Konečne, ak by sa mala táto teória ujať, mal by existovať nejaký spôsob, ktorým explózia z najnepatrnejšieho prvopočiatku dokázala vytvoriť všetku hmotu vo vesmíre. Pokiaľ by urýchľovače častíc dokázali odhaliť skutočný charakter hmoty, malo by byť možné zistiť, ako boli vytvorené základné stavebné prvky pri veľkom tresku. A naopak, pokiaľ by sa jasne preukázalo, že nemohli byť vytvorené v takomto explozívnom prvopočiatku, veľký tresk by sa ukázal ako nereálna teória. Moderné urýchľovače častíc môžu dosahovať obrovských rozmerov. Urýchľovač v Európskom stredisku pre jadrový výskum CERN (Conseil Européen pour la Recherche Nucléaire) so sídlom v obci Meyrin neďaleko Ženevy vo Švajčiarsku, ktoré bolo neskôr premenované na Europské laboratórium pre jadrový výzkum (Europan Laboratory for Nuclear Research), sa skladá z 27 kilometrov dlhého kruhovitého podzemného tunelu, ktorý siaha až do Francúzska a ktorý čiastočne prechádza úpätím pohoria Jura. Princípy, podľa ktorých bol tento urýchľovač postavený, sú v podstate rovnaké, aké použil Rutherford pri zostrojení svojho urýchľovača, ktorým bola niekoľkometrová sklenená trubica. V prvom rade ja potrebná metóda pre generovanie častíc a až potom metóda pre ich urýchlenie na dostatočne vysokú rýchlosť. Rutherfordova metóda využívala vlastnosti elektrickej energie. Zostrojil niečo ako kladný a záporný pól batérie, každý na inom koci trubice, aby tak vytvoril elektrické pole. Je ťažké nájsť presné prirovnanie, ale je to približne niečo také ako postaviť strmý kopec od jedného konca trubice k druhému. Guľa umiestnená na vrchol kopca as bude samozrejme kotúľať dolu, bude nodobúdať rýhchlosť, až nokoniec veľmi veľkou rýchlosťou dosiahne úpätie kopca. V urýchlovači častíc je ekvivalent gule elektrický prúd, ktorý pozostáva s toku záporne nabitých elektrónov privádzaných ku kladnému koncu trubice, teda ku katóde. A dokonca aj pri vzdialenosti kratšej ako sú dva metre dosiahnu elektróny tak veľkého zrýchlenia, že keď dorazia ku kladnému koncu trubice, narazia do terčíku značnou silou. Cieľ spočíva v tom, že po náraze rozbijú niektoré atómy terčíku – abvykle je terčík tvorený obyčajnou kovovou doštičkou. Výsledok nárazu sa dá pozorovať na Geigerovom počítači. Ide o prístroj, ktorý zostrojili Rutherford a Hans Geiger aby detekoval radioaktivity, teda uvolňovanie energie.