Uhlie

Vrstvy uhlia sú uložené pod zemou v slojoch, ktoré vyzerajú ako vrstvy krému v torte. Niektoré vrstvy sa nachádzajú v blízkosti povrchu a dajú sa ťažiť rýpadlami. Hovoríme tomu povrchové dobývanie. Väčšina vrstiev je však uložená oveľa hlbšie. Musia ich dolovať baníci, ktorí používajú ťažké stroje. Ročne sa vyťaží 5 000 miliónov ton uhlia a približne polovica z toho sa spáli v elektrárňach pri výrobe elektriny. Z tvrdého uhlia, ktoré sa nachádza hlboko v podzemí, sa pri spaľovaní uvoľňuje viac energie. Z rašeliny sa vyrábajú brikety na kúrenie. Mäkké, drobivé čierne uhlie sa používa na výrobu koksu. Čierne kamenné uhlie sa spaľuje v elektrárňach. Antracit sa používa v domácnostiach a v továrňach.
Frakcie uhlia: Rozdrvené uhlie sa vkladá do obrovských pecí a zahrieva na teplotu 1000°C. Koksárenský plyn (svietiplyn): vodík, metán, etylén, CO
Čiernouhoľný decht: benzén, naftalén –používa sa na výrobu mydla
Koks: - používa sa pri výrobe ocele
Teplo uvoľnené pri oxidácii uhlovej hmoty je ekvivalentné strate spalného tepla horľaviny. Tak napríklad ak oxiduje 1 kg uhlia na CO2, uvolní sa 33,91MJ tepla. Hnedé uhlie vzhľadom k veľkému obsahu prchavých látok v porovnaní s čiernym uhlím oxiduje rýchlejšie. Environmentálne a ekonomické trendy zapríčiňujú celosvetový pokles v spotrebe uhlia. Hoci ešte v polovici 80. rokov sa uhlie považovalo za ‚most do budúcnosti', v 90. rokoch jeho spotreba už klesala. Podiel uhlia na svetovej spotrebe energie vyvrcholil v roku 1910 na úrovni 62% a momentálne dosahuje 23%, čo je zhruba úroveň roku 1860. Napriek tomu, že svetové ceny uhlia sú nízke, jeho environmentálne a zdravotné náklady ešte nikdy neboli vyššie. Urýchlený pokles v spotrebe je nevyhnutný, ak chceme spomaliť dopady klimatických zmien. Uhlie je fosílne palivo s najvyšším obsahom uhlíka a pri jeho spaľovaní sa na jednotku energie uvoľňuje o 30% viac uhlíka ako pri spaľovaní ropy a o 80% viac, než v prípade zemného plynu. Uhlie je každoročne zodpovedné za 43% svetových uhlíkových emisií. Je to však zároveň aj najdostupnejšie fosílne palivo - s odhadovanými rezervami na 1000 rokov. Dve hlavné súčasti uhoľných spalín sú popolček a oxidy dusíka, ktoré každoročne spôsobujú množstvo ochorení dýchacích ciest v husto zaľudnených oblastiach.