Naša zemeguľa je obalená hrubou vrstvou vzduchu . To znamená , že žijeme na dne vzduchového mora . Sme zvyknutí na tlak vzduchu i na jeho zloženie . Tlak vzduchu je najväčší v nížinách . Vo vrchoch je nižší , lebo je tam redší vzduch .Vo veľkých výškach sa človek nezaobíde bez dýchacieho prístroja .
Vzduch patrí do základných zložiek životného prostredia . Obsahuje 21% kyslíka , 78 % dusíka a 1% iných plynných látok . Medzi iné plynné látky patrí oxid uhličitý , vodná para , vzácne plyny a znečisťujúce látky .
DUSÍK , nitrogenium . V druhej polovici 18. storočia sa experimentálne dokázalo , že vzduch obsahuje zložku , ktorá nie je schopná podporovať dýchanie a horenie . Pri obyčajných podmienkach je dusík bezfarebný plyn , bez zápachu , bez chuti , nehorľavý a ľahší ako vzduch . Pre existenciu živých organizmov je dôležitý stály pomer medzi dusíkom a kyslíkom. Prepravuje sa v tlakových nádobách so zeleným pruhom .
KYSLÍK , oxygenium . Bol objavený v roku 1774 . Kyslík je bezfarebná látka , bez chuti a zápachu . Nestálejšou formou kyslíka je ozón , ktorý v prízemnej vrstve vzduchu človeku i rastlinám škodí . Ozón je nevyhnutný iba v hornej vrstve atmosféry . Kyslík sa dá pri teplote –183.0°C skvapalniť . Vtedy má bledomodrú farbu . Kyslík tuhne pri teplote –218,8°C . Ako tuhý má tiež bledomodrú farbu. Ľudské telo obsahuje 62% kyslíka . Pľúca denne prečerpajú okolo 12 kg vzduchu , z ktorého zachytia asi 0,7 kg kyslíka . Kyslík sa prepravuje v tlakových nádobách s modrým pruhom .
OXID UHLIČITÝ . Nehorľavá , bezfarebná látka s väčšou hustotou ako vzduch . Je potrebný pri fotosyntéze , pri ktorej sa vylučuje kyslík . Preto je dôležité , aby sme chránili lesy . Kvapalný oxid uhličitý sa prepravuje v nádobách s čiernym pruhom .
Človek veľmi často znečisťuje ovzdušie , najmä priemyslom , dopravou , elektrárňami , ale aj poľnohospodárstvom . Produkty znečistenia môžu byť tuhého , kvapalného či plynného skupenstva . Pri spaľovaní bežných palív sa do ovzdušia dostávajú oxidy uhlíka , oxidy dusíka, oxidy síry . To všetko vyvoláva skleníkový efekt , spojený s otepľovaním Zeme . Ak ich produkcia bude pokračovať takto i naďalej predpokladá sa , že v roku 2030 sa priemerná teplota Zeme zvýši o 2,5 °C . Takto by sa niektoré ľadovce roztopili a zvýšila by sa hladina oceánov . Priemysel spôsobuje stenčenie ozónu .
Teda ozónovú dieru . Tá je najrozsiahlejšia v oblasti Južného pólu . Plynné nečistoty s vodnou parou zapríčiňujú kyslé dažde . Kyslé dažde ničia budovy , rastliny a ubližujú živočíchom . Hmla , prach a spalné plyny vytvárajú smog . Ten ohrozuje oblasti so zlým prúdením vzduchu . V ovzduší sa nachádza aj dym , ktorý tvoria drobné tuhé látky : prach , popolček , sadze .
Ľudia sa snažia zabraňovať znečisťovaniu ovzdušia . Priemyselné závody budujú rôzne zachytávače nečistôt . V automobilovom priemysle sa snažia vyvíjať nové prvky , ako napr. katalyzátory . Pretože bez vzduchu , v ktorom je kyslík by zomreli všetky živé organizmy .
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzduch
Dátum pridania: | 06.11.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | SFANIA | ||
Jazyk: | Počet slov: | 421 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 1.6 |
Priemerná známka: | 2.84 | Rýchle čítanie: | 2m 40s |
Pomalé čítanie: | 4m 0s |