Henry Cavendish (1731 - 1810) - Anglický vedec, objavil plyn, ktorý nazval horľavý vzduch. Skúmal vlastnosti tohto plynu a zistil, že pri horení sa zlučuje s kyslíkom zo vzduchu na vodu. Tým dokázal, že voda nie je samostatný prvok, ako sa dovtedy predpokladalo. Neskôr tento plyn pomenovali vodík. Vodík nie sme schopný vidieť, chutnať ani zavoňať, aj keď je to najrozšírenejší prvok vo vesmíre. Je to plyn mnohorakého použitia. Vyrába sa z neho veľa amoniaku, ktorý sa používa na výrobu hnojív a iných chemikálií. Hydrogenácia (úprava s vodíkom)sa používa na stužovanie rastlinných olejov a tukov na margaríny v potravinárskom priemysle. Takisto zvyšuje množstvo benzínu vyrábaného z ropy. Všetky kyseliny vďačia za svoju kyslosť vodíkovým iónom. Vo vesmíre - Vodík nie je prítomný len vo hviezdach, ale aj v oblakoch alebo v hmlovinách, ktoré sa vyskytujú vo vesmíre. V slnku - Vodík zabezpečuje žiarenie Slnka. Veľké množstvo energie sa uvoľňuje pri spájaní, fúzii jadier atómov vodíka v horúcom vnútri Slnka. Tento proces sa nazýva jadrová fúzia. Využili ho aj pri konštrukcii vodíkových bômb. Jednoduchá štruktúra - Vodík má najjednoduchší atóm spomedzi všetkých prvkov. Jeho jadro tvorí jeden protón a okolo neho obieha jeden elektrón. Na Zemi - Na Zemi je veľa vodíka lebo je zložkou vody. Je najrozšírenejší prvok, s uhlíkom tvorí zlúčeniny vyskytujúce sa v živých organizmoch a vo fosílnych palivách. Balóny a vzducholode - Explózie vodíka boli príčinou katastrôf vzducholodí v tridsiatych rokoch 20. storočia. Napríklad havária vzducholode Hindenburg 6. 5. 1937. Keďže je vodík ľahký, bol ideálny plyn na plnenie balónov a vzducholodí. Jeho nevýhodou však je, že ľahko horí a s kyslíkom zo vzduchu vytvára výbušnú zmes. Palivo budúcnosti - Už boli skonštruované experimentálne autá na vodík. Zdrojom paliva je vodíková zlúčenina, ktorá pri zahriati uvoľňuje vodík. Prednosťou takýchto áut je, že neznečisťujú ovzdušie, lebo vodík pri spaľovaní dáva vodu.