Surovina pre výrobu benzínov je ropa. Je to prírodná horľavá kvapalina tvorená zmesou plynných, prchavých a rozpustných tuhých uhľovodíkov. V plne automatizovaných prevádzkach sa rafinuje, destiluje a ďalej spracováva na benzín a iné palivá alebo na petrochemikálie. V minulosti sa benzín vyrábal i z hnedého uhlia. Tento druh benzínov sa nazýva „benzín syntetický“.
Výroba benzínov je založená na destilácii, ktorá pozostáva na delení zmesi kvapalných látok na základe ich odlišnej teploty varu. Zmes kvapalných látok je zahrievaná v uzavretej nádobe, prchavejšie zložky sa odparujú, pary ochladením mimo varnej nádoby kondenzujú a zhromažďujú sa v tzv. predlohe. Predčistená ropa sa v rafinériách rozdelí na nepretržitou destiláciou na jednotlivé frakcie. Na tento primárny proces naväzujú zušľachťovacie procesy, pri ktorých sa mení chemická štruktúra a oddeľujú sa nežiadúce prímesy. Tomuto procesu štiepenia pri teplote cca 500 - 550 °C sa hovorí krakovanie. Benzín je zmes kvapalných uhľovodíkov, kvapalina nízkej hustoty (pod 0,81 kg/m3) a vysokej výhrevnosti (nad 42 MJ/kg–1), veľmi ľahko zápalná. Jeho pary sú v zmesi so vzduchom výbušné. Používa sa ako motorové palivo, rozpúšťadlo, extrakčné činidlo a riedidlo pre tuky a oleje.
Motorový benzín je pohonná hmota pre benzínové zážihové motory (s iskrovým zapaľovaním zmesi pary motorového benzínu a vzduchu). Na spálenie 1 hmotnostného dielu benzínu sa teoreticky spotrebuje 14,5 hmotnostných dielov vzduchu. Uvedená zmes benzínu a vzduchu sa môže spaľovať i pri iných pomeroch. Ak použijeme množstvo vzduchu 14,5 až 22 :1, vtedy je veľký prebytok vzduchu - hovoríme o „chudobnej zmesi“. Ak obrátime pomer, množstvo vzduchu je menšie než teoretické a benzín je v prebytku (pomer vzduchu k benzínu je v rozmedzí 14 až 7 :1), táto zmes sa označuje ako „bohatá zmes“. Ďalšie zmesi mimo uvedenej hranice sa už nezapaľujú, pretože sú príliš zriedené alebo majú príliš málo vzduchu.
U benzínov sú dôležité ich spaľovacie vlastnosti. Spaľovanie uvedenej zmesi prebieha za normálnych podmienok rádovo desiatky metrov za sekundu. Znamená to veľmi rýchle spálenie, čo vedie k prudkému zvýšeniu tlaku, ktoré sa prejaví úderom na piest a tento úder sa prejaví ako „klepanie“ motora. Klepanie je negatívny jav, znižujúci výkon motora a pri dlhodobom pôsobení poškodzuje motor.
Pre správny režim spaľovania motorového benzínu vo valci je nutné pridať antidetonátor alebo iné vhodné substancie.
Aby bolo možné posúdiť náchylnosť ku klepaniu bola navrhnutá umelá stupnica. Ako uhľovodík, ktorý je málo náchylný ku klepaniu, bol zvolený „izooktán“, ktorému bolo pridelené číslo 100. Za reprezentanta uhľovodíkov náchylných ku klepaniu bol zvolený n-heptan, s číslom 0. Na špeciálnych motoroch sa hodnotí spaľovacia vlastnosť benzínu za rôznych podmienok a zisťuje sa, kedy sa prejaví klepanie. Zisťuje sa, ktorá zmes, pripravená zmiešaním objemových percent „izooktánu“ a n-heptánu klepe za rovnakých podmienok. Napríklad ak sa zistí, že sa benzín chová ako zmes 95% objemových jednotiek „izooktánu“ a 5 % objemových jednotiek n-heptánu, potom benzín má „oktánové číslo 95“. Oktánové číslo teda nevyjadruje obsah „oktánu“ ale hovoríme, že sa chová ako zmes obsahujúca 95 % objemových jednotiek „izooktánu“, znamená to teda, že benzín má oktánové číslo 95 i keď žiadne oktány neobsahuje. Vyššie oktánové číslo znamená vyššiu odolnosť proti klepaniu a možnosť použitia vyššieho kompresného pomeru a tým i vyššieho výkonu motora. Oktánové číslo sa u motorových benzínov zvyšuje prídavkom antidetonátorov -zlúčenín olova.
Benzíny sa delia na olovnaté a bezolovnaté. Zlúčeniny olova po spálení odchádzajú s výfukovými plynmi a u starších motorov pôsobia ako mazivo výfukového ventilu, kde by inak dochádzalo k poškodeniu motora. U moderných motorov, kde sa používajú hliníkové zliatiny, už toto nebezpečie nehrozí. Benzíny ktoré sa vyrábajú u nás majú ešte stále olovené častice, pokiaľ v západných krajinách (ako sú Nemecko, Francúzsko a iné) sa prestávajú vyrábať alebo sa ich výroba a použitie veľmi znižuje. Výroba olovnatých benzínov bude zastavená v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Automobily s pohonom na bezolovnatý benzín musia byt vybavené katalyzátorom, ktorý znižuje vylučovanie otravných častíc do vzduchu. Olovnaté benzíny sa zasa nesmú používať do áut s katalyzátormi, kde by sa zničila katalytická vložka.
Technické benzíny sú zmesi ropných uhľovodíkov, ktoré vrú približne v rozmedzí teplôt podľa označenia. Získavajú sa z primárnych benzínových destilátov. Sú to priezračné bezfarebné kvapaliny charakteristického benzínového zápachu.
Z hľadiska hygieny práce sú to látky škodiace zdraviu, z hľadiska požiarneho sú to horľavé kvapaliny 1. triedy nebezpečnosti. Použite technických benzínov:
Technický benzín 60/80 - na extrakciu tukov a olejov z prírodných surovín
Technický benzín 80/110 - na extrakciu tukov a olejov a pre gumárenský priemysel.
Technický benzín 50/110 - na prípravu kaučukových lepidiel a pre iné špeciálne účely.
Technický benzín 90/150 - na prípravu rozpúšťadla gumy a kaučuku a ako riedidlo do farieb
Technický benzín 50/160 - na prípravu kaučukových lepidiel a na hrubé odmasťovanie
Technický benzín 140/200 - nazývaný tiež lakový benzín sa používa ako riedidlo do náterových hmôt, pri výrobe pást, leštiacich krémov
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie