Vlastnosti: dusík je plyn bez farby a zápachu, o niečo ľahší ako vzduch, nepatrne rozpustný vo vode (za normálnych podmienok 23 cm3 v 1 litre vody). Pri obyčajných podmienkach je dusík interný (nezlúčivý). Tvorí dvojatómové molekuly N2 , v ktorých sú atómy viazané tromi elektrónovými pármi (:N≡N:). Trojitá väzba v molekule dusíka je obzvlášť stabilná; dvojitá a trojitá väzba medzi atómami iných prvkov sa ľahko poruší (napr. acetylén H−C≡C−H práve preto je veľmi zlúčivý).
Molekulový dusík je energeticky veľmi chudobný, preto na jeho aktiváciu treba dodať veľa tepla (zahriatím na vysokú teplotu) alebo pôsobiť elektrickým výbojom. Aktivovaný dusík je veľmi zlúčivý: reaguje s mnohými prvkami, napr. s vodíkom tvorí amoniak, s kyslíkom kysličníky dusíka a s kovmi nitridy. V zlúčeninách s inými prvkami môže mať dusík oxidačné číslo od –III až V, napr.:
V N2O5 oxid dusičný HNO3 kyselina dusičná
IV NO2 oxid dusičitý
III N2O3 oxid dusitý HNO2 kyselina dusitá
II NO oxid dusnatý
I N2O oxid dusný H2N2O2 kyselina didusná
0 N2 voľný dusík
-I
-II
-III NH3 amoniak NH4OH hydroxid amónny
Výskyt: 78% vzduchu tvoria molekuly dusíka N2. Pri elektrických výbojoch za búrky sa štiepia na atómy, ktoré sa zlučujú s kyslíkom na oxidy dusíka, tie sa v dažďovej vode rozpúšťajú a dostávajú sa s ňou na zem. Zlúčeniny dusíka potrebujú rastliny na tvorbu bielkovinových látok, na stavbu svojich tiel. Rastlinnou potravou sa dostávajú bielkoviny do tiel živočíchov a ľudí. Rozkladom rastlinných a živočíšnych bielkovín vzniká amoniak. Amoniak sa zúčastňuje na vzniku amónnych solí.
Výroba: Dusík sa vyrába frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Skladuje sa v oceľových tlakových fľašiach označených zeleným pruhom.
Použitie: Dusík v zmesi z argónom sa používa na plnenie žiaroviek (na utvorenie inertnej atmosféry), uplatňuje sa ako východisková surovina na výrobu amoniaku, kyseliny dusičnej a jej solí (priemyselné dusíkaté hnojivá).
Zlúčeniny: AMONIAK, čiže čpavok NH3 je bezfarebný plyn, ľahší ako vzduch, prenikavo zapácha, dráždi sliznice, pôsobí ako nervový jed. Vo vzduchu nehorí, ale keď sa vedie v zmesi s kyslíkom cez zahriate katalyzátory, mení sa na oxidy dusíka, z ktorých ďalšími reakciami vzniká kyselina dusičná.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie