Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Alkalické kovy

Alkalické kovy majú elektronegativitu 0,7- 1. Z toho vyplýva, že alkalické kovy slabšie pútajú svoje valenčné elektróny, ľahšie ich odovzdávajú atómom iných prvkov ako kovy skupiny medi. Atómy alkalických kovov majú vo vonkajšej sfére svojho obalu jeden elektrón. Alkalické kovy sú mäkké ako vosk a preto sa dajú krájať nožom. Majú veľmi nízku teplotu topenia, ktorá klesá so stúpajúcim protónovým číslom. Sú to tiež najľahšie kovy. Alkalické kovy sa uchovávajú pod petrolejom alebo v benzíne, prípadne iných látkach, ktoré neobsahujú kyslík, pretože na čerstvom reze sa rýchlo pokrývajú vrstvičkou hydroxidu a uhličitanu. Zahriate na vzduchu sa vznietia a horia. Pri horení charakteristicky sfarbujú plameň: lítium karmínovo, sodík žlto, draslík fialovo. S alkalickými kovmi treba narábať veľmi opatrne, pretože rozožierajú kožu a spôsobujú ťažko hojiteľné rany. Medzi alkalické kovy patria:

Lítium:
Má protónové číslo 3. Je to kov, ktorý pláva na vode i na liehu. Nachádza sa v liečivých vodách, hromadí sa v tabaku a morských riasach. Lítium je najľahší ťažný striebrolesklý kov. Uplatňuje sa najmä v modernej hutníckej praxi. Pridáva sa do ložiskových kovov, hliníkovej zliatiny sklerónu. A zošľachťuje horčíkové zliatiny. Veľké množstvo lítia sa spotrebuje na výrobu liečiv. Lítne soli liečia mnohé hlavne duševné choroby. V keramike sa zlúčeniny lítia používajú do glazúr a emailov, v sklárstve na výrobu opálových skiel a filtrov, ktoré prepúšťajú ultrafialové žiarenie.

Sodík:
Má protónové číslo 11. Názov dostal podľa sódy, ktorá sa získavala už v staroveku zo soľných jazier. V zemskej kôre sa obsah sodíka odhaduje asi na 2,6 %, kde sa viaže najmä v sodných živcoch. Ich zvetrávaním a vylúhovaním dažďom sa sodík dostáva do morí, kde sa hromadí ako chlorid sodný. Morská voda obsahuje 2,7 % chloridu sodného NaCl. Odparením pravekých morí vznikli ložiská kamennej soli, ktorá je základom výroby ostatných sodných solí. Sodík je striebrolesklý kov s modrým nádychom, mäkký ako vosk, veľmi reaktívny. Je to biogénny prvok, pre živý organizmus nenahraditeľný, najmä pri tvorbe červených krviniek a kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, bez ktorej by nebolo možné trávenie. Človek spotrebuje denne 10 až 20 g soli. Rastliny a zvieratá prijímajú soľ z vodných roztokov. Pri nedostatku sodíka nastávajú v organizme poruchy.

Draslík:
Má protónové číslo 19. Je prvok úrodnosti, pretože bol získaný z popola rastlín, v ktorom sa nachádza ako uhličitan draselný. Draslík patrí k desiatim najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v prírode, kde sa jeho množstvo odhaduje na 2 až 2,5 %. Je stálym sprievodcom sodíka. Nachádza sa vo vyvrelých horninách, najmä v žulách a v draselnom živci. Draslík je kov mäkký ako vosk, možno ho krájať nožom. Na čerstvom vzduchu dostáva modrosivý nádych a rýchle sa pokrýva vrstvičkou oxidu draselného, preto sa uschováva ponorený do petroleja. Technicky je zatiaľ takmer bezvýznamný. Používa sa len do fotoelektrických článkov a jeho zliatina so sodíkom , ktorá je tekutá, sa spaľuje pri syntéze organických zlúčenín, napr. gumy. Draslík je tiež dôležitým biogénnym prvkom pri raste rastlín, najmä pri tvorbe listovej zelene. Je prvokom, ktorý má podstatný vplyv na úrodnosť pôdy. Rastom rastlín sa pôda ochudobňuje o draslík a hrozí ,,draslíkový hlad rastlín“, ktorý znižuje výnosy. Preto je dôležité dodávať draslík vo forme draselných hnojív.

Rubídium:
Má protónové číslo 37. je vzácny prvok, mäkší ako vosk. Je reaktívnejší ako draslík, na vzduch i vo vode sa samovoľne zapaľuje. Musí sa teda držať pod parafínovým olejom. Je asi šesť krát drahšie ako zlato. Zatiaľ nemá väčšie praktické upotrebenie. Prímesou rubídia k ortuti sa pripravuje svetlo podobné dennému. Rubídium je najzaujímavejšie tým, že pôsobením svetla sa stáva zdrojom elektrickej energie. Táto fotoelektrická vlastnosť sa využíva na výrobu fotočlánkov pre televíziu, zvukový film a automatické zariadenie na riadenie strojov na diaľku.

Cézium:
Má protónové číslo 55. je kovom technickej revolúcie a je aj veľmi vzácny. Nachádza sa v minerálnych vodách aj vo vyvrelých horninách, z ktorých sa po zvetraní a vylúhovaní dostáva do morí. Cézium sa z vody absorbuje hlinou, z ktorej ju zas čerpajú niektoré rastliny, ako repa, tabak a maliny. Možno ho nájsť v popole týchto rastlín. Cézium je striebrolesklý, blankytne modrý kov, najmäkší a najreaktívnejší zo všetkých kovov, chemicky neustály, musí sa uskladňovať do parafínového oleja. Taví sa pri teplote dlane, v styku s vodou sa vznieti a zlučuje. Praktický význam cézia je najmä v elektrotechnike. Cézium umožnilo zostrojiť obdivuhodný prístroj nazývaný introskop čiže ,,neviditeľné oko“, ktorým vidíme aj cez nepriehľadné látky, napr. drevo.

Francium:
Má protónové číslo 87. výskumy dokázali, že francium sa svojimi chemickými vlastnosťami skutočne podobá prvkom alkalických kovov: lítiu, draslíku, rubídiu a céziu a uzatvára tak ich prirodzenú skupinu. V lekárstve sa pokúsili francium použiť pri diagnostike rakoviny. Pre krátky polčas 21 minút sa zatiaľ v praxi neužíva.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk