Karboxylová skupina -COOH je formálne tvorená spojením karbonylovej skupiny a hydroxylovej skupiny. Interakcia oboch týchto častí jej skupiny mení ich chemické vlastnosti tak, že celá karboxylová skupina sa považuje za novú funkciu s vlastnými charakteristickými vlastnosťami. Názvoslovie: triviálne, ako napr. kyselina mravčia, alebo systematické, pomocou prípony -ová kyselina alebo -karboxylová kyselina.

Rozdelenie karboxylových kyselín:

a) podľa uhľovodíkového reťazca:

1. alifatické (mastné), ktoré môžu byť nasýtené alebo nenasýtené.
2. alicyklické
3. aromatické

b)podľa počtu karboxylových skupín

rozdeľujeme karboxylové kyseliny na mono- , di- ,tri- , až polykarboxylové kyseliny.

Vlastnosti karboxylových kyselín:

a) fyzikálne:
Nižšie karboxylové kyseliny sú kvapaliny ostrej vône, s vodou sa miešajú v každom pomere. Stredné kyseliny sú olejovité kvapaliny nepríjemného zápachu, vyššie sú pevné látky nerozpustná vo vode. Podobne ako pri alkoholoch, molekuly sú asociované vodíkovými mostíkmi (vo forme diméru).

b) chemické: Presun elektrónov - väzbového orbitálu karboxylovej skupiny na elektronegatívnejší kyslík vyvoláva polarizáciu väzby
- OH, čo sa prejavuje kyslým charakterom karboxylových kyselín.

Možnosť delokalizácie náboja (rovnomerné rozdelenie na kyslíkových atómoch) stabilizuje ionizovaný karboxyl. Napriek tomu karboxylové kyseliny sú slabými kyselinami. Hodnotu konštanty ionizácie ovplyvňuje prítomnosť substituentov v uhľovodíkovom reťazci (+I a -I efekt). Dikarboxylové kyseliny ionizujú do dvoch stupňov. Do prvého stupňa sú silnejšími kyselinami ako monokarboxylové kyseliny.

Soli karboxylových kyselín:
Neutralizáciou s hydroxidmi (alebo uhličitanmi) vznikajú soli karboxylových kyselín
Význam majú sodné a draselné soli vyšších mastných kyselín (stearová, palmitová), ktoré sa používajú ako mydlá.

Výskyt, vznik a praktický význam karboxylových kyselín.
V prírode sú hojne rozšírené, väčšinou viazané vo forme solí a derivátov. Laboratórne vznikajú oxidáciou primárnych alkoholov cez aldehydy.

Kyselina mravčia (acidum formicicum)- H- COOH je bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu. Má leptavé a dezinfekčné účinky, od ostatných sa odlišuje redukčnými vlastnosťami, ktoré vyplývajú z prítomnosti aldehydickej skupiny v štruktúre. Voľne je prítomná v tele mravcov, komárov, včiel, v žihľave, ale aj v pote, krvi a moči. Používa sa v potravinárskom priemysle na konzervovanie.

Kyselina octová (acidum aceticum)- CH3- COOH je ostro páchnuca bezfarebná kvapalina. Bezvodá (100% ) tuhne pri 16° C na látku podobnú ľadu (ľadová kys. octová). V koncentrácii 5- 8 % sa používa v potravinárstve ako ocot. Používa sa aj ako rozpúšťadlo a ako surovina v chem. priemysle. Vzniká oxidáciou etanolu- octové kvasenie.

Kyselina maslová (acidum butyricum)- CH3- (CH2)2- COOH je zapáchajúca bezfarebná kvapalina (súčasť skazeného masla)

Kyselina palmitová C15H31COOH, kyselina stéarová C17H35COOH a kyselina olejová CH3- (CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH tvoria súčasť jednoduchých i zložených lipidov. Sodné a draselné mydlá kys. stéarovej a palmitovej sa používajú ako mydlá.

Kyselina akrylová - CH2=CH-COOH je páchnuca kvapalina, ľahko sa polymerizuje na sklovitý polymér (polyakrylát).

Kyselina šťavelová (acidum oxalicum)- HOOC-COOH je kryštalická bezfarebná. látka (dihydrát). Vo forme solí sa vyskytuje napr. v šťaveli alebo špenáte. Silnými oxidačnými činidlami sa oxiduje na oxid uhličitý a vodu. Viaže vápenaté ióny v nerozpustnej. forme ako šťavelan vápenatý.