Na území SR máme najväčší závod na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom. Prvý závod na elektrolytickú výrobu hliníka v Európe postavili pri Rýnskom vodopáde v Neuhausene vo Švajčiarsku. Od tej chvíle sláva hliníka ako drahého kovu uhasína. Vďaka svojim hodnotným vlastnostiam – ľahkosti, dobrej kujnosti, schopnosti valcovaním dávať fólie, vyťahovať sa do drôtu, dobre napĺňať formu pri odlievaní, stálosti na vzduchu, vo vode a odolnosti voči organickým kyselinám (octovej, citrónovej a iných) – sa dobre uplatňuje v technike. Dnes sa hliník používa v najrozšírenejších oblastiach praktickej činnosti ľudstva: na početné predmety domácej a hospodárskej potreby, umelecké výrobky a v hutníctve ako prísada do zliatin, ktoré sa používajú na vyhotovenie súčiastok i celých strojov.

Najdôležitejšie zliatiny hliníka sú: duralumínium (4 % Cu, 0,5 % Mg, 0,5 Mn), magnálium (12 % Mg), silumín (10 – 14 % Si, 0,1 % Na), hydronalium (3 – 12 % Mg). Sú výhodným konštrukčným materiálom nielen súčiastok áut, lietadiel, lodí, ale aj kuchynských nádob, kanví na mlieko, pivných sudov, plechoviek na konzervy atď. Hliníkové výrobky sú rovnako pevné ako oceľové a 3-krát ľahšie, preto slúžia na výrobu lietadiel, ktoré lietajú rýchlosťou zvuku.

Vysoká tepelná vodivosť hliníka (3-krát väčšia ako u Fe) sa v technike využíva pri konštruovaní teplovýmenných aparatúr. Schopnosť čistého hliníkového povrchu rovnomerne odrážať až 90 % dopadajúcich lúčov (infračervených a ultrafialových) využíva sa pri príprave vysokokvalitných hliníkových zrkadiel so skleným podkladom. Hliníkové zrkadlá s prídavkom 4 % Sn, 0,5 % Mg a 0,5 % Mn odrážajú 75 % slnečného žiarenia, takže sa nezahrievajú. Elektrolytickou oxidáciou, čiže eloxovaním, sa hliník pokrýva tenkou vrstvičkou oxidu, ktorá ho chráni pred koróziou. Hliník sa používa na pokovovanie, ktoré je založené na povrchovom nasycovaní výrobkov z ocele alebo liatiny kovovým hliníkom. Pokovovanie hliníkom dáva povrchu žiaruvzdornosť a stálosť voči korózii.

Najjemnejší prášok hliníka sa používa na prípravu horľavých a výbušných zmesí, na zhotovovanie striebornej farby, ktorá je zložená z drobných šupiniek hliníka a nepodlieha atmosferickým vplyvom. Hrubozrnný prášok hliníka sa používa v aluminotermii (metóda prípravy kovov z ich kysličníkov pomocou práškového alumínia). Práškový hliník zmiešaný s okujmi (Fe3O4) vytvára termit, ktorý zapálením vyvinie teplotu až 3500 °C. Zvárajú sa ním koľajnice. V 2. svetovej vojne sa používal ako náplň termitových bômb.
V elektrotechnickom priemysle hliník úspešne konkuruje medi. Menšia elektrická vodivosť hliníka (60 % z elektrickej vodivosti medi) sa kompenzuje jeho váhou. V prípade zväčšovania priemeru hliníkového vedenia dosahuje sa pri menšej váhe tá istá elektrická vodivosť ako u medeného vedenia.

Pri 100 -150 °C je hliník natoľko plastický, že možno z neho získať fóliu tenšiu ako 0,01 mm. Z 1 kg hliníka sa vyvalcuje až 75 m2 hliníkovej fólie. Takáto fólia sa používa na zhotovovanie elektrických kondenzátorov a tiež na balenie niektorých výrobkov. Z pásov hliníka sa vysekávajú kaloty, z ktorých sa lisujú tuby na zubné pasty a rôzne tenkostenné puzdrá. Rezaním hliníka na tenučké vlákna sa pripravuje hliníková vlna, ktorá sa používa namiesto olova na tesnenie potrubia. Z hliníkovej zliatiny VUK 33 sa vyťahujú drôty na vedenie elektrického prúdu. Hliník sa používa aj pri usmerňovaní striedavého prúdu. Hliníková a olovená (alebo železná) elektróda ponorená do roztoku bóraxu tvoria usmerňovač. Takýto systém prepúšťa prúd len v jednom smere a vydrží napätie do 40 voltov.
Kysličníková vrstva na hliníku má schopnosť „ventilového efektu“ – viesť prúd v jednom smere. Takéto povlaky sa využívajú ako usmerňovače.
V styku s haseným vápnom vyvíja hliníkový prášok vodík, ktorým sa nakypruje betón a pórobetón.