Alkohol

Čo je to alkohol
Alkohol - etanol - C2H5OH - je jednoduchá a malá molekula, ktorá vzniká kvasením cukrov. Podľa súčasných poznatkov patrí medzi psychotropné látky. Vrie pri 77°C a tuhne pri -117°C. Má plno pozoruhodných vlastností, okrem iného, že kvasinky, ktoré umožnili jeho vznik, nechá žiť asi len do koncetrácie 14% alkoholu. Vyššia koncentrácia kvasinky ničí.

Pri pití alkoholických nápojov si niektorí ľudia neuvedomujú, že neukájajú len smäd nápojom, ktorý im chuťovo vyhovuje, ale že si tým pestujú aj návyk na vätšiu alebo menšiu pravidelnú konzumáciu alkoholu. Ak chce niekto z nás uhasiť smäd, môže slobodne voliť medzi vodou, minerálkou, limonádou alebo pivom. Pretože však voľba tekutiny sa viaže na jej určitú chuť, siahne človek v takom prípade najskôr po tom, čo dlhé roky chuťovo trénoval. Taký chuťový návyk na pivo všemožne uľahčovali najrôznejšie okolnosti (cena, propagácia), zatiaľčo chuťový návyk na minerálku bol a je zťažovaný jej nedostatkom. Táto bežná situácia je nebezpečná, ak sa jedná napríklad o vodiča. Je pochopiteľné, že vodič potrebuje nahradiť úbytok vypotenej tekutiny, keď má za sebou niekoľko hodín jazdy v lete. Ak však zostane verný chuťovým návykom a nahradí stratenú tekutinu pivom, nemôže sa vyhnúť účinku alkoholu ako drogy, pretože alkohol je obsiahnutý aj v najslabšom pive.

Ľudí môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa ich vzťahu k alkoholu:
1.abstinenti
2.konzumenti
3.pijani
4.osoby závislé na alkohole

Štádia opilosti
Pre rýchly odhad hladiny alkoholu v krvi zhruba platí, že u muža priemernej hmotnosti sú po vypití jedného pollitra desaťstupňového piva asi 0,3°/oo alkoholu v krvi. Po vypití pollitra dvanásťstupňového piva alebo 0,5dl liehoviny alebo 2dl vína asi 0,4°/oo alkoholu v krvi. Dávky alkoholu, pri ktorých nieje prekročená koncentrácia 0,6 - 0,8°/oo alkoholu v krvi, vyvolávajú v psychike človeka vätšinou žiadúce, prijemné účinky, nakoľko dávky zpôsobujúce koncentráciu alkoholu nad 0,8°/oo zpravidla spôsobujú pravý opak, tj. účinky nežiadúce. Tam, kde ide o vysoké nároky na rovnováhu a koordináciu, napr. u letcov, môže sa porucha rovnováhy a koordinácie okohybných svalov prejaviť už pri malých dávkách alkoholu (po 0,3l desaťstupňového piva). Čím zložitejší je výkon, tým nižšia je hranica pre toxický účinok alkoholu. Pri požití alkoholu je spomalená schopnosť učenia. Napr. v počítaní je skôr ovplyvnená presnosť ako rýchlosť.

Na materiál naučený pod vplyvom alkoholu si človek za triezva spomenie ťažko, ale lepšie po novom napití sa. Dlhodobý abúzus alkoholu sa záporne prejavuje najmä pri riešení problémov, overovaní domnienok a pri rýchlom spracovávaní nových informácií. Naproti tomu na úlohy založené len na opakovaní skôr dobre naučených znalostí nemá alkohol tak príliš záporný vplyv.

Pomocou výpočtovej tomografie sa podarilo dokázať, že 46% mužov vo veku 20 – 29rokov (abuzérov a závislých) má výrazné nálezy poškodenia mozgových buniek. S vekom a dĺžkou abúzu sa poškodenie zvyšuje, pričom postihuje najviac predné oblasti mozgovej kôry. Poškodenie však nieje zďaleka úmerné stupňu zníženia intelektu. Pri dôslednej abstinencii od alkoholu je táto atrofia do značnej miery vratná.

1.V počiatkoch alkoholického opojenia (prvé štádium opilosti) vzniká u človeka stav spokojného rozpoloženia mysli. Obvykle sa to prejavuje aj navonok veselým výrazom tváre, živou mimikou, výrečnosťou a smiechom. Človek je rozpustilý, ľahko a rád uzaviera priatelstvá, dostavuje se u neho zvýšený pocit sebavedomia, dojem, že by ľahko prekonal všetky životné ťažkosti. A práve tento stav, v ktorom sa ľudia cítia skvelí a schopní, je často najsilnejším popudom, aby človek siahol po alkohole a aby považoval alkohol za útechu v šťastí i v nešťastí. 2.V ďalšom priebehu opilosti (druhé štádium opilosti) sa pijúci človek stáva nekritickým, netaktným, začína kričať, zpievať, nedbá na svoje okolie. Jeho chovanie a jednanie je impulzívne a nepremyslené. Takí ľudia už postrádajú schopnosť naslúchať druhým, nevedia kontrolovať reč, ich tvár červenie, tep stúpa nad 100 tepou za minútu. Pohyby sú neusporiadané, opitý ľahko zhodí pohár, má závrate, pri chôdzi sa kymáce, vidí dvojito. 3.Pri ťažkej akútnej otrave alkoholom (tretie štádium opilosti) sa dostavuje už únava, spavosť, časté zvracanie. Tvár ztráca svoju červeň a bledne. Pri veľkých dávkách alkoholu sa opilosť podobá narkóze: dochádza k úplnému bezvedomiu, necitlivosti, mimovolnému močeniu. Svalstvo je uvolnené, tep mäkký, dýchanie pomalé, zornice normálne alebo rozšírené, na svetlo nereagujú. Niekedy je človek zmätený, blúzni, zmieta sa a robí “hurhaj“. V ťažkých prípadoch a pri nedostatočnej pomoci môže zomrieť aj následkom ochrnutia tzv. dýchacieho centra v predĺženej mieche. V prvom štádiu opilosti dosahuje koncentrácia alkoholu v krvi 1 - 1,5°/oo, v druhom štádiu 1,5 - 3°/oo a v treťom štádiu dosahuje koncentrácia 3 i 4°/oo.
Stupeň opilosti, ako už bolo uvedené, je teda charakterizovaný jednak vonkajšími prejavmi, ako je porucha chôdze, porucha rovnováhy, jednak obsahom alkoholu v krvi, pričom 100%-nú zhodu prejavov vnútorných a vonkajších vykazujú hladiny nad 2 °/oo alkoholu. Vonkajšie prejavy opilosti sa môžu za určitých okolností (napr. úľakom pri dopravnej nehode) náhle a aspoň na krátku dobu zmeniť a človek akoby odrazu vytriezvel. Naproti tomu nieje známy žiaden prostriedok, ktorý by výraznejšie ovplyvnil hladinu alkoholu v krvi. Z tohoto dôvodu je tiež Widmarkova skúška na určenie koncentrácie alkoholu v krvi potrebným dôkazom pri zisťovaní a hodnotení stupňa opilosti človeka pre potrebu súdneho konania.

Poškodenie organizmu
Nikdy sa nedá odhadnúť, koľko kto môže piť, aby mu to nič "neurobilo". Skôr platí: nezáleží ani tak na tom, koľko kto vypije, ako skôr na tom, "čo mu to urobí".
Najskôr si všimneme, aké škody zpôsobuje alkohol na tráviacom ústrojenstve. Tu dochádza ako ku zmenám na žalúdočnej a črevnej sliznici, tak i k zmenám zloženia žaludočných štiav. Dnes vyšetrujeme skôr gastroskopicky než rentgenologicky, tzn. vyšetrujeme sliznicu priamo malým zrkadlom a poprípade malý kúsok sliznice kontrolujeme mikroskopickým vyšetrením. Zloženie žalúdočných štiav súvisí s vätším alebo menším poškodením sliznice a má pochopitelne veľký význam pri trávení a pri využívaní potravy. Porucha trávenia vedie neskôr aj k zmene chuti a jedálneho lístku a nakoniec k nechutenstvu sprevádzenému zápchou, hnačkami a niekedy oboma.

Ťažší abuzéri trpia často vredovou chorobou; často sa u pacientov, ktorí majú broblémi s nadmerným pitím alkoholu, stretávame s operáciou žalúdku. V tomto prípade nieje vinný vždy výhradně len alkohol, pri vredovej chorobe sa istotne pripája aj porucha nervového systému, ale pitie alkoholu celý priebeh choroby pochopitelne len zhorší. Pritom je paradoxné, že problémy spojené s žaludočným vredom pijani často a s obľubou "liečia" práve alkoholom, po ktorom ich subjektivné problémy na čas zmiznú.

Funkciu pečene môžeme vyšetrovať trojakým spôsobom. Najprv vonkajším vyšetrením, ktorým zistíme, že pečeň, ktorá je hmatateľná pod pravým rebrovým oblúkom, býva zvätšená o šírku dvoch aj viac prstov a súčasne je aj citlivá. Istotu o skutočnom stave pečene každého pijana alebo závislého na alkohole ide získať pečeňovou punkciou, pri ktorej sa odoberie malý kus pečeňového tkaniva, ktorý sa môže vyšetriť mikroskopicky. Toto vyšetrenie ako jediné zo všetkých prináša istotu o stave pečene človeka závislého na alkohole.

Vplyvom veľkého množstva tekutiny nachádzame často u pijanov piva alebo vína i zmeny na srdci, ktoré je nafúknuté; pritom nejde o zvätšenie v zmysle prispôsobenia sa vätšej námahe, ale skôr o ztučnenie.
Pri takom stave sa pijani zadýchávajú a neznášajú vätšiu námahu tak dobre ako predtým. Srdcový sval musí vykonať ďaleko viac práce, keď je zaťažený toľkými pollitrami piva a súčasne priotrávený alkoholom.

Čo sa týka nervového systému, ktorý je voči alkoholu najcitlivejší, je určovanie škôd zložitejšie ako u iných orgánov. Z hrubých príznakov porušenia nervovej činnosti sem patrí trasenie prstov, nočné potenie, nespavosť, celková dráždivosť, slabosť, malátnosť a bolesti hlavy. Inými príznakmi jú tzv. okná - pijak nemá spomienky na určité obdobie opilosti.

Medzi ďalšie poruchy nervovej sústavy, ku ktorým dochádza pod vplyvom nadmernej konzumácie alkoholu, patrí oslabenie pamäti. V pokročilejších štádiách závislosti na alkohole dochádza k zápalom nervov, ktoré sa môžu ohlasovať krečami v lýtkach, ich bolesťami až necitlivosťou.
Medzi hrubé poruchy nervového systému patrí pomočovanie pri akútnej intoxikácii alkoholom.

Štádia závislosti
1.Alkohol je tu drogou, ktorú si pijan buď sám ordinuje, aby potlačil neprijemné psychické stavy, alebo aby dosiahol v spoločnosti príjemny stav, náladu a priblížil sa ľuďom alebo lepšie povedané svojim spolupijanom. Frekvencia abúzu alkoholu a dávky alkoholických nápojov behom času stúpajú, nedochádza však dosiaľ k alkoholické intoxikaci. 2.Tolerancia na alkohol ďalej stúpa, dochádza najskôr k občasným, neskôr k stále častejším stavom opilosti, tj. k alkoholické intoxikácii. Pijan pije rýchlejšie, najmä na začiatku požívania alkoholických nápojov a často prechádza od menej koncentrovaných ku koncentrovanejším nápojom. Okná sú v tomto štádiu skôr vynímkou. 3.Naďalej rastie tolerancia, okná sú už pre toto štádium charakteristické. Pije s presvedčením, že alkohol ovláda a môže kedykoľvek prestať. Nastáva strácanie kontroli v pití, ktoré trvá od 6 do 12 mesiacov. Má výrazný znak sníženej tolerancie na alkohol, čo znamená, že sa závislý opije častejšie, že sa opije ďaleko rýchlejšie než predtým a pri nevhodnej príležitosti. Nie málokedy začína piť už od rána. Vhodný je tu tzv. termín debaklu - bez alkoholu to nejde a s alkoholom tiež nie.