Procesy aktivácie a inhibície, indukcie a represie enzímov su prakticky jediné spôsoby účinnej regulácie biochemických dejov pri najnižších formách živých sústav (jednobunkové org.). Tieto regulačné mechanzmy sa zachovali aj pri vývojovo najvyšších organizmoch. Takáto regulácia chemických procesov pre mnohobunkové organizmy však už nestačí. Ich bunky plnia veľlmi zložité úlohy, ich činnosť je rôznorodá. Bunky týchto organizmov sa funkcne špecializujú, preto sa musízvýšiť aj účinnosťregulácie a kontrola metabolických prosecov v bukách. Mnohobunkové organizmy okrem uvedených regulačných mechanizmov majú ešte ďaľšie, ktorých funkciu plnia hormóny.

Sú jedným z regulačných mechanizmov vyšších organizmov. Uskutočňujú regulačnú úlohu rovnakými mechanizmami ako pri enzímovej regulácii. Pôsobia na zmenu aktivity jednotlivých enzímových systémov: Indukujú alebo potláčajú(reprimujú) enzímy, hormóny môžu pôsobiť až po preniknutí do bunky alebo môžu sprstredkovať svoje pôsobenie cez špecifické bielkovinové štruktúry-receptory, ktoré sa nachadzajú na vonkajšej strane bunk. membrán. Tieto receptory viažu na seba len určitý hormón a tak sprostredkujú jeho odpoveď v bunke

Rastliny obsahujú fytohormóny, ktoré vo veľmi nízkych koncentráciách podporujú ich rast. Patrí k nim heteroauxín (kyselina indolyl-3-octová) a skupina derivátov kyseliny giberelovej-giberelíny. Tieto látky kontrolujú napr. rast, kvitnutie. Ale z rastlín môžeme izolovať aj látky, ktoré pôsoba oačne napr. kyselina abscisová, ktorá tlmí vývin a rast púčikov a semien, spôsobuje opadávanie listov.  

U hmyzu sa nachádza špeciálna žlaza kt produkuje látku steroidného charakteru-ekdyzón. Tento hormón urýchluje tvorenie RNA a bielkovín. Ekdyzón sa inak nazýva aj vyzliekací hormon lebo spôsobuje vyzliekanie starej kože. V procese premeny pôsobí s juvenylným hormónom. Ďalšie hormóny vyskytujúce sa u hmyzu sa nazývajú feromóny maju charakteristickú vôňu. Sú to silne prchavé a druhovo špecifické látky, ktoré charakteristicky voňajú. Jedince opačného pohlavia dokážu ich pach zacítíť aj na niekoľko 100m. Objav týchto hormónov má praktický význam, lebo umožňuje vysoko účinný, pre prírodu neškodný zásah proti nežiaducemu hmyzu.

Špecifickú a účinnú reguláciu metabolizmu a činnosť buniek u zvierat aj človeka takisto zabezpečujú hormóny. Utvárajú ich a do krvi vylučujú endokrinné žľazy. Z chemickej stránky sú hormóny deriváty aminokyselín, peptidy a bielkoviny. Štítna žľaza-tyroxín a trijódtyronín, ktore zvyšujú tvorbu oxidoreduktáz. Pri vyšších koncentráciách spomaľujú svalovú činnosť.

Ďalší hormón štítnej žľlazy je kalcitonín-reguluje obsah vápnika v krvi tj podporuje jeho ukladanie v kostiach. Prištítne telieska –parathormón-jeho účinkom sa vyplavuje vápnik a fosfor z kostí. Podžalúdková žľaza tvorí dva hormóny-inzulín a glukagón. Oba sú dôležitými regulatormi sacharidov a lipidov. Inzulín je zlozený z dvoch navzájom spojených peptidových reťazcov čo umožňuje lepší prienik do glukózy buniek a tam urýchľuje jej oxidáciu
glukagón pôsobí na metabolické procesy opačne ako inzulín. Kôru a dreň nadobličiek tvoria dva steroidné hormóny, ktoré regulujú metabolizmus sacharidov a bielkovín, ako aj pohyb iónov draslíka a sodíka, podporujú rozklad bielkovín najmä vo svaloch kostry, adrenalín hormón drene-zvyšuje rozklad glykogénu v pečeni a vo svaloch, čím zvyšuje hladinu glukózy v krvi.

Pohlavné hormóny
Tvoria sa v mužských a ženských pohlavných žľazách sú to steroidy. Mužské hor. regulujú metabolizmus bielkovín- podporujú proteosyntézu, ženské hor. –estrogény a gestagény- regulujú proces menštruačného cyklu a prípravu maternice v gravidite. Všetky tieto hormóny a žľazy ktoré ich tvoria sú pod regulačnou kontrolou hypofýzy - táto žľlaza tvorí viaceré špecifické hormóny, ktoré regulujú činnosť periférnych endokrinných žliaz. Hypofýza vylučuje kortikotropín, ktorý reguluje tvorbu a vylučovanie pohlavných hormónov, somatotropín, ktorý reguluje tvorbu ielkovín, a tým aj rast organizmu

Dávnejšie sa zistilo, že hypofýza funkčne súvisí s tkanivom mozgu. Nervové bunky tzv. Predsedla čiže hypotalamu vylučujú vlastné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do hypofýzy. Dokážu tlmiť alebo podporovať tvorbu a vylučovanie hormónov hypofýzy. Objavilo sa tak spojenie medzi hlavným riadiacim centrom všetkých dejov v organizme-mozgom-cez endokrinné žľlazy až po jednotlivé bunky všetkých tkanív a orgánov. Pri vyších organizmoch sa počas ich vývoja takto utvorila dokonalá sústava regulácie, kontroly činnosti a metabolizmu buniek. Stav naj vyšších mozgových centier priamo ovplyvňuje všetky deje v bunkách, najmä cez endokrinné žľazy a nimi vylučované hormóny.