CHOLESTEROL je najdlhšie známa lipidová frakcia. Je to životne dôležitá látka, ktorú organizmus využíva na tvorbu hormónov- substrát na tvorbu nadobličkových a pohlavných hormónov, na výstavbu bunkových membrán, nervových obalov a iných tkanív. 2/3 cholesterolu má esterifikovanú podobu. Cholesterol sa syntetizuje z acetátu takmer vo všetkých bunkách- denná produkcia je cca 1,2 g. Takmer výlučne sa metabolizuje v pečeni, pričom vznikajú žlčové kyseliny. Koncentrácia cholesterolu v krvi je sčasti daná geneticky a sčasti tukom prijatým v potrave- asi 20% cholesterolu v krvi pochádza priamo zo stravy. Zvyšok sa tvorí z tukov v pečeni. Ak je ho však v krvi príliš veľa, môže upchať artérie a spôsobiť vznik kardiovaskulárneho ochorenia.
Cholesterol je v krvi transportovaný dvoma druhmi proteínov:
Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL= low density lipoproteins alebo „zlý cholesterol“) transportujú cholesterol do tkanív. Nadbytok LDL prispieva k rozvoju aterosklerózy artérií, ich zužovaniu, takže čím je nižšia hladina LDL, tým lepšie.
Lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL = high density lipoproteins alebo „dobrý cholesterol“) transportujú cholesterol z tkanív do pečene, kde sa degraduje. Chránia organizmus pred rozvojom aterosklerózy.
ČO ROBÍ CHOLESTEROL NEBEZPEČNÝM?
Pretože cholesterol je nerozpustný vo vode a ani v krvi, vytvorili sa špeciálne prenášače. Tieto sú tvorené s lipidov a proteínov, a preto sa aj volajú lipoproteíny. Lipoproteíny sú vo vode rozpustné kvôli ich proteínovému obalu. Ich vnútro je tvorené lipidmi a tu je miesto pre látku vo vode nerozpustnú. Podobne ako ponorky, lipoproteínmi obalený cholesterol je dopravovaný z jedného miesta v tele na druhé. Organizmus si taktiež vyvinul systém, ktorý posiela túto látku do rôznych orgánov. Ak v krvi cirkuluje príliš veľa LDL cholesterolu, môže sa zabudovať do stien artérií a vytvárať tam aterómové alebo fibroaterómové pláty. Niekedy sa do nich môže začať ukladať aj vápnik. Uvedený jav sa volá ateroskleróza alebo „kôrnatenie artérií“. Krv transportuje živiny, ktoré sú potrebné pre tkanivá do celého tela. Ateroskleróza zhoršuje cirkuláciu krvi, čo znamená, že srdce musí viac pracovať, aby telo zásobilo živinami a kyslíkom. Navyše, časť plátov môže prasknúť smerom do vnútra cievy, kde tečie krv. V mieste, kde dôjde k ich prasknutiu sa môže vytvoriť krvná zrazenina (trombus), ktorá čiastočne alebo úplne zablokuje prúdenie krvi.
Ateroskleróza môže viesť k vzniku mnohých životunebezpečných stavov:
• k ischemickej chorobe dolných končatín, ak je obmedzený prítok krvi do nôh
• k náhlej cievnej mozgovej príhode alebo tranzitórnemu ischemickému ataku (nedokrveniu mozgu, pri ktorom následky vymiznú do 24 hodín po záchvate), obmedzený prívod krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy reči, pamäti, chápania, čiastočné alebo úplné ochrnutie a niekedy smrť
• k angíne pektoris- pri obmedzenom toku krvi koronárnymi artériami, ktoré vyživujú srdce. Prejavuje sa tlakovou, pálivou alebo zvieravou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá môže trvať niekoľko desiatok sekúnd až päť minút.
• infarktu myokardu
• náhlej smrti
PREVENCIA:
• znížiť príjem cholesterolu a tukov - hlavne nasýtených. Nahraďte nasýtené tuky (maslo) nenasýtenými (ľahký rastlinný margarín a olivový olej).Redukciou používania živočíšnych tukov a zvýšením rastlinných tukov sa dá dosiahnuť zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Je to síce správne, ale efekt je minimálny. Dosiahnutý výsledok zníženia hladiny cholesterolu je približne len o 0 až 4% odlišný od predchádzajúcej hodnoty. Ale týmto spôsobom sa dá hladina cholesterolu v krvi čiastočne korigovať. Napríklad aj ochranné a antioxidačné látky, ku ktorým patrí vitamín C, vitamín E, karoteinoidy, bioflavonoidy, saponíny a mnohé ďalšie nachádzajúce sa prevažne v ovocí, zelenine, strukovinách, obilí, hubách sa podieľajú na ustálení hladiny cholesterolu v optimálnych hodnotách. Patria sem aj živočíšne výrobky ako odstredené mlieko a kvasené mliečne výrobky. Obsahujú zvláštne, tzv. n-3 mastné kyseliny s protisklerotickým účinkom.
• venovať sa pohybovej aktivite aspoň 30 minút tri až štyri razy týždenne! Nielenže to pomôže udržať resp. získať primeranú hmotnosť, ale zvýši to aj hladinu „dobrého cholesterolu“.
• prestať fajčiť! Fajčenie je hlavnou príčinou srdcových ochorení, ničí steny krvných ciev a uľahčuje tak „zlému“ LDL cholesterolu usádzať sa v stenách artérií a znižuje hladiny HDL cholesterolu.
Väčšina tukov sa v krvi nachádza vo forme triacylglycerolov. Vysoké hladiny triacylglycerolov môžu tiež spôsobovať kardiovaskulárne ochorenia. Pri vyšetrovaní celkového lipidového profilu sa zisťuje:
• hladina celkového cholesterolu
• LDL
• VLDL= very low density lipoproteins (lipoproteíny o veľmi nízkej hustote)
• HDL
• triacylglyceroly v krvi
• pomer celkového cholesterolu k HDL
AKÁ MÁ BYŤ HLADINA CHOLESTEROLU V KRVI ?
Určiť hladinu „zlého cholesterolu“ je prakticky aj finančne ťažká úloha. Preto nám musí stačiť hodnota celkového cholesterolu. Ale aj okolo normálovej hladiny cholesterolu sa vedú spory. Najprv za normál sa považovala priemerná hladina cholesterolu u obyvateľstva. Neskôr prevládal názor, že za zvýšenú hladinu cholesterolu treba pokladať vtedy, ak je zvýšené riziko ochorenia srdca a ciev. Riešenie tohoto problému je veľmi náročne. Ale základným poznatkom vyplávajúci z viacerých štúdií je, že medzi hladinou cholesterolu a úmrtnosťou na infarkt srdcového svalu existuje tesný a plynulý vzťah. Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu cholesterolu považované množstvo 5.2 milimolu cholesterolu na 1 liter krvnej plazmy (200mg na 100ml). Hladiny v rozsahu 5.2 až 6.5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6.5 mmol/l za veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiadúca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia na iné ochorenia napr. rakovina. Takže optimálna hladina je medzi 4 až 5 mmol/l. Organizmus dospelého človeka obsahuje až 100g cholesterolu. Jeho hladina je udržiavaná poklesom syntézy pri príjímaní potravy. Pokožka denne vylúči približne 300mg cholesterolu ako ochrannú látku. Časť sa odbúrava činnosťou črevných baktérií, ktoré ho redukujú na koprostanol.
Skúsenosti odborníkov dokazujú, že ak sa podarí uviesť do života najnovšie poznatky vedy o výžive a preventívnej medicíny, zníži sa nielen riziko kardiovaskulárnych ochorení, ale aj riziko rakoviny. To môže ovplyvniť aj celkovú kvalitu a strednú dĺžku života.
