odpadové sklo a recykluje sa. Záver:
Sklo je ochladený kvapalný piesok, ktorý nikdy nestuhne. Je veľmi užitočné, lebo sa dá ľahko tvarovať, nehrdzavie a vyrábajú sa z neho tvrdé, priehľadné predmety, ktoré nepodliehajú pôsobeniu chemikálií. Tiež je veľmi lacné, lebo sa môže opakovane použiť – recyklovať. Jeho vlastnosti možno meniť pridaním chemikálií, iných materiálov, alebo kontrolovaním spôsobu jeho chladnutia.