Medzi organickými látkami, najmä cyklickými, je veľa zlúčenín, ktoré majú živý a stály farebný odtieň, takže sa používajú ako farbivá.

Organické farbivá obsahujú zvyčajne nejakú nenasýtenú skupinu, nazývanú chromofor. Látka, ktorá obsahuje chromofor, volá sa chromogén. Sám chromofór ešte nemusí byť príčinou farebnosti. Farba zlúčeniny sa zvyčajne vyvolá alebo zosilní pribratím soľotvornej skupiny, čiže auxochrón.

Chromofóry majú najčastejšie chinónovú alebo chinómininovú štruktúru. Patria medzi ne aj niektoré nenasýtené skupiny, ako C C , C S, N O, C O, N N a i.

Ako auxochrómy sa uplatňujú niektoré kyslé a zásadité soľotvorné skupiny, ako HSO3, OH, NH2 a i.

Podľa chromfórov rozoznávame nitrozo-, nitro-, azo-, trifenylmetánové a antrachinónové farbivá, ftaleíny, indigoidné, sírne a iné farbivá.

Podľa spôsobu farbenia sú kyslé, zásadité, priame čiže substatívne, sírne a kypové farbivá, farbivá na morenie.
Rozdelenie farbív podľa chromofórov

1. Nitrózové čiže chinonomixónové farbivá sa vyrábajú účinkom HNO2 na rezorcinol, napr. Dinitrorezorcinol, ktorý na bavlne morenej železitými soľami vyvoláva zelený komplex (rezorcinolová zelená):

2. Nitrofarbivá sú nitrované aromatické zlúčeniny, ktoré majú aspoň jednu OH skupinu v polohe orto. Sú žlté, jedovaté a z farbiarskeho hľadiska kyslé. Na svetle a pri žehlení sú nestále, preto sa používajú len obmedzene. Jedným z prvých farbív tohto typu je kyselina pikrová chemického zloženia 2,4,6-trinitrofenol. Naftolová žltá má zloženie:

3. Azofarbivá majú všeobecné zloženie R N N R’. Farba sa vyvolá až zavedením auxochrómu čiže skupiny OH alebo NH2. Pripravujú sa diazotáciou aromatických amínov a nasledujúcou kopuláciou s fenolmi alebo amínmi.

Azofarbivá rozdeľujeme na zásadité, kyslé, substantívne (soľné) a na nerozpustné, čiže pigmentové. Na zložitejšie molekuly azofarbív sa niekedy viaže meď alebo chróm, čím získavajú živosť a stálosť (metalizované azofarbivá ). Organické pigmenty sa používajú v grafickom priemysle, ako náterové látky a pri farbení plastov.

Príkladom azofarbív je stála čerň, ktorá sa pripravuje diazotáciou kyseliny naftovej a nasledujúcou kopuláciou s -naftolom.

4. Trifenylmetánové farbivá vynikajú výraznými farebnými odtieňmi, ale sú nestále na svetle. Sú zásadité, ale sulfonáciou sa stávajú kyslými. Vyrábajú sa kondenzáciou aromatických aldehydov s amínmi za prítomnosti ZnCl2 alebo HCl (dehydratačné činidlá ), tiež z dialkylanilínov účinkom fosgénu.