Kyselina mliečna (2- hydroxypropánová)- je sirupovitá kvapalina. V molekule má 1 asymetrický uhlík V prírode sa vyskytuje ako forma D-, kt. je pravotočivá (+), aj ako forma L-, kt. je ľavotočivá (-), alebo aj ako racemát. Je v kyslom mlieku, kvasenej kapuste, v uhorkách atď.
Kyselina jablčná (hydroxybutándiová) je bezfarebná kryštalická látka, opticky aktívna s 1 chirálnym uhlíkom. Voľne je v nezrelých jablkách, hrozne a iných ovocných plodoch.

Kyselina vínna (dihydroxybutándiová) má dva asymetrické uhlíky. Nachádza sa v ovocí , najmä v hrozne. pri kvasení hroznovej šťavy sa vylučuje ako vínan draselný (vínny kameň). Vínan sodno-draselný (Seignettova soľ) je súčasťou Fehlingovho a Nylanderovho činidla na dôkaz niektorých redukujúcich látok ako napr. sacharidov, aldehydov atď.

Kyselina citrónová (2- hydroxypropántrikarboxylová) je bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode. Vyskytuje sa v ovocí- citrusoch, ríbezliach a pod. Tým, že viaže vápnik, spôsobuje nezrážanlivosť odobratej krvi. Je opticky inaktívna.
Kyselina salicylová (o- hydroxybenzoová) je bezfarebná kryštalická látka, málo rozpustná vo vode. Má antiseptické účinky, ale je aj toxická. Jej derivát kyselina acetylsalicylová sa využíva ako liečivo acylpyrín
Kyselina p-aminosalicylová sa využíva pri liečbe tuberkulózy
Kyselina sulfosalicylová zráža bielkoviny a používa sa na ich dôkaz v moči.
Kyselina galová (3,4,5- trihydroxybenzoová) sa nachádza v rastlinách vo forme esterov a je súčasťou trieslovín (v kôre stromov, v čaji atď.)

c) Aldehydy- a oxokyseliny
dostaneme oxidáciou hydroxykyselín. Oxidáciou -OH skupiny na primárnom uhlíku získame aldehydokyseliny, na sekundárnom oxokyseliny. Majú vlastnosti aj karboxylových kyselín aj aldehydov resp. ketónov. Vznikajú pri metabolických procesoch v organizme.
Kyselina pyrohroznová (2-oxopropánová) vzniká oxidáciou kys. mliečnej.
Kyselina acetoctová (3- oxobutánová) existuje v dvoch rovnovážnych izomérnych formách ako oxo- a enol- kyselina.

d) Aminokyseliny
V štruktúre majú aj aminoskupinu -NH2. Podľa polohy charakteristických skupín rozlišujeme 2-, 3-, 4- aminokyseliny. Z biologického hľadiska sú najvýznamnejšie 2- aminokyseliny, ktoré sú stav. jednotkami bielkovín. Prítomnosť aminokyselín sa dá zistiť reakciou aminokys. s HNO2- tzv. van Stykeovou metódou. Aminokyseliny sa v skutočnosti vyskytujú v tzv. iónovej forme. Deriváty kyseliny uhličitej.
Samotná kyselina uhličitá nie je schopná existovať. Vo vodných roztokoch CO2 je rovnováha prevažne posunutá na stranu voľného CO2.
V štruktúre kys. uhličitej nachádzame karboxylové zoskupenie atómov, podobne ako pri
karboxylových kyselinách. Významné sú niektoré jej deriváty.
Fosgén (dichlorid kys. uhličitej) je veľmi reaktívny toxický plyn.
Močovina (diamid kys. uhličitej) je bezfarebná kryštalická látka, rozpustná vo vode.
Má slabo zásaditý charakter- s kyselinami dáva soli. Vzniká pri metabolických procesoch v pečeni z amoniaku, ktorý sa takto detoxikuje. Vylučuje sa močom. Využíva sa pri výrobe aminoplastov a ako hnojivo. Iminomočovina, guanidín je silno zásaditá látka. Biologicky významné sú deriváty guanidínu, napr. kreatín a kreatinín. Kondenzácia močoviny s funkčnými derivátmi karboxyl. kyselín vedie k vzniku acylderivátov močoviny- ureidov. Z nich sú významné napr. acetylmočovina a kyselina barbiturová