Oceľ je zliatina železa a uhlíka s maximálnym obsahom uhlíka 2,14%, ak ma vyssí obsah C hovorime o liatine (info dostačujúce pre laika). (ale ani táto hodnota nie je celkom presná ale presne sa da povedať že: oceľ je zliatina Fe a C s maximálnym obsahom uhlíka v austenite=co je asi 2,14%.)
Podľa pomeru pridaných kovov rozlišujeme ocele na: nelegované, mikrolegované, nízkolegované, strednelegované a vysokolegované) Ak hovoríme o oceli betonárskej tak je tó delenie podľa použitia: napr. ocele na výstuže do betónu, ocele na tlakové zariadenia. Oceľ sa vyrába v oceliarňach zo surového železa spálením uhlíku a ďalších prímesí a pretavovaním oceľového odpadu (šrotu). Oceľ zliatinová (legovaná) je oceľ, u ktorej určité prvky (napr. Mangán, nikel, chróm, molybden, wolfram, vanád, titán a kobalt) sú pridávané vo väčšej miere aby spoluurčovali jej vlastnosti. Podľa pomeru pridaných kovov poznáme veľa druhov oceli. Napr. Oceľ betonárska - jej súdržnosť s betónom sa podporuje prierezom v tvare štvorlístka s opornými rebríkmi v úžlaboch. Oceľ ušlachtilá je buť uhlíková alebo zliatinová u ktorých je zaručená väčšia čistota chemického zloženia a tým rovnomernejšie a lepšie vlastnosti. Oceľ nástrojová sa kalí a popúšťa aby sa u inej dosiahla maximálna tvrdosť. Ocele špeciálne sa nazývajú podľa rôznych fyzikálnych vlastností. Napr. Oceľ nemagnetická (nemagnetizuje), Oceľ žiaruvzdorná a žiaropevná (stála a pevná aj za vyšších teplôt). Oceľ automatová (ľahko obrábateľná). Oceľ magnetová má veľkú koercityvnú silu a remanenciu a malú tepelnú rozťažnosť. Oceľ s bórom (do 6% bóru) používa sa na regulačné a tieniace orgány jadrových reaktorov
Nerezovú oceľ objavil náhodou roku 1913 britský metalurg Harry Brearley, keď robil pokusy oceľovými zliatinami (Zliatina je kovová sústava najmenej dvoch prvkov z torých aspon jeden je kov, napr. zliatina ocel Fe-kov, C-nekov
) na výrobu hlavní kovov. Po niekoľkých mesiacoch si všimol, že kým väčšina vzoriek, ktoré zavrhol, zhrdzavela, vzorka obsahujúca 14% chrómu zostala neporušená. Od tadiaľ bol už len krôčik k nerezovej oceli ako ju poznáme dnes. Obyčajná oceľ hrdzavie, lebo ľahko reaguje so vzdušným kyslíkom a na jej povrchu sa tvoria drobné červené oxidy železa. Ostatné kovy ako hliník, nikel, chróm a i. reagujú s kyslíkom rovnako. Ich oxidy však tvoria lipnúcu nepriepustnú vrstvu, ktorá znemožňuje ďalšiu reakciu kyslíka s odkrytým kovom.